Maros Bonsai Blog

Quercus pubescens No.4, collected in summer 2010

beginning of April 2011

end of April 2011

beginning of July 2011

today

Cornus mas No.1

Part of tree removed on place where I have tried for the fist time to air layer branch. Air layer failed of course. But now tree looks much better. Dead wood will be finished later.

Časť stromu pod miestom kde som sa pokúšal o svoje prvé vzdušné potápapanie pred rokom. To sa samozrejme nepodarilo. Strom ale teraz vyzerá lepšie. Mŕtve drevo sa dokonči neskôr.

Today I reduced tree a bit and did wiring of entire tree, it took me few hours but I'm happy with result so far. Acctually this is same tree from logo of blog. Potted in zeolit 4-8 mm, I'm happy how tree is growing in this substrate and I'm thinking to change from 2,5-5mm zeolith for all bigger trees in future.

Dnes som strom trocha upravil a celý nadrôtoval, trvalo to pár hodín ale s výsledkom som zatiaľ spokojný. Inak je to stromček z titulnej fotky môjho blogu. Zasadený v zeolite 4-8 mm. som spokojný s tým ako rastie v tejto frakcii a uvažujem že o rok ju začnem preferovať pre všetky väčšie stromy namiesto 2,5-5mm.

My biological fight against mildew

I have small garden and two small kids. So figting against pests or disese is dificult taking in consideraitin I do not want to poison my children and myself. I was looking for natural ways of fighting aginst it. I bought book about biological way of figting bugs and fungus, name in english is not important becouse it is only available in czech language as far as I know, but Im pretty sure there shuld be similar books in other languages too. My first atempt to use weapons of nature was aginst mildew on oaks. I have about 5 oaks and 2 of them was heavily ataced by mildew last year. I was hoping not to have this problem agin this year but it emerged in spring again on 2 of my oaks. I decided to use recipe based on garlic.

Here it is: 100g of pressed garlic mixed with 200ml of vegetable oil and leave for 24hours. Than add 500ml of water and 10ml of liquid soap and mix together. Leave for another 1 hour. Than filter it through filter paper or some different way to remove solid particles. Filtered oil mix with 10litres of water and shake well. It is than ready to spray on leaves. I'm storing mixture in dark bottle in dark place. Before reusing shake bottle. I have applied it on my oaks several times with week gap between applications. Since it is biological stuff it decomposes with exposure to sunlight and weather. But it should be harmless to people. So far it seems like it works. Of course it smells like hell, but only short time after application according to my experience. This stuff works well against some pests like thrips, red spider mites, aphids, whiteflies.

Mám malú záhradku a 2 malé deti. Ak chcem teda bojovať proti škodcom na svojich stromoch tak aby som neotrávil svoje deti a seba tak to musím robiť opatrne. Hľadal som spôsoby ako to urobiť a pri tom som narazil na knihu "Roman Pavela: Rostlinné insekticidy-Hubíme hmyz bez chemie" z vydavateľstva Grada. Mojím prvým pokusom kde som sa rozhodol použiť biologickú zbraň bol môj zápas s múčnatkou na duboch. Mám ich asi 5 a na dvoch z nich som mal celkom slušné napadnutie minulý rok. Myslel som si že sa tomu tento rok vyhnem ale objavila sa opäť. Rozhodol som sa teda požiť recept na báze cesnaku. Tu je:

100 g rozdrveného cesnaku namáčajte do 200ml rastlinného oleja a nechajte lúhovať 24 hodín. Potom prilejte 500ml vody a 10ml tekutého mydla. Nechajte znova postáť asi hodinu. Potom preceďte alebo prefiltrujte cez filtračný papier. Zmes potom premiešajte s 10 litrami vody a môžte ju použiť. Je toho dosť veľa tak to skladujem na tmavom mieste v tmavej fľaši.Pred použitím zakaždým zamiešajte. Používam to na duboch opakovane, s odstupom týždňa a vyzerá to že to funguje. Má to aj preventívny účinok. Keďže je to biologický prípravok tak pôsobením slnečného žiarenia sa rozkladá(preto nutné opakovať postreky). Smrdí to ako čert, ale podľa mojich skúseností len chvíľu (hlavne keď s tým postrekujem tak je to zážitok pre silné povahy) a potom je to v pohode. V knihe to auto r odporúča hlave na boj s hmyzom ako sú "třásňenky, svilušky, molice a mšice". Ja s tým striekam všetky chrobáky čo sa na stromoch objavia. Nie na všetky to funguje. Testoval som aj žihľavu a na odolné mrchy roztok z chilli paprík. Ale o tom inokedy. Knihu fakt doporučujem je tam kopa receptov z dostupných rastlín, ak fakt fungujú tak nemá zmysel si zasierať záhrady chemickým svinstvom a tráviť tak vtáky, včely a samých seba.

2. Habsburg Bonsai Weekend with Walter Pall

Tento sme sa znova po roku stretli na Planinke a strávili sme tri dni s bonsai pod vedením Waltera Palla. Opäť to bolo stretnutie ľudí z nášho klubu a našich priateľov zo Slovenska, Moravy a Maďarska pod vedením Rakúšana ako za starých dobrých čias v Habsburskej Monarchi. Počasie vyšlo celkom dobre a pár krát nás zachránil pred dažďom veľký stan. Walter bol super poradil a pomohol každému. A bola to opäť dobrá zábava, a nie len večer. Kto videl Waltra napodobňovať smrekovec vo vetre na kraji útesu tak vie o čom hovorím. Vďaka všetkým.

We have meet again with Walter Pall on Planinka. Our guys from club plus our friends from rest of Slovakia, Moravia and Hungary. All together under rule of Austrian like in good old times of Habsburg Monarchy. Walter was great like always, helping to everybody, doing tree critiques and teaching us how to make bonsai look like trees. Again it was good fun, not only during evening barbecue. Walter showing larch in wind on edge of rock is unforgettable. Thanks to all.

Ešte chvíľu to budem krútiť a uvidím.../ I will turn it for a while and I will see...

Walter povedal nadrátovať všetky tak všetky.../ Walter said wire everything ...

Muž a jeho gin/ Man and his gin

Ja ťa ohnem veď uvidíš.../ I will bend you, you will see...

Dušan in action

Hollywood smile for my camera / Hollywoodsky úsmev pre fotografov

Sándor and fantastic juniper

Niečo pre frézovačov/ Something new for wood carving guys

Man and his machine/ Človek a stroj

Vlado and his taxus - satisfaction / Vlado a tis -totálna spokojnosť

Rada starších / Council of Elders

My friend Andras whistling hungarian songs / András barátom píska maďarskú ľudovku

Three of the Hungarian friends working on impossible Slovenian spruce / traja naši maďarký kamoši pri práci na smreku - mission impossible

Its easier to say than do "cut 80% of foliage" / To sa mu ľahko povie "odstrihni 80% ihličia"

Mission accomplished

Cornus mas No.2 slowly waking up

Big cornus mas is showing signs of life. It takes time but seams to be vital enough to make it.

Veľká drienka javí známky života a budí sa. Bude to ešte chvíľu trvať ale vyzerá byť dosť vitálna na to aby to zvládla.

Letné kopanie yamadori dubov/ Summer collecting of yamdori Quercus

Keď som pred časom hľadal informácie o kopaní dubov tak som narazil na odporúčanie kopať ich v lete aj s listami. Prvý krát som sa s týmto názorom stretol na www.bonsai4me.com, anglický originál nájdete tu. Jeho časť preložená do slovenčiny:

“Dub je v Anglicku jedným zo stromov, ktoré vyháňajú listy na jar ako posledné, veľmi často je to až začiatkom júna na severe Anglicka. A rovnako sú druhom, ktorý odhadzuje olistenie medzi poslednými na jeseň, často až v novembri a neskôr. V súlade so všeobecne známymi odporúčaniami pre vykopávanie stromov som stále vykopával duby na jar pred tým ako sa otvorili puky….

…Tento rok na začiatku júna, som obkopal a vybral zo zeme viacero dubov (s priemermi kmeňa 5cm-12,5cm) tak, že stromy boli vyzdvihnuté zo zeme s čistým koreňovým balom. Všetky tieto stromy mali svoje nové listy práve otvorené alebo v procese rozvíjania. Aby som naozaj otestoval svoju teóriu, že duby dobre reagujú na zásahy keď majú listy, tak som koreňové baly redukoval na priemer 30cm u stromov s kmeňom 5cm a okolo 45 cm priemer balu u stromov s priemerom kmeňa 12,5cm.

Jún 2005 sa potom ukázal byť veľmi suchý mesiac, bez dažďa. Aj napriek tomu, všetky z týchto stromov nie len že plne rozvinuli listy ale vyhnali dlhé letorasty, čím dokazovali, že dochádza k rastu koreňov. Nebola na nich ani náznak spätného odumierania, chorôb, slabosti alebo múčnatky (čo sa často stáva na oslabených duboch). Jediným viditeľným efektom bolo, že listy boli na stromoch rovnomerne oveľa menšie ako obvykle…

…Počas tohto roka som urobil malý experiment s použitím niekoľkých stromov, rozdiel v reakcii týchto stromov bol tak zjavný, že teraz pevne verím vo výhody vykopávania Dubov (Quercus robur) počas rastovej sezóny v čase, keď je pôda vlhká (po daždi) a teploty vzduchu relatívne nízke ( teploty počas dňa pod 25°C). Počas hlavnej rastovej sezóny, keď denné teploty sú na najvyšších úrovniach a zrážky sú veľmi nízke, by som sa neodvážil narušovať strom a jeho koreňovú sústavu od obdobia keď listy stratia svoju jarnú červenú farbu až do augusta, keď sa teploty znova začnú znižovať....“

Keď som sa na to pýtal Sebastiana Sandeva tak mi ponúkol svoje vysvetlenie ktoré tento názor podporovavalo:

“Dub je veľmi nepodarený a problematický strom! Má svoje vlastné predstavy o tom, kedy by mal byť vyzdvihnutý zo zeme. Z botanického hľadiska je problém takýto… existuje niekoľko typov stromov z pohľadu transportu vody v kmeni. Elementy slúžiace na transport vody (cievy) sa líšia svojím vzhľadom a časom počas ktorého ostávajú fyziologicky aktívne. Nanešťastie, duby patria do tej skupiny stromov, pri ktorých sú všetky cievy transportujúce vodu v strome počas predošlého vegetačného obdobia mŕtve(nenávratne neaktívne). Takže, tieto staré cievy nemôžu transportovať vodu k novým prírastkom v ďalšom roku. Preto duby musia vytvoriť úplne nové cievy pred tým, ako sa začne aktivita nových prírastkov na jar. To je dôvod, prečo duby vytvárajú listy až neskoro na jar. Zvyčajný omyl teda je, že dub je vykopaný príliš skoro. Teda v čase, keď sa puky začínajú nalievať je pravdepodobne príliš skoro na vykopávanie. A to preto, že pučanie sa naštartovalo silným jarným slnkom a puky na svoj štart použijú vodu uchovanú v bunkových tkanivách stromu, zatiaľ čo rastlina sa ponáhľa s vytváraním nových ciev aby podporila rast pukov dodávkou ďalšej vody. Ak teda vykopete dub príliš skoro na jar beriete stromu šancu sa zotaviť. Pretože v takom prípade môžete strom zalievať koľko chcete, neexistuje žiadna cesta, ktorou by sa voda mohla dostať k pukom alebo letorastom. To znamená, že po istú dobu bude strom slabý a eventuálne môže odumrieť. To je dôvod prečo niektorý ľudia vykopávajú duby neskôr počas sezóny. Dokonca je možno lepšie vykopať strom v júni alebo júli a kompletne odstrániť všetky listy aby sa v horúcich letných dňoch zabránilo dehydratácia rastliny spôsobenej zvýšeným odparom vody v lete. V tom čase už by mali byť cievy v kmeni plne aktívne a strom by mal mať šancu na prežitie. “

Ja osobne som to vyskúšal. Minulý rok som v priebehu mája (pôvodne som to chcel urobiť až neskôr ale neodolal som) vykopal 3 duby. Pár fotiek nájdete tu. Pôvodne som myslel, že je to iný druh, ale ako ma na to upozornil WP tak to sú duby plstnaté (Quercus pubescens). Obe som kopal až keď mali úplne vyvinuté listy. Všetky tri prežili túto zimu a vyzerá to tak že sa im darí veľmi dobre. Po vykopaní im trvala aklimatizácii asi 1-2 týždne ale potom vyprodukovali kopu nových pukov aj zo starého dreva a pekne rástli celý rok. Listy ktoré strom mal som minulý rok neodstraňoval. Niektoré som nožnicami zmenšil ale tento rok som to už nerobil. Nemám pocit že to je potrebné.

Najväčší dub z minulého roka tesne po prinesení domov.

Ten istý strom s mojou obľúbenou mierkou :)

Najmenší z dubov zo sezóny 2010.

... a na jar 2011

Rovnako som sa teda rozhodol postupovať aj tento rok a pribudli k nim ďalšie dva stromy. Rovnako boli kopané asi v polovici mája. Výsledok zatiaľ vyzerá byť rovnaký ako v minulom roku. Po týždni až dvoch stromy začnú produkovať puky a rastú výborne.

Dub zo sezóny 2011, asi týždeň po vykopaní

...a asi ďalší týždeň neskôr

druhý tohtoročný dub, dvojkmeň

...je doma len asi týždeň...

... ale puky už rastú, žiť sa mu teda chce.

U dubov sa neodvažujem odstraňovať všetkú pôvodnú zeminu. Ostáva jej tam v porovnaní s inými stromami dosť. Všetky sa mi darilo vykopať s veľkým množstvom korienkov, čo je podporené aj tým že na mieste kde rastú tvoria relatívne plytký koreňový bal a až na jednu výnimku žiadny z nich nemal silný kolový koreň ktorý by komplikoval vyzdvihnutie. Po prinesení domov sú zasadené do anorganického substrátu, kombinácii zeolitu a teramolu. Od prvého dňa dostávajú dávku organického hnojiva (kuracie granulované oné) a v tomto roku navyše Osmocote Exact. Samozrejme je tu problém s múčnatkou. Vzhľadom na okolnosti stromy proti múčnatke nestriekam. Minulý rok jeden z nich napadnutý bol a 2 boli celý rok bez nej. V blízkej budúcnosti idem vyskúšať biologický boj s touto chorobou s pomocou extraktu z cesnaku. Výsledok dám určite vedieť.