Carpinus betulus 1.

Volám ho Gigant (http://belanmaros.blogspot.com/2009/05/giant-carpinus-betulus.html). No odkedy som videl video na youtube, kde Graham Potter pracuje na mrtvom dreve jeho Gigantického hrabu tak sa obávam používať termín gigant v súvislosti s mojím troška väčším stromom. :) Každopádne sa mu darí dobre, rastie výborne. Veľa zálievky a veľa hnojenia, nič viac. Keďže sa mi strom zdal v pohode tak som sa pred pár dňami rozhodol odstrániť najvyšší konár , ktorý trčal vľavo hore, mal som to urobiť keď som strom vykopával ,ale vtedy som sa ešte nedokázal rozhodnúť. Smutné je, že takých konárov ktoré mali isť preč tam bude viacej, takže som stratil jeden rok. Na ďalších yamadori v ďalších sezónach sa pokúsim urobiť to lepšie.

I personally call him Giant (http://belanmaros.blogspot.com/2009/05/giant-carpinus-betulus.html). So, since I have seen video on youtube where Graham Potter is demonstrating his carving skills on his "Giant" hornbeam I'm really afraid use term giant in connection with my bit bigger tree :) Anyway it is doing fine, growing like hell. A lot of water, a lot of fertilization. Since tree seemed to me happy I decided to remove one of major branches which was useless and I was not brave enough take it of right before taking tree out from ground. Unfortunately most probably there will be more branches like this which should have been removed. Next collecting season I will try to do it better on next yamadori.

Walter Pall o tmelení rán na stromoch

Walter Pall napísal tento príspevok ako reakciu v diskusii na Bonsai Nut. Tento príspevok v origináli možete nájsť aj na jeho blogu http://walter-pall-bonsai.blogspot.com/2009/01/about-sealing-wounds-on-trees.html
Rovnako ako Will Heath v článku, ktorého preklad som uverejnil nižšie, sa aj Walter odvoláva na výskumy doktora Shiga. Pár krát som sa stretol s tým, že Walter odporúča ako pomoc pre ranu spievanie Internacionály, alebo sa za ranu vraj môžte pomodliť Ruženec - vraj to pomáha rovnako dobre ako Cut Pasta. Tak a teraz si len vybrať - podľa toho či ste katolík alebo komunista (výhodu majú veriaci komunisti).

Tu je samotný článok:
Človek by si pomyslel, že otázka ošetrovania rán je niečo, čo je možné jednoducho zodpovedať tým, že budeme počúvať čo o tom hovoria profesionáli, ktorý sa rezaním stromov živia a vedci, ktorý robia výskum na základe ktorého sa riadia ľudia starajúci sa o stromy. Ako je možné zistiť, nie je to také jednoduché. Na túto tému prebiehajú zápasy v kluboch. Na stránkach miestnych novín na túto tému prebiehajú zápasy, keď sa orezávajú stromy v parkoch. Medzi bonsaistami je to niečo ako náboženská vojna. Ako je teda možné, že niečo čo by nemalo vytvárať žiadne pochybnosti z dôvodu zjavnej jednoduchosti, spôsobuje také rozhorčenie?

Podľa toho ako to vidím ja, tak hlavným dôvodom na to je, že ľudia nemajú takmer žiadnu šajnu o tom ako funguje rastlina, ale majú všeobecné vedomosti o tom ako funguje ľudské telo. Ľudia vedia, že ak má človek veľkú ranu a tá je neošetrovaná, tak to neprospieva zdraviu. Ľudia vedia, že u cicavcov sa musí zabrániť hnilobe z vnútra rany. Ak ma chirurg nenávidí tak veľmi, že mi rozreže skalpelom brucho a nechá ho otvorené bez ošetrenia rany, bude to všetko možné len nie zdravé. Ak mu ja poviem, že akékoľvek ošetrenie rany bude zbytočné a rana by sa mala nechať tak ako je, tak ma nazve bláznom alebo ignorantom a bude mať pravdu. A rovnako je to aj u stromov – zem je plochá. Prípravky na ošetrovanie rán na stromoch sú založené na tomto veľkom nedorozumení. A potom prišiel Dr. Shigo a urobil revolúciu vo svete starostlivosti o stromy. Jeho výskum objavil niečo čo sa nazýva codit (Compartmentalization Of Decay In Trees) (pretože väčšina ľudí by nevedela hláskovať alebo vysloviť slovo compartmentalization ). V podstate hovorí o tom, že stromy nehnijú zvnútra ako nám to hovorí zdravý rozum. Stromy vytvárajú oddelenia s chemickými a fyzikálnymi bariérami. Tieto oddelenia začínajú v strede kmeňa a je ich niekoľko v letokruhoch smerom von k povrchu kmeňa. Zatiaľ čo oddelenie v strede podľahne hnilobe, v rovnakom čase hniloba len tak jednoducho nepostúpi do ďalšieho oddelenia. Eventuálne k tomu časom dôjde, ale strom na svojom obvode bude ďalej rásť a vytvárať nové oddelenia. Aj keď vnútorné oddelenia podľahnú hnilobe, tie vonkajšie budú stále pokračovať v raste. Tento proces je obvykle tak pomalý, že strom je týmto spôsobom schopný rásť preč smerom od hniloby po stovky až tisícky rokov. Takmer každý starý ihličnan v prírode podlieha hnilobe z vnútra. Ale vďaka tvorbe oddelení, kompartmentalizácii, neodumrie.

Doktor Shigo prišiel na to, že ľudia ktorý viac alebo menej profesionálne „pomáhajú“ stromom robia dve chyby:

1. Odrezávajú konáre plocho pri kmeni a tak vytvárajú veľkú otvorenú ranu cez niekoľko oddelení. Tým vzniká nebezpečenstvo, že ináč zdravé oddelenia budú jednoducho napadnuté rôznymi druhmi škodcov, hlavne hubami a eventuálne hnilobou.

2. Tmely na ošetrovanie takýchto rán, ktoré sa štandardne používajú sú aplikované so zámerom zabrániť hnilobe vnútorných častí stromov.

On prišiel na to, že práve opak je pravdou ak následok takéhoto postupu. V prírode nie je možné zabrániť tomu aby sa na čerstvú ranu dostali nejaký škodcovia ako huby alebo baktérie. Ak nejaký dobromyseľný krajinár myslí, že tomu vie zabrániť, tak jednoducho toho veľa nevie. Ak ranu uzavriete tak jednoducho vytvárate pre týchto škodcov ideálne prostredie na to aby si robili svoju prácu. Potrebujú teplo a vlhkosť čo získajú ľahšie s pomocou tmelu ako bez neho. Takže Dr. Shigo urobil revolúciu v ošetrovaní stromov tvrdiac, že tmely na rany sú zbytočné a môžu byť dokonca nebezpečné.

Dr. Shigo je považovaný pre svoje objavy za trvalý míľnik vo vede o starostlivosti o stromy. Študent záhradníctva alebo lesníctva, ktorý o ňom nikdy nepočul je ignorant. Človek, ktorý sedliackym rozumom chce bojovať proti výsledkom výskumov najlepších kapacít sveta trvajúcich desaťročia je hlúpy ignorant. Krajinár, ktorý hovorí, že nikdy nepočul o Dr. Shigovi a nevie vysloviť „kompartmetalizácia“ je buď veľmi jednoduchý človek alebo šarlatán.

Ale svet sa veľmi nezmenil. Všeobecne sa v starostlivosti o stromy nasledujú odporúčania Dr. Shiga, ale mnohý to stále nerobia. Nuž, mnoho ľudí tie odporúčania nenasledujú, pretože to trvá roky, kým sa ukáže výsledok a tak na ignorovaní odporúčaní Dr. Shiga sa dajú zarobiť peniaze. Ako to? Skúste odrezať pár veľkých konárov vo verejnom parku a neošetrite rany a uvidíte ľudí okolo seba skákať od zlosti. Oni budú „vedieť“, že niečo nerobíte správne. Ľudia vás požiadajú, aby ste sa postarali o stromy v ich záhradách a vy necháte veľké otvorené rany po konároch. Budú si myslieť, že neviete čo robíte. Takže existuje mnoho šarlatánov, čo na veľké rany používajú rôzne tmely a zarábajú na tom a zároveň tým ľuďom zatvoria ústa. Títo šarlatáni vedia, že by to vlastne robiť nemali, ale vedia, že je to dobré pre nich samotných a nie je to tak zlé pre stromy samotné, aspoň krátkodobo. A potom sú taký, ktorý sa ďalej nevzdelávali po svojom základnom štúdiu starostlivosti o stromy. Robia veci tak, ako boli zvyknutí ich robiť pred tridsiatimi rokmi. Problém je ten, že verejnosť radšej počúva šarlatánov ako vedcov.

Čo má všetko toto spoločné s bonsai?

Nuž, vytvárame na stromoch veľké otvorené rany na stromoch celý čas. Nemali by teda aj u nás platiť závery doktora Shiga? Môj názor je, že určite áno.

Toľko v k vede. Teraz k praxi. Ako to robím ja po desaťročiach štúdia?

Viem, že ohrozujem oddelenia ak robím rezy tak ako sa praktizujú u bonsai, to znamená blízko pri kmeni a navyše s konkávnymi kliešťami čo robí celú situáciu ešte horšou. Robím to aj ja stále takto, pretože to strom nezabije. Vytvorí to hnilobné oddelenia ale nezabije to strom. Strom môže byť z vnútra celý dutý a napriek tomu nemusí odumrieť. Veľké duté stromy vo voľnej prírode môžu byť ohrozené z dôvodu straty stability. V prípade bonsai toto nie je problém. Ak robím veľké rezy, dávam veľký pozor na to, aby rana NEMALA rovnomerný tvar, aby NEBOLA pravidelná, ako sa to pri bonsai odporúča. Bude tam kalus a v prípade veľkých rán tam stále bude diera. V prípade menších rán tam stále bude jazva. Ja chcem dosiahnuť to, aby diera alebo jazva vyzerali prirodzene, to znamená nikdy by nemali byť pravidelné, ako po odstrihnutí konkávnymi kliešťami.

Zámerne vytváram na okraji rany nepravidelné nerovnosti.

Čo sa týka použitia tmelov na rany je veľký rozdiel medzi ihličnanmi a listnáčmi. Ihličnany vo všeobecnosti nepodliehajú hnilobe tak ľahko, pretože majú najlepšiu prirodzenú ochranu, ktorou je živica. V prípade listnatých stromov k hnilobe dochádza oveľa ľahšie, ale ako ja poznám rany tak hnijú oveľa viac ak sú „chránené“. Na prekvapenie ľudí ja väčšinou chcem aby otvory na stromoch hnili. Chcem mať väčšinou na svojich stromoch veľké prirodzene vyzerajúce dutiny. Takže by som celkom spoľahlivo na to mohol používať tmel. Ale keďže viem, že tmel je nadbytočný, tak jednoducho nepožívam žiadny. Väčšinou.

Používam tmel na niektorých ranách, kde vidím nebezpečenstvo príliš rýchleho vysychania. To je prípad niektorých citlivých javorov, napríklad. Niekedy sa mi náhodou podarí nalomiť vetvičku a myslím si, že má šancu sa zachrániť. Preto v takých prípadoch dávam na ranu tmel aby som zabránil dehydratácii. Používam tmel, ktorý sám zmizne po niekoľkých mesiacoch, je lacný a je málo viditeľný: KRAVSKÝ DOJACI TUK. Veľmi blízko mám obchod s potrebami pre farmárov, kde tento produkt viem kúpiť veľmi lacno (Áno, je to ten tuk ktorý sa používa na ruky keď dojíte kravu). Je takmer neviditeľný, funguje ako Vazelína a vydrží na rane asi rok, kým úplne zmizne. A určite nie je jedovatý. A niekedy takto skrývam čerstvé rany tým, že na nich použijem kamufláž.

A čo vravím ľuďom, ktorý trvajú na tom, že každú ranu na bonsai je potrebné ošetriť tmelom? Nuž, pokračujte v tom, ak sa pre to cítite lepšie ale buďte si istý, že je to lepšie skôr pre vašu dušu ako pre strom. A neverte tomu, že ten kto vám hovorí, že používa tmel na každú ranu je lepší človek.

Amen.

Juniperus communis 3.

This is juniper collected this spring. It was growing under dense trees on steep bank. Till now it looks healthy. Dead wood in center is natural, actually its breaking apart, it must be cleaned later. Diameter of trunk is about 15cm.

Toto je borievka vykopaná túto jar. Rástla pod hustým porastom na veľmi strmom svahu. Zatiaľ vyzerá byť zdravá. Prírodné mŕtve drevo v strede sa rozpadáva a bude sa musieť nejako vyčistiť neskôr. Priemer kmeňa je asi 15 cm.

National exibition of bonsai and suiseki 2009

Here are few pictures from last weekend national exhibition of Slovak Bonsai Association.

Cez víkend sa konala národná výstava bonsai a suiseki SBA . Tak tu je niekoľko fotografií vystavených stromov.

R.I.P

So, first tree is down. You all have this experience I guess. Its strange. I feel responsible for death of tree, and I really am. I know that if I leave him on place it would live for long time, may be. It is not tragedy but I think its important not to forget about our responsibility. So when somebody dies its usual to say something nice. Actually this is not very nice beach, Fagus sylvatica. It was bit special for me because this was really the first one which I found on very first yamadori trip during summer 2008. I'm not sure what was wrong. On picture how it looks few weeks ago, very nice, but went down quickly and now its completely dry. Still its first tree out of 20+ so ratio is OK. Anyway, Rest In Peace.

Takže, prvý strom to má za sebou. Každý z vás má túto skúsenosť, myslím. Je to trocha zvláštne. Cítim sa byť zodpovedný za smrť toho stromu a naozaj zodpovedný som. Viem, že keby som ho nechal na mieste, tak by možno ešte dlho žil. Nie je to veľká tragédia, ale myslím si, že by sme nemali zabúdať na túto zodpovednosť.
Takže, keď niekto zomrie tak je zvykom povedať o ňom niečo pekné. Vlastne toto nebol ani veľmi dobrý buk, Fagus sylvatica. Pre mňa bol ale trocha výnimočný, pretože to bol úplne prvý strom, ktorý som našiel na úplne prvom výlete za yamadori počas leta 2008, a o ktorom som bol presvedčený, že ho vykopem. Neviem čo presne som urobil zle, že to neprežil. Na obrázku je ako vyzeral pred pár týždňami, celkom pekne obrazil, ale teraz už je úplne suchý. Stále je to prvý strom z viac ako 20, ktorý to neprežil, takže pomer je zatiaľ dobrý.
Nech už ja to ako chce, Odpočívaj v pokoji.

Búranie mýtov o bonsai (Autor: Will Heath)

Ako začiatočník som sa pri hľadaní informácií stretol s dvoma nižšie popisovanými mýtmi a informácie, ktoré som našiel boli rozporuplné. Pre práci s yamadori som nachádzal odporúčania na Super-Thrive (kúpil som ho pred tým ako som čítal tento článok). Čo sa týka ošetrovania rán tak tu je to jasné. Zistil som, že v našich končinách vládne totálne presvedčenie o nutnosti rany zatrieť alebo naniesť na nich CU pastu. Keď som zavesil fotku svojho prvého stromu na fórum, tak jednen z prvých príspevkov bol "kdyz na to ted koukam, ta velka rána není ničím ošetřena ?!" :)

Tento príspevok je prekladom článku od autora Willa Heatha na tému búrania mýtov ktoré pretrvávajú v bonsai. Originál článku môžete nájsť na http://knowledgeofbonsai.org/articles/misc/debunking-the-myths-of-bonsai/. Will Heath je autorom mnohých článkov v ktorých sa venuje umeniu bonsai. K pôvodnému článku na fóre Bonsai Nut vznikla slušná diskusia. Možno aj niekom ďalšiemu tento článok pomôže zorientovať sa.
Takže tu je text samotného článku, nech sa páči:

-->

Existuje veľa mýtov o bonsai. Siahajú od bežnej viery diletantov, že „bonsai“ je nejaký konkrétny druh stromu, po vieru, že stromy sú týrané a nedostatočne vyživované, aby sa stali bonsai. Úmyslom tohto článku nie je ponoriť sa do odhaľovania mýtov, ktoré majú o bonsai nezasvätený vo viere, ale cieľom je venovať sa mýtom, ktoré pretrvávajú medzi samotnými pestovateľmi bonsai.

Debaty o efektívnosti konkrétnych produktov, techník a metód už trvajú roky. Každá strana má na podporu svojho názoru zoznam osobných skúseností, informácií niekde prečítaných, slová skúsených, alebo citáty priateľov svojich priateľov, ktorý niečo počuli od nejakého majstra niekde.

V každom prípade, len málo ľudí vykonalo kontrolované experimenty, ktoré by vedeli overiť pravdivosť takýchto tvrdení. Ešte menej ľudí sa rozhodlo pátrať mimo bonsai komunity a hľadať pravdu u skúsených výskumníkov, pestovateľov alebo biológov.

Veľa ľudí sa zdá byť rozhodnutých veriť tomu, že vieme vylepšiť čo vytvorila evolúcia pri aspektoch hojenia rán a rastu rastlín. Zdá sa, že odložili vieru v logiku a zdravý rozum v ich odhodlaní akceptovať názory založené na starých, prekonaných výskumoch urobených pred dekádami, výskumoch už dávno vyvrátených.

Možno existuje podvedomá túžba po elixíre, ktorý vytvorí skratku alebo magicky posilní základnú starostlivosť potrebnú pre bonsai. Momentálne ale žiadne zázračné elixíry alebo magické zmesi neexistujú . Rastliny majú úplne rovnaké potreby a požiadavky, ako majú od dôb keď sa evolúciou vyvinuli – svetlo, vzduch, vodu a živiny. Tieto potreby sú všetko čo potrebujeme splniť na to, aby sme stromom zabezpečili maximálne zdravie pri tom, ako ich pretvárame podľa svojich umeleckých vízií.

Prečo si niektorý ľudia myslia, že prostredníctvom neoverenej chémie a vedy, môžu zlepšiť prirodzené reakcie stromov na poškodenie a stres, je záhada, ktorá možno nikdy nebude rozlúštená. Jedného dňa sa to možno stane, ale ten deň nie je dnes. Dnes je našou zodpovednosťou propagovať pravdu a odhaľovať mýty ktoré prevládajú v bonsai.

Inovácie existujú, hormóny na zakoreňovanie, lepšie hnojivá a iné podobné veci pomáhajú bonsaistom po celom svete. Inovácie budú aj ďalej prichádzať a ako výsledok budú meniť bonsai ako ich poznáme dnes. Neexistuje ale dôvod veriť rozprávkam starých materí, alebo vkladať svoju vieru do hadích olejov, ktoré sa ukázali byť neúčinné. Existuje ešte menší dôvod podporovať výrobcov alebo predavačov takýchto elixírov. Trocha výskumu, trocha zdravého sedliackeho rozumu a trocha znalostí o tom ako stromy rastú dostane týchto ľudí mimo biznis a dá im na známosť, že bonsaisti dneška vyžadujú moderné produkty postavené na serióznom vývoji a podporené dokumentovanými štúdiami.

Nižšie je uvedených niekoľko mýtov pretrvávajúcich v bonsai, ktoré bez akýchkoľvek pochybností, nemajú žiadny pozitívny vplyv pri použití na rastlinách. Zatiaľ mýty v komunitách bonsaistov pretrvávajú a stále je možné nájsť advokátov podporujúcich platnosť mýtov. Nepochybujem, že tento článok nedokáže zmeniť ich myslenie, pretože dlhodobým podporovaním týchto mýtov majú teraz situáciu, v ktorej môžu stratiť príliš veľa. Aj napriek tomu, ak sa prostredníctvom tohto článku podarí zabrániť aspoň niekoľkým ľudom veriť mýtom, alebo povzbudí pár ľudí aby si premysleli poriadne to čomu veria, na základe výsledkov výskumov citovaných tu, potom to bude úspech.

Možno budeme môcť konečne prenechať mýty minulosti, raz a navždy.

Hnojenie na list

Problém je, že väčšina tvrdení o hnojení na list je založená na nejakom výskume vykonanom na Michigan State University v 50-tych rokoch. V týchto výskumoch sa s použitím izotopmi označených živín zistilo, že listy sú veľmi efektívnym orgánom pre absorbovanie. Absorbované množstvá boli vlastne veľmi malé, ale efektivita bola vysoká. To viedlo k falošným záverom, že hnojenie na list je niekoľko krát efektívnejšie ako aplikácia do pôdy.

Linda Chalker-Scott, profesorka všeobecného záhradníctva na Puyallup Research and Extension Center pri Washington State University to ozrejmuje vo svojom článku „Mýtus hnojenia na list“ („The Myth of loliar feeding“)

„Je samozrejmé, že materiály aplikované priamo na listy sú náchylné preniknúť do listov vo väčších množstvách ako rovnaké materiály aplikované do pôdy. Rozpustenie sa, chemické reakcie, mikrobiálna aktivita a pod. môžu zredukovať množstvo látok ktoré sa vlastne dostanú ku koreňom a následne do rastliny. Ale materiál aplikovaný na list nemusí nevyhnutne tak efektívne prechádzať celou rastlinou, ako je to pri preberaní cez korene. Materiál aplikovaný na list často ostáva v rovnakých, alebo susedných tkanivách a nepostupuje rastlinou ďalej. A to platí zvlášť presne pre tie elementy, ktoré sú označované ako „imobilné“ vo vnútri rastlinných tkanív ( okrem tých prebratých cez korene a xylémového prenosu).“

Linda pokračuje ďalej a tvrdí, že tie živiny ktoré rastliny potrebujú najviac, teda dusík, fosfor a draslík, sú práve tie, ktoré nemôžu byť absorbované listami v dostatočnom množstve na to, aby mali akýkoľvek účinok. Ďalej špecificky vymenúva niekoľko faktov založených na svojom výskume, ktoré môžu prekvapiť veľa bonsaistov:

• jednotlivé druhy stromov a kríkov sa dramaticky líšia svojou schopnosťou absorbovať listové hnojivo
• jediné minerály, ktoré je možné efektívne podávať pomocou hnojenia na list sú stopové prvky, ktorými sa ale rastlina jednoducho môže predávkovať a odumrieť
• hnojenie na list je len dočasné riešenie pri väčšom probléme s dostupnosťou živín v pôde
• akýkoľvek úžitok z postrekovania záhradných stromov a kríkov hnojivami na list je minimálny, ak vezmeme do úvahy náklady s prácou ktorú si to vyžaduje.

Bežný mýtus o hnojení na list je založený na nesprávnom výklade a/alebo zlej interpretácii výsledkov výskumu vykonaného asi pred 40 rokmi. Odvtedy sa ukázalo, že hnojenie na list je neefektívne takmer v každom aspekte a je propagované firmami vyhýbajúcimi produkty na tento účel. Faktom ale je, že hnojenie na list funguje najlepšie iba v prípade, že pôda obsahuje len veľmi málo živín, inými slovami, ak rastlina nemá iný zdroj živín. V prípade bonsaistov by teda nemala nikdy nastať situácia, aby úroveň živín v substráte bola tak nízka, aby hnojenie na list fungovalo.

Bonsai potrebujú najviac dusík, fosfor a draslík ako všetky ostatné rastliny a práve tieto živiny sú tie, ktoré dokáže hnojenie na list zabezpečiť najhoršie.

Môj osobný názor je, že jediný dôvod úspechu bonsaistov používajúcich hnojivá na list je možné pripísať tomu, že zmes odteká z listov do pôdy a neabsorbuje sa do rastliny cez listy. Bežná prax zalievania z hora a dávkovanie hnojiva na listy dodáva živiny do pôdy, aj keď bonsaista verí, že hnojí rastlinu cez listy.

Na základe vyjadrení každého jedného profesionálneho odborníka na záhradníctvo na túto tému, ktoré som bol schopný nájsť, ako aj na základe výskumov z veľkých univerzít, neexistuje iný logický záver, ako že hnojenie na list je neefektívne, je to mrhanie časom, mrhanie prostriedkami, a všetky potvrdenia jeho funkčnosti sú falošné.

Pravdou teda je, že hnojenie na list neponúka pre bonsaistov žiadnu výhodu.

Tmely na ošetrovanie rán

Ďalší populárny mýtus je účinnosť rôznych tmelov na ošetrovanie rán na bonsai a ktorý typ je najlepší. Mnoho profesionálov prisahá na funkčnosť Cut pasty (CU pasta) a tvrdia, že nič nefunguje tak dobre. V jednej z diskusii na bonsaitalk.com Joanie Berkwitz píše: „...niekedy je to nesprávna ekonomika, kúpiť si iný produkt a očakávať že bude fungovať rovnako ako Cut pasta. Cut pasta bola vyvinutá na veľmi špecifický účel...umožňuje tvorbu kalusu pod pastou, nevyplavuje sa vodou, obsahuje fungicídne a antibakteriálne zložky ktoré chránia otvorenú ranu, nie je príliš tuhá ani príliš mäkká. Samozrejme, môžete použiť inštalatérsky tmel alebo nejaké lepidlo, alebo inú vec...ale nedostanete tak všetky vlastnosti ktoré má Cut pasta...“

Iný bonsaisti prisahajú na ďalšie produkty ako sú lepidlo Elmer, vazelína, Play Dough, vosk, zubná pasta, hlina alebo Preparartion H. Spoločným menovateľom je viera, že stromy potrebujú vonkajšiu pomoc na to, aby zabezpečili a urýchlili zdravé zahojenie. Samozrejme, táto požiadavka neberie do úvahy fakt, že stromy sa vlastne nikdy nezahoja. Poškodenie sa nikdy nehojí, iba dochádza k izolovaniu poškodenia prostredníctvom vytvorenia zkorkovateného, zdrevnateného tkaniva, ktoré fyzicky a chemicky bráni napadnutiu. Kalus sa vytvorí na okraji rany a postupne expanduje smerom k stredu. Poškodené drevo ostáva na strome po celý jeho život. Ak je zranený živočích, reakcia je vytvorenie nových zdravých buniek, ak je zranená rastlina reakcia je pokrytie zranenej plochy kalusovým tkanivom. Stromy to takto robia odkedy existujú bez ľudskej pomoci a určite bez cudzorodého tmelu na rany akéhokoľvek druhu.

Poďme sa pozrieť čo na tému tmelov na rany hovoria renomovaný experti na záhradníctvo.

Wikipédia píše „ Dr. Alex Shigo všeobecne považovaný za otca modernej vedy o pestovaní stromov. Vyvinul mnoho z princípov, ktoré tvoria jadro náuky starostlivosti o stromy, a jeho práca slúžila ako základ pre výskumy, ktoré nasledovali.“ ďalej „objavy Dr. Shiga išli proti mnohým konvenčným postupom, ktoré pretrvávali v starostlivosti o stromy pred jeho výskumom. Veľa techník, ktoré boli v starostlivosti o stromy kľúčové stovky alebo niekdy tisíce rokov sa ukázali byť nepotrebné alebo dokonca škodlivé. Trvalo to mnoho rokov, ale závery výskumov Dr. Shiga boli potvrdené ďalšími výskumníkmi a bohatstvo ďalších objavov je teraz postavené na jeho počiatočných prácach. Aktuálny ANSI štandard na rezanie stromov sa opiera o jeho odporúčania.“

Dr. Shigo odhalil mýtus tmelov na rany pred desiatkami rokov, ale aj napriek tomu mýtus ďalej pretrváva a je stále populárny, špeciálne medzi obchodníkmi.

Diane Relf, špecialista na úžitkové stromové hospodárstvo z Virginia Tech, píše „Článok od D.W. Robinson v Chronica Horticulturae poznamenáva, že štandardné knihy tradične odporúčali pri rezaní stromu rezať konáre blízko pri kmeni alebo veľkom konári. Po odrezaní by mal byť povrch rany ošetrený nejakou hmotou, aby sa zabránilo hnilobe. Ak na mieste dôjde k hnilobe dreva, oblasť by sa mala očistiť a otvor vyplniť. Ale výskumy z posledných rokov vyvrátili platnosť týchto odporúčaní.“ a ďalej pokračuje „tmely a nátery na rany, ktoré odporúča používať väčšina kníh o starostlivosti o stromy, nemajú podľa výsledkov výskumu Dr. Shiga žiadnu dlhotrvajúcu hodnotu. Ak je rez vetvy urobený čo najbližšie ku kmeňu, potom nie je vôbec potrebné natierať rany nezávisle od veľkosti vetvy.“

Thomas H.R. Hall vo svojej recenzii knihy Dr. Shiga „Biológia stromov a starostlivosť o stromy, fotografický sprievodca“( Tree Biology and Tree Care, A Photo Guide) sumarizuje svoje myšlienky nasledujúcimi slovami „V miernom pásme sveta nebude veľa takých ľudí, pracujúcich v oblasti starostlivosti o stromy alebo lesníkov, ktorý neboli ovplyvnený výsledkami základného výskumu vykonaného Alexom Shigom počas jeho kariéry v Lesnej službe Amerického ministerstva poľnohospodárstva. Jeho trpezlivé a metodické skúmanie priebehu hnilobných procesov v tkanivách dreva na stromoch odhalili mechanizmus reakcie rán, indikovanie biochemických procesov izolujúcich napádajúce organizmy. Stromy už nie sú ošetrované tak, ako je to u ľudí, ktorým sa na rany prikladajú obklady, natierajú sa masťami a sú ošetrovaní rôznym iným spôsobom na podporu a zlepšenie hojenia. Prípravky na rany stromov sú celkom správne odsudzované do role o nič lepšej ako placebo, ktorých jediná funkcia je kozmetická. Koncept bariérových zón izolujúcich infekcie je zhrnutý v procese kompartmentalizácie a zavaľovania rán. Ľudia pracujúci v správe lesov, ktorý sú vedený výsledkami výskumov Dr. Shiga nepožadujú ďalšie dôkazy na demonštrovanie platnosti jeho učenia.“

Pri opätovnom nahliadnutí do prác Lindy Chalker-Scott z Puyallup Research and Extension Center pri Washingtonskej štátnej Univerzite môžeme nájsť jej myšlienky čo tmely na rany robia a nerobia.

Tmely na ošetrenie rán:

• vo vnútri uzatvárajú vlhkosť a hnilobu
• niekedy slúžia ako zdroj potravy pre patogény
• bránia poškodenému drevu od zahojenie
• bránia kompartmentalizácii
• eventuálne praskajú, vystavujúc strom patogénom

Tmely na ošetrenie rán:

• nebránia vniknutiu hnilobných organizmov
• nebránia hnilobe

Pokračuje ďalej vo svojom článku „Mýtus prípravkov na rany“ (“The Myth of Wound Dressings”) v ktorom vysvetľuje, že všetky rastliny, tak ako všetky ostatné organizmy, majú svoje prirodzené obranné mechanizmy na boj proti útokom hmyzu, chorobám alebo poškodeniu. Prekrývanie rán tmelmi bráni oxidatívnemu procesu a tým následne redukuje tvorbu kalusu a následnej kompartmetalizácii.

Sue McDavid, UCCE/Hlavný správca záhrad okresu El Dorado poznamenáva „Po prvé, rany na stromoch sa nikdy nehoja, uzatvárajú sa. Natieranie týchto rán naopak môže poškodiť strom, pretože nejaké organizmy spôsobujúce hnilobu dreva môžu byť už na povrchu reznej rany. Ak ich potom pretriete, uzatvárate tieto škodlivé organizmy v teplom a vlhkom prostredí, kde môžu rásť a množiť sa. Režte v správnu dobu vhodnú pre rastlinu alebo strom a nechajte rezné rany tak ako sú.“

Tmel na rany, akéhokoľvek druhu, nieje na strome potrebný. Stromy sa vyvinuli bez závislosti na umelých tmeloch akéhokoľvek typu. Majú prirodzenú schopnosť poradiť si s poškodením, či už od zásahu bleskom, vetrom, škodcami, chorobami alebo konkávnymi kliešťami bonsai umelca. Dr.Alex Shiga, ktorý je považovaný za otca modernej vedy o starostlivosti o stromy to dokázal pred desiatkami rokov, ale mýtus pretrváva.

Faktom je, že použite akéhokoľvek prípravku na ranu stromu, môže byť v najlepšom prípade nevhodné a v najhoršom prípade poškodzujúce. Keď sú stromy poškodené je potrebné ich nechať na pokoji, aby si poradili za pomoci vrodených nástrojov. Nie je žiadny dôvod ponáhľať sa na pomoc ako Florence Nightingale s kufríkom prvej pomoci plným Cut pasty, bandáží a iných liekov. Jediné čo tým dosiahnete je predĺženie procesu zotavenia. Môže nás to urobiť trochu spokojnejšími, keď si myslíme, že stromu pomáhame ale vlastne jediné čo tým spôsobujeme je, že zvyšujeme šance poškodia stromu v budúcnosti.

Väčšina tmelov na rany neobsahuje antibakteriálne ani fungicídne zložky, ktoré pomáhajú chrániť otvorenú ranu, ako si to mnohí myslia. Pravda je, že najlepšou ochranou otvorených rán je žiadna ochrana. Aj tie tmely, ktoré by teoreticky obsahovali antibakteriálnu a fungicídnu zložku sú podozrivé, pretože samotný akt uzatvorenia rany tmelom neguje akýkoľvek pozitívny vplyv týchto látok tým, že tmel samotný vytvára oveľa vhodnejšie prostredie pre hubové ochorenia a baktérie.

Na základe tvrdení každého jedného profesionálneho človeka pracujúceho v starostlivosti o stromy, ktoré som bol na túto tému schopný nájsť, ako aj na základe štúdií z veľkých univerzít neexistuje iný logický záver ako, že používane tmelov na rany je neefektívne, je to mrhanie peniazmi a časom, môže spomaliť proces hojenia a môže byť pre strom škodlivý. Všetky tvrdenia o zmysle používania tmelov na rany sú nepravdivé.

Pravdou je, že rany nepotrebujú nátery a tmely a tmely na rany môžu celkom ľahko stromu spôsobiť viac škody ako úžitku.

Extrakty s vitamínom B1

Ďalší mýtus, ktorý len tak ľahko nechce zomrieť je používanie vitamínu B1.

Zázračné elixíry sa objavia z času na čas, kričiac, že sú schopné dokázať len s pomocou pár kvapiek zmesi obohatených o B1 divy. Super-Thrive je z nich posledný o ktorých viem a stačí len malé privoňanie aby bolo jasné, že jeho hlavnou zložkou je vitamín B1. Niekto stále pozná niekoho iného, kto prisahá na tento elixír života a začiatočníci sa snažia rýchlo vyskúšať niečo z tých magických odvarov, aby aj oni mali väčšie, lepšie a zdravšie bonsai, presne také ako profesionáli.

Mýtus o vitamíne B1 sa šíri ako mor, zdá sa, že sa stále nájde niekto, kto potvrdzuje účinok B1 na zníženie šoku z presadenia, stimuluje tvorbu koreňov, zvyšuje úrodu a ďalšie podobné tvrdenia, ktoré znejú až príliš dobre na to aby to bola pravda.

Je mi ľúto, že to musím povedať, ale je trocha pravdy na tvrdeniach o vitamíne B1. Poďme sa pozrieť na to čo vravia experti.

Lauren Bonar Swezey v jej článku „Pomáha vitamín B1 presadeným rastlinám zakoreniť?“ (“Does vitamin B1 help transplants take root?”) píše „...Výskumy Kalifornskej Univerzity na zelenine nedokázali, že vitamín B1 znižuje šok z presadenia, alebo stimuluje tvorbu koreňov. Výskumníci zistili že „neexistuje rozpoznateľný rozdiel vo farbe a životaschopnosti testovaných rastlín“ pri použití vitamínu B1 samotného, vitamínu B1 plus železo, mangán a zinok na paprike, fazuli, dyniach, kukurici, paradajkách a vodných melónoch. Inde boli realizované štúdie na chrysantémach, citrusoch a ružiach a výskumníci sa dopracovali k podobným záverom.“

Sue McDavid, UCCE/Hlavný správca záhrad okresu El Dorado poznamenáva „Použitie vitamínu B1 na zníženie šoku z presadenia sa ukázalo po opakovaných experimentoch ako úplne neúčinné a to aj v laboratórnych podmienkach, ako aj v teréne na rôznych druhoch rastlín. Použitie B1 môže urobiť záhradníka šťastnejším a určite urobí šťastnejším jeho výrobcu, ale vaše rastliny budú voči tomu úplne ľahostajné.“

Ak sa pozrieme opäť čo na túto tému píše Linda Chalker-Scott z Puyallup Research and Extension Center pri Washingtonskej štátnej Univerzite vo svojom článku „Mýtus o vitamínových stimulátoroch“ (“The Myth of Vitamin Stimulants”) „Aplikovanie vitamínu B1 alebo tiamínu na koreňový systém celej rastliny nestimuluje rast koreňov. Je to mýtus, ktorý odmieta zomrieť aj keď bol opakovane vyvrátený vo vedeckej literatúre.“

• vitamín B1 (tiamín) neznižuje šok z presadenia a nestimuluje rast koreňov na rastlinách mimo laboratória
• zdravé rastliny si syntézou zabezpečia vlastný zdroj tiamínu
• zdravé pôdy obsahujú užitočné mikroorganizmy, ktoré tiež syntetizujú tiamín

Zdá sa, že B1 je ďalší mýtus, ktorý bol odhalený vedcami v odbornej literatúre, ale aj napriek tomu omieta zomrieť. vitamín B1 alebo tiamín nezabraňuje alebo neznižuje šok z presadenia, nepodporuje rast koreňov, v podstate nerobí vašej rastline absolútne nič, pretože tá si produkuje svoj vlastný tiamín.

Kupovanie produktov na báze vitamínu B1 je rovnaké, ako hádzanie vašich peňazí do studne, vlastne v jednej zo štúdií sa ukázalo, že rastliny zalievané čistou vodou boli na tom lepšie, ako tie ktoré boli zalievané aj s vitamínom B1.

Na základe tvrdení každého jedného profesionálneho človeka pracujúceho v starostlivosti o stromy, ktoré som bol na túto tému schopný nájsť, ako aj na základe štúdií z veľkých univerzít neexistuje iný logický záver ako, že používane vitamínu B1 je neefektívne, je to mrhanie peniazmi a časom, a neprodukuje žiadny želateľný výsledok. Všetky tvrdenia o zmysle používania vitamínu B1 sú nepravdivé.

Pravdou je, že sa nikdy nedokázal pozitívny účinok vitamínu B1 pri znižovaní šoku z presadenia alebo podpore tvorby koreňov a iné výhody ako je zlepšenie odolnosti rastlín voči škodcom sú v štádiu skúmania.

Vyššie popísané odhalené mýty sú len jednými z mnohých, ktoré pretrvávajú medzi bonsaistami dneška. Pomocou výskumu a štúdia, ako aj s pomocou vhodnej aplikácie zdravého sedliackeho rozumu sa vieme dostať až do jadra týchto tvrdení a odhaliť čo sú vlastne zač – nepodložené túžby založené na nedostatku alebo úplnej absencii faktov.

Dúfam, že konečne môžeme tieto mýty poslať do minulosti a sústrediť sa na rozvíjanie umenia bonsai namiesto spoliehania sa na rozprávky starých materí, ktoré slúžia tomu istému účelu ako hádzanie soli cez plece, keď sa nám ju podarí rozsypať. Takéto konanie nás možno urobí o trochu šťastnejšími ale nič viac.

Referencie:

“Effect of Chemical Applications to Peach Bark Wounds on Accumulation of Lignin and Suberin and Susceptibility to Leucostoma persoonii”. A. R. Biggs, Associate professor, West Virginia University

Linda Chalker-Scott, Ph.D., Extension Horticulturist and Associate Professor, Puyallup Research and Extension Center, Washington State University.

“Tree Biology and Tree Management,” by D.W. Robinson in Chronica Horticulturae 31(1). Originally published as “Minimizing Pruning Wounds,” by Diane Relf, Extension Specialist, Consumer Horticulture, Virginia Tech, in The Virginia Gardener Newsletter, Volume 11, Number 1.

“Tree Biology and Tree Care, A Photo Guide” By A. L. Shigo, Klause Vollbrecht and Niels Hvass
Published by SITAS, Skovvej 56. 2750 Bellerup, Denmark, 1987 ISBN 87-982477-2-7

Plant Physiology Online by the American Society of Plant Biologists ( http://www.plantphysiol.org/ )

Wikipedia (http://en.wikipedia.org )

“Does vitamin B1 help transplants take root?” by Lauren Bonar Swezey
“Beware of Gardening Myths” By Robert Cox, Horticulture Agent, Colorado State University Cooperative Extension

“Gardening Lore” by Sue McDavid UCCE / El Dorado County Master Gardener ( http://ucce.ucdavis.edu/files/filelibrary/616/27850.htm )

BonsaiTalk.com thread “Work Arounds” post #10 by Joanie Berkwitz

Carpinus betulus 7

Here are some pictures of another hornbeam. This one is from same place as all posted before. It was growing exactly on edge of quarry so there was not good possibility to make decent pictures from collection place. When siting on its place between rocks I was not fully decided if I'm taking this one out. After I seen it potted I was much more sure it was worth digging. First pictures are from April and other once from end of May.

Tu je niekoľko obrázkov môjho ďalšieho hrabu. Tento je z rovnakého miesta ako všetky predchádzajúce. Rástol na hrane kameňolomu, takže nebolo možné urobiť slušnú fotku z miesta kde bol. Pred vykopaním, kým sedel na svojom mieste medzi skalami, som si nebol úplne istý či ho vôbec vezmem. Keď som ho ale vykopal a zasadil tak sa mi zadalo, že stál za to kopanie. Prvé fotky sú z apríla a ďalšie z konca mája.

O hnojení od Waltera Palla

Toto je príspevok na blogu Waltera Palla na tému hnojenia. Originál je dostupný na http://walter-pall-bonsai.blogspot.com/2009/06/feeding-again.html
Bežné prípravky na hnojenie sú určené pre bežné rastliny. Bežné rastliny rastú v substrátoch, ktoré už nejaké živiny obsahujú. A iba rastú a nečaká sa od nich, že budú rásť až príliš. Tak ako je to u izbových rastlín.

Bonsai je posadený v substráte, ktorý má výbornú drenážnu schopnosť a je zalievaný agresívne. Minerály sa tak vyplavujú veľmi rýchlo. Bonsai musia v štádiu vývoja rásť VIAC ako iné bežné rastliny. 99% bonsai sú v štádiu vývoja. Musia rásť veľmi rýchlo aby bolo možné natvarovať ich čo najskôr. Musia mať veľké prírastky na to aby mohli byť zastrihnuté niekoľko krát počas leta. Ja používam 3-násobok odporúčanej dávky hnojiva. Na bonsai používam bežné lacné hnojivo určené pre hnojenie bežných rastlín. Tie sú s pomerom 10-10-10, 20-10-10 alebo podobným, každopádne s veľkým množstvom dusíka. Hnojím takto každých 10 až 14 dní počas celej rastovej sezóny. V porovnaní s inými bežnými bonsaistami hnojím 20 až 60 (šesťdesiat) krát viac.
Moje stromy vyzerajú šťastne ako len stromy môžu vyzerať. Je pravda, že rastú oveľa silnejšie ako v iných záhradách a ja preto musím veľa strihať a strihať. Ja si osobne myslím, že to je dobré pretože moje stromy sa tak vyvíjajú rýchlejšie ako iné. Moje stromy nemajú žiadnych škodcov, pretože majú veľmi silný imunitný systém. Doteraz som nezaregistroval akékoľvek poškodenie spôsobené mojím super-hnojacím-programom.
Mám pocit že v Amerike došlo k nasledovnému: počas posledných 15 rokov prevážna väčšina bonsaistov prešla od pôdnych zmesí k moderným substrátom. Ale aj naďalej požívajú zastaralé znalosti čo sa týka zalievania a hnojenia, ktoré boli správne pri použití pôdnych zmesí. Ako následok tak mnoho stromov trpí suchom a nedostatkom živín. Nikto tým ľudom nepovedal, že s novými typmi substrátov musia RADIKÁLNE zmeniť systém zalievania a hnojenia.

Z odpovedí na otázky vo fóre Walter píše:

• WP: hnojte OVEĽA viac a OVEĽA častejšie ako ste zvykli pri AKEJKOĽVEK bežnej rastline počas celej vegetačnej sezóny. MUSÍTE mať rastlinu v modernom substráte s výbornou drenážnou schopnosťou a navyše MUSÍTE intenzívne zalievať každý deň. Ja to tak robím 10 rokov a som s výsledkom veľmi spokojný, a spokojných je aj mnoho mojich študentov. Musím ale zopakovať: musíte robiť všetky tri veci – hnojiť, zalievať agresívne a používať moderné substráty. Ak budete robiť iba jednu z tých vecí budete mať problémy.

• WP: Na hnojenie bonsai používam bežné hnojivá určené pre bežné rastliny. Neexistuje nič také ako hnojivo na bonsai. To je len vynález ľudí, ktorý majú alebo príliš veľa času alebo peňazí alebo oboch. Bonsai sú bežné rastliny a potrebujú len VIAC živín ako bežné rastliny, pretože z nich neustále isté časti striháme a chceme od nich aby prirastali rýchlo.

• Otázka: Používaš rovnakú zmes s rovnakým pomerom NPK% pre všetky druhy stromov listnaté, ihličnaté, atď)? WP: ÁNO! Používam rovnaké hnojivo pre všetky stromy, pre paradajky mojej ženy a pre moje ruže. Používam rovnaké pre azalky aj japonské javory. Používam rovnaké pre čerstvo vykopané yamadori aj pre stromy okamžite po presadení. Stále zalievam a hnojím všetko úplne rovnako.
  

• Otázka: Píšeš že hnojíš čerstvo vykopané yamadori a presadené stromy okamžite bez toho aby si čakal isté obdobie kým s hnojením začneš? WP: To je ďalší bonsai mýtus. Stromy potrebujú živiny veľmi súrne po vykopaní alebo presadení. Pokiaľ sú v moderných substrátoch tak tam zo samotného substrátu nemajú žiadne živiny. Musia byť hnojené okamžite. Pretože je tiež NUTNÉ agresívne zalievanie tak neexistuje taký problém ako ukladanie solí v substráte. Soli sa vyplavujú preč veľmi skoro.

Walter Pall o moderných substrátoch, hnojení a zalievaní

Na poslednom klubovom stretnutí sme veľa diskutovali na tému substrátov. S tým samozrejme súvisí aj zalievanie a hnojenie. Mnoho o týchto témach je na blogu Waltera Palla. Nejaké časti jeho príspevkov v preklade do slovenčiny nájdete nižšie.

O hrubej rašeline:
http://walter-pall-bonsai.blogspot.com/2009/04/rough-peat.html

"Ako už mnohí z Vás čítali často, ja používam ako substrát 85% páleného ílu, zeolitu, chabsai, pemzy, drvenej lávy, turface alebo niečo podobné (jeden z produktov alebo zmesi - v tom NIE JE ŽIADNY ROZDIEL) a 15% hrubej rašeliny. Nič viac!
Dostávam otázky čo to tá zázračná hrubá rašelina je a kde sa dá kúpiť. Ja to kupujem v záhradníctve a to veľmi lacno. Je to zemina z bažín s rozloženým rašeliníkovým machom. Tiež sa to volá "white peat" (biela rašelina) čo vedie k ďalším nedorozumeniam, lebo nie je farbou biela.
Je to ideálny prídavok k hrubozrným časticiam, pretože drží vodu, zvyšuje kyslosť pôdnej zmesi, obsahuje mnoho humusových kyselín, ktoré fungujú ako hormón. Túto zmes 85% hrubých častíc plus 15% hrubej rašeliny používam pre všetky stromy. Pozrite sa do mojej galérie aké sú výsledky."

Mýtus o hnilobe koreňov z nadmerného zalievania:
http://walter-pall-bonsai.blogspot.com/2008/12/over-watering-root-myth.html

"Táto téma je po mnoho rokov blízka môjmu srdcu. Bonsai nezomiera na hnilobu koreňov. Korene bonsai odumierajú z nejakej príčiny a ľudia pokračujú v zálievke ako pred tým. Korene ale už nemôžu prevziať vodu ako predtým pretože odumierajú. Zemina alebo substrát ako následok toho sú viac mokré ako pred tým. Strom vykazuje známky odumierania. Bonsai sa preto vyberie z nádoby a vtedy sa ukáže že korene hnijú. Je to viditeľné a je to aj cítiť nosom. Ďalej je viditeľné, že pôda je príliš mokrá. Takže pestovateľ dospieva k záveru, že strom bol prepolievaný a odumrel na hnilobu koreňov.

NESPRÁVNE!

Korene zhnili preto, že boli mŕtve. Stromy neodumierajú na hnilobu koreňov tak ako ľudia nezomierajú na horúčku. Horúčka je symptóm choroby. Môže to byť mnoho rôznych chorôb ale symptóm je rovnaký. Hnitie koreňov je teda symptóm a môže mať mnoho rôznych príčin.
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že bonsai sú NEDOSTATOČNE POLIATE po väčšinu času. Naša literatúra nás tak veľmi varuje pred prepolievaním, že väčšina bonsaistov nedostatočne polieva svojich miláčikov. Mnoho stromov trpí alebo odumrie, pretože nie sú dostatočne zavlažované.

Moderné substráty vytvorili veľmi odlišnú situáciu, ako je tá, ktorá sa bežne opisuje vo väčšine bonsaiových kníh. Čo je moderný substrát? Nuž, všetko ako je akadama, pemza, drvená láva, pálený íl, Turface(pórovitá granulovaná keramická pôda), Stryrofoam vločky(tvrdený polystyrén), drť zo škrupín kokosových orechov a stovky ďalších materiálov. Všetky majú niekoľko spoločných vlastností: malé častice rovnakej veľkosti, ktoré sa nerozpadajú alebo k ich rozpadu dochádza pomaly; schopnosť pracovať ako zásobník vody - teda nabrať do seba vodu a potom ju upraviť, vďaka zrnitosti majú dobrú drenážnu schopnosť a prevzdušnenie, KYSLÍK sa dostane ku koreňom ľahko.

Závery ak používate moderné substráty:
1. Musíte polievať agresívne a často. To znamená, že všetko musí byť vlhké v čase keď idete polievať. Počas hlavnej vegetačnej sezóny to je KAŽDÝ deň. Prepolievanie nie je problém. Nie je možné rastliny prepolievať. Každá voda, ktorá je navyše odtečie z misky cez drenážne otvory. Nedostatočné poliate je ale o to viac možné. KAŽDÝ BLÁZON DOKÁŽE ZALIEVAŤ DOBRE! Jediné čo musíte urobiť je poliať stromy tak aby odvšadiaľ kvapkala voda. Ak sú všetky stromy v moderných substrátoch tak už neexistuje taká vec ako individuálna schéma zalievanie stromov!
2. Hnojiť musíte agresívne a často. Počas aktívnej vegetačnej sezóny to znamená každých 10 až 14 dní. Musíte hnojiť oveľa častejšie ako ste boli zvyknutý. Ja hnojím asi 30 (tridsať) krát viac ako som hnojil za starých časov, keď sme nepoužívali moderné substráty ale bežné pôdy. Môžete požívať chemické hnojivá. Nebezpečenstvo chemického hnojenia (menovite spálenie koreňov) neexistuje ak zalievate agresívne. Čokoľvek čoho je priveľa sa čoskoro vyplaví. Mali by ste popri chemických hnojivách používať aj organické niekoľko krát počas vegetačnej sezóny. Organické je všetko čo smrdí. (mimochodom: absolútne NIE JE potrebné aby ste si miešali vlastnú hnojacu zmes. Každý dobrý záhradnícky obchod má všetko čo potrebujete pre bonsai.)

Ako výsledok budú vaše stromy rásť oveľa lepšie ako zvykli pred tým.
Ja sa takto starám o VŠETKY moje svetovo slávne stromy presne takto. Zalievam svojich asi 500 stromov za asi 30minút. Alebo to robí moja žena, keď nie som doma. A ona nemá ani poňatia čo zalieva. A ani to nepotrebuje vedieť.

Neverte svojej literatúre! Väčšina kníh o bonsai bola napísaná dávno pred tým ako sa začali používať moderné substráty. Informácie v knihách o bonsai o zalievaní, hnojení, pôdach sú v prevažnej väčšine zastaralé. Tie informácie sú dokonca veľmi nebezpečné, ak používate moderné substráty."

Ďalšie informácie o pôde:
http://walter-pall-bonsai.blogspot.com/2008/12/still-more-substratestuff.html

"Verím v agresívne zalievanie a hnojenie. Preto moje stromy vyplnia celú misku veľmi často. ...Pôda musí byť veľmi dobre prerpúšťajúca vodu a vzduch. Stromy prinesené z prírody majú často okolo koreňov kúsky pôdy zo svojho pôvodného stanoviska v prírode. Tieto kúsky sa potom rozkladajú v prostredí, ktoré je vlhké a teplé. Táto organické hmota spotrebúva kyslík v pôde a vytvára veľmi jemné častice, ktoré upchávajú substrát. Majiteľ stromu potom často nerozumie tomu prečo jeho strom upadá aj napriek tomu, že je zasadený v správnom substráte. Nuž, už to nie je správny substrát, upchal sa. Preto ja vyžadujem aby pôvodná pôda bola zo stromu odstránená čo najskôr ako to je možné...."

My tools I.

During this spring I was digging trees with foldable shovel/pick tool. One of my friends found and bought it for me last year in Army shop somewhere. As far as I know its German army origin, from sixties. I was very happy with it. Its light, heavy duty, resistant to rust, multi purpose. For most of trees I used only foldable saw, pruners and this perfect German product.

Počas tejto jari som väčšinu stromov kopal touto skladacou lopatkou/krompáčom. Je to pravdepodobne nemecká vojenská lopata zo 60-tych rokov. Zohnal mi ju dobrý kamoš takmer náhodou z Armyshopu pri Zlatých Moravciach. Bol som s ňou veľmi spokojný. Je relatívne ľahká, veľa toho znesie, nehrdzavie. Pri väčšine stromov som použil len skladaciu pílku, záhradnícke nožnice a tento perfektný nemecký produkt :)