Búranie mýtov o bonsai (Autor: Will Heath)

Ako začiatočník som sa pri hľadaní informácií stretol s dvoma nižšie popisovanými mýtmi a informácie, ktoré som našiel boli rozporuplné. Pre práci s yamadori som nachádzal odporúčania na Super-Thrive (kúpil som ho pred tým ako som čítal tento článok). Čo sa týka ošetrovania rán tak tu je to jasné. Zistil som, že v našich končinách vládne totálne presvedčenie o nutnosti rany zatrieť alebo naniesť na nich CU pastu. Keď som zavesil fotku svojho prvého stromu na fórum, tak jednen z prvých príspevkov bol "kdyz na to ted koukam, ta velka rána není ničím ošetřena ?!" :)

Tento príspevok je prekladom článku od autora Willa Heatha na tému búrania mýtov ktoré pretrvávajú v bonsai. Originál článku môžete nájsť na http://knowledgeofbonsai.org/articles/misc/debunking-the-myths-of-bonsai/. Will Heath je autorom mnohých článkov v ktorých sa venuje umeniu bonsai. K pôvodnému článku na fóre Bonsai Nut vznikla slušná diskusia. Možno aj niekom ďalšiemu tento článok pomôže zorientovať sa.
Takže tu je text samotného článku, nech sa páči:

-->

Existuje veľa mýtov o bonsai. Siahajú od bežnej viery diletantov, že „bonsai“ je nejaký konkrétny druh stromu, po vieru, že stromy sú týrané a nedostatočne vyživované, aby sa stali bonsai. Úmyslom tohto článku nie je ponoriť sa do odhaľovania mýtov, ktoré majú o bonsai nezasvätený vo viere, ale cieľom je venovať sa mýtom, ktoré pretrvávajú medzi samotnými pestovateľmi bonsai.

Debaty o efektívnosti konkrétnych produktov, techník a metód už trvajú roky. Každá strana má na podporu svojho názoru zoznam osobných skúseností, informácií niekde prečítaných, slová skúsených, alebo citáty priateľov svojich priateľov, ktorý niečo počuli od nejakého majstra niekde.

V každom prípade, len málo ľudí vykonalo kontrolované experimenty, ktoré by vedeli overiť pravdivosť takýchto tvrdení. Ešte menej ľudí sa rozhodlo pátrať mimo bonsai komunity a hľadať pravdu u skúsených výskumníkov, pestovateľov alebo biológov.

Veľa ľudí sa zdá byť rozhodnutých veriť tomu, že vieme vylepšiť čo vytvorila evolúcia pri aspektoch hojenia rán a rastu rastlín. Zdá sa, že odložili vieru v logiku a zdravý rozum v ich odhodlaní akceptovať názory založené na starých, prekonaných výskumoch urobených pred dekádami, výskumoch už dávno vyvrátených.

Možno existuje podvedomá túžba po elixíre, ktorý vytvorí skratku alebo magicky posilní základnú starostlivosť potrebnú pre bonsai. Momentálne ale žiadne zázračné elixíry alebo magické zmesi neexistujú . Rastliny majú úplne rovnaké potreby a požiadavky, ako majú od dôb keď sa evolúciou vyvinuli – svetlo, vzduch, vodu a živiny. Tieto potreby sú všetko čo potrebujeme splniť na to, aby sme stromom zabezpečili maximálne zdravie pri tom, ako ich pretvárame podľa svojich umeleckých vízií.

Prečo si niektorý ľudia myslia, že prostredníctvom neoverenej chémie a vedy, môžu zlepšiť prirodzené reakcie stromov na poškodenie a stres, je záhada, ktorá možno nikdy nebude rozlúštená. Jedného dňa sa to možno stane, ale ten deň nie je dnes. Dnes je našou zodpovednosťou propagovať pravdu a odhaľovať mýty ktoré prevládajú v bonsai.

Inovácie existujú, hormóny na zakoreňovanie, lepšie hnojivá a iné podobné veci pomáhajú bonsaistom po celom svete. Inovácie budú aj ďalej prichádzať a ako výsledok budú meniť bonsai ako ich poznáme dnes. Neexistuje ale dôvod veriť rozprávkam starých materí, alebo vkladať svoju vieru do hadích olejov, ktoré sa ukázali byť neúčinné. Existuje ešte menší dôvod podporovať výrobcov alebo predavačov takýchto elixírov. Trocha výskumu, trocha zdravého sedliackeho rozumu a trocha znalostí o tom ako stromy rastú dostane týchto ľudí mimo biznis a dá im na známosť, že bonsaisti dneška vyžadujú moderné produkty postavené na serióznom vývoji a podporené dokumentovanými štúdiami.

Nižšie je uvedených niekoľko mýtov pretrvávajúcich v bonsai, ktoré bez akýchkoľvek pochybností, nemajú žiadny pozitívny vplyv pri použití na rastlinách. Zatiaľ mýty v komunitách bonsaistov pretrvávajú a stále je možné nájsť advokátov podporujúcich platnosť mýtov. Nepochybujem, že tento článok nedokáže zmeniť ich myslenie, pretože dlhodobým podporovaním týchto mýtov majú teraz situáciu, v ktorej môžu stratiť príliš veľa. Aj napriek tomu, ak sa prostredníctvom tohto článku podarí zabrániť aspoň niekoľkým ľudom veriť mýtom, alebo povzbudí pár ľudí aby si premysleli poriadne to čomu veria, na základe výsledkov výskumov citovaných tu, potom to bude úspech.

Možno budeme môcť konečne prenechať mýty minulosti, raz a navždy.

Hnojenie na list

Problém je, že väčšina tvrdení o hnojení na list je založená na nejakom výskume vykonanom na Michigan State University v 50-tych rokoch. V týchto výskumoch sa s použitím izotopmi označených živín zistilo, že listy sú veľmi efektívnym orgánom pre absorbovanie. Absorbované množstvá boli vlastne veľmi malé, ale efektivita bola vysoká. To viedlo k falošným záverom, že hnojenie na list je niekoľko krát efektívnejšie ako aplikácia do pôdy.

Linda Chalker-Scott, profesorka všeobecného záhradníctva na Puyallup Research and Extension Center pri Washington State University to ozrejmuje vo svojom článku „Mýtus hnojenia na list“ („The Myth of loliar feeding“)

„Je samozrejmé, že materiály aplikované priamo na listy sú náchylné preniknúť do listov vo väčších množstvách ako rovnaké materiály aplikované do pôdy. Rozpustenie sa, chemické reakcie, mikrobiálna aktivita a pod. môžu zredukovať množstvo látok ktoré sa vlastne dostanú ku koreňom a následne do rastliny. Ale materiál aplikovaný na list nemusí nevyhnutne tak efektívne prechádzať celou rastlinou, ako je to pri preberaní cez korene. Materiál aplikovaný na list často ostáva v rovnakých, alebo susedných tkanivách a nepostupuje rastlinou ďalej. A to platí zvlášť presne pre tie elementy, ktoré sú označované ako „imobilné“ vo vnútri rastlinných tkanív ( okrem tých prebratých cez korene a xylémového prenosu).“

Linda pokračuje ďalej a tvrdí, že tie živiny ktoré rastliny potrebujú najviac, teda dusík, fosfor a draslík, sú práve tie, ktoré nemôžu byť absorbované listami v dostatočnom množstve na to, aby mali akýkoľvek účinok. Ďalej špecificky vymenúva niekoľko faktov založených na svojom výskume, ktoré môžu prekvapiť veľa bonsaistov:

• jednotlivé druhy stromov a kríkov sa dramaticky líšia svojou schopnosťou absorbovať listové hnojivo
• jediné minerály, ktoré je možné efektívne podávať pomocou hnojenia na list sú stopové prvky, ktorými sa ale rastlina jednoducho môže predávkovať a odumrieť
• hnojenie na list je len dočasné riešenie pri väčšom probléme s dostupnosťou živín v pôde
• akýkoľvek úžitok z postrekovania záhradných stromov a kríkov hnojivami na list je minimálny, ak vezmeme do úvahy náklady s prácou ktorú si to vyžaduje.

Bežný mýtus o hnojení na list je založený na nesprávnom výklade a/alebo zlej interpretácii výsledkov výskumu vykonaného asi pred 40 rokmi. Odvtedy sa ukázalo, že hnojenie na list je neefektívne takmer v každom aspekte a je propagované firmami vyhýbajúcimi produkty na tento účel. Faktom ale je, že hnojenie na list funguje najlepšie iba v prípade, že pôda obsahuje len veľmi málo živín, inými slovami, ak rastlina nemá iný zdroj živín. V prípade bonsaistov by teda nemala nikdy nastať situácia, aby úroveň živín v substráte bola tak nízka, aby hnojenie na list fungovalo.

Bonsai potrebujú najviac dusík, fosfor a draslík ako všetky ostatné rastliny a práve tieto živiny sú tie, ktoré dokáže hnojenie na list zabezpečiť najhoršie.

Môj osobný názor je, že jediný dôvod úspechu bonsaistov používajúcich hnojivá na list je možné pripísať tomu, že zmes odteká z listov do pôdy a neabsorbuje sa do rastliny cez listy. Bežná prax zalievania z hora a dávkovanie hnojiva na listy dodáva živiny do pôdy, aj keď bonsaista verí, že hnojí rastlinu cez listy.

Na základe vyjadrení každého jedného profesionálneho odborníka na záhradníctvo na túto tému, ktoré som bol schopný nájsť, ako aj na základe výskumov z veľkých univerzít, neexistuje iný logický záver, ako že hnojenie na list je neefektívne, je to mrhanie časom, mrhanie prostriedkami, a všetky potvrdenia jeho funkčnosti sú falošné.

Pravdou teda je, že hnojenie na list neponúka pre bonsaistov žiadnu výhodu.

Tmely na ošetrovanie rán

Ďalší populárny mýtus je účinnosť rôznych tmelov na ošetrovanie rán na bonsai a ktorý typ je najlepší. Mnoho profesionálov prisahá na funkčnosť Cut pasty (CU pasta) a tvrdia, že nič nefunguje tak dobre. V jednej z diskusii na bonsaitalk.com Joanie Berkwitz píše: „...niekedy je to nesprávna ekonomika, kúpiť si iný produkt a očakávať že bude fungovať rovnako ako Cut pasta. Cut pasta bola vyvinutá na veľmi špecifický účel...umožňuje tvorbu kalusu pod pastou, nevyplavuje sa vodou, obsahuje fungicídne a antibakteriálne zložky ktoré chránia otvorenú ranu, nie je príliš tuhá ani príliš mäkká. Samozrejme, môžete použiť inštalatérsky tmel alebo nejaké lepidlo, alebo inú vec...ale nedostanete tak všetky vlastnosti ktoré má Cut pasta...“

Iný bonsaisti prisahajú na ďalšie produkty ako sú lepidlo Elmer, vazelína, Play Dough, vosk, zubná pasta, hlina alebo Preparartion H. Spoločným menovateľom je viera, že stromy potrebujú vonkajšiu pomoc na to, aby zabezpečili a urýchlili zdravé zahojenie. Samozrejme, táto požiadavka neberie do úvahy fakt, že stromy sa vlastne nikdy nezahoja. Poškodenie sa nikdy nehojí, iba dochádza k izolovaniu poškodenia prostredníctvom vytvorenia zkorkovateného, zdrevnateného tkaniva, ktoré fyzicky a chemicky bráni napadnutiu. Kalus sa vytvorí na okraji rany a postupne expanduje smerom k stredu. Poškodené drevo ostáva na strome po celý jeho život. Ak je zranený živočích, reakcia je vytvorenie nových zdravých buniek, ak je zranená rastlina reakcia je pokrytie zranenej plochy kalusovým tkanivom. Stromy to takto robia odkedy existujú bez ľudskej pomoci a určite bez cudzorodého tmelu na rany akéhokoľvek druhu.

Poďme sa pozrieť čo na tému tmelov na rany hovoria renomovaný experti na záhradníctvo.

Wikipédia píše „ Dr. Alex Shigo všeobecne považovaný za otca modernej vedy o pestovaní stromov. Vyvinul mnoho z princípov, ktoré tvoria jadro náuky starostlivosti o stromy, a jeho práca slúžila ako základ pre výskumy, ktoré nasledovali.“ ďalej „objavy Dr. Shiga išli proti mnohým konvenčným postupom, ktoré pretrvávali v starostlivosti o stromy pred jeho výskumom. Veľa techník, ktoré boli v starostlivosti o stromy kľúčové stovky alebo niekdy tisíce rokov sa ukázali byť nepotrebné alebo dokonca škodlivé. Trvalo to mnoho rokov, ale závery výskumov Dr. Shiga boli potvrdené ďalšími výskumníkmi a bohatstvo ďalších objavov je teraz postavené na jeho počiatočných prácach. Aktuálny ANSI štandard na rezanie stromov sa opiera o jeho odporúčania.“

Dr. Shigo odhalil mýtus tmelov na rany pred desiatkami rokov, ale aj napriek tomu mýtus ďalej pretrváva a je stále populárny, špeciálne medzi obchodníkmi.

Diane Relf, špecialista na úžitkové stromové hospodárstvo z Virginia Tech, píše „Článok od D.W. Robinson v Chronica Horticulturae poznamenáva, že štandardné knihy tradične odporúčali pri rezaní stromu rezať konáre blízko pri kmeni alebo veľkom konári. Po odrezaní by mal byť povrch rany ošetrený nejakou hmotou, aby sa zabránilo hnilobe. Ak na mieste dôjde k hnilobe dreva, oblasť by sa mala očistiť a otvor vyplniť. Ale výskumy z posledných rokov vyvrátili platnosť týchto odporúčaní.“ a ďalej pokračuje „tmely a nátery na rany, ktoré odporúča používať väčšina kníh o starostlivosti o stromy, nemajú podľa výsledkov výskumu Dr. Shiga žiadnu dlhotrvajúcu hodnotu. Ak je rez vetvy urobený čo najbližšie ku kmeňu, potom nie je vôbec potrebné natierať rany nezávisle od veľkosti vetvy.“

Thomas H.R. Hall vo svojej recenzii knihy Dr. Shiga „Biológia stromov a starostlivosť o stromy, fotografický sprievodca“( Tree Biology and Tree Care, A Photo Guide) sumarizuje svoje myšlienky nasledujúcimi slovami „V miernom pásme sveta nebude veľa takých ľudí, pracujúcich v oblasti starostlivosti o stromy alebo lesníkov, ktorý neboli ovplyvnený výsledkami základného výskumu vykonaného Alexom Shigom počas jeho kariéry v Lesnej službe Amerického ministerstva poľnohospodárstva. Jeho trpezlivé a metodické skúmanie priebehu hnilobných procesov v tkanivách dreva na stromoch odhalili mechanizmus reakcie rán, indikovanie biochemických procesov izolujúcich napádajúce organizmy. Stromy už nie sú ošetrované tak, ako je to u ľudí, ktorým sa na rany prikladajú obklady, natierajú sa masťami a sú ošetrovaní rôznym iným spôsobom na podporu a zlepšenie hojenia. Prípravky na rany stromov sú celkom správne odsudzované do role o nič lepšej ako placebo, ktorých jediná funkcia je kozmetická. Koncept bariérových zón izolujúcich infekcie je zhrnutý v procese kompartmentalizácie a zavaľovania rán. Ľudia pracujúci v správe lesov, ktorý sú vedený výsledkami výskumov Dr. Shiga nepožadujú ďalšie dôkazy na demonštrovanie platnosti jeho učenia.“

Pri opätovnom nahliadnutí do prác Lindy Chalker-Scott z Puyallup Research and Extension Center pri Washingtonskej štátnej Univerzite môžeme nájsť jej myšlienky čo tmely na rany robia a nerobia.

Tmely na ošetrenie rán:

• vo vnútri uzatvárajú vlhkosť a hnilobu
• niekedy slúžia ako zdroj potravy pre patogény
• bránia poškodenému drevu od zahojenie
• bránia kompartmentalizácii
• eventuálne praskajú, vystavujúc strom patogénom

Tmely na ošetrenie rán:

• nebránia vniknutiu hnilobných organizmov
• nebránia hnilobe

Pokračuje ďalej vo svojom článku „Mýtus prípravkov na rany“ (“The Myth of Wound Dressings”) v ktorom vysvetľuje, že všetky rastliny, tak ako všetky ostatné organizmy, majú svoje prirodzené obranné mechanizmy na boj proti útokom hmyzu, chorobám alebo poškodeniu. Prekrývanie rán tmelmi bráni oxidatívnemu procesu a tým následne redukuje tvorbu kalusu a následnej kompartmetalizácii.

Sue McDavid, UCCE/Hlavný správca záhrad okresu El Dorado poznamenáva „Po prvé, rany na stromoch sa nikdy nehoja, uzatvárajú sa. Natieranie týchto rán naopak môže poškodiť strom, pretože nejaké organizmy spôsobujúce hnilobu dreva môžu byť už na povrchu reznej rany. Ak ich potom pretriete, uzatvárate tieto škodlivé organizmy v teplom a vlhkom prostredí, kde môžu rásť a množiť sa. Režte v správnu dobu vhodnú pre rastlinu alebo strom a nechajte rezné rany tak ako sú.“

Tmel na rany, akéhokoľvek druhu, nieje na strome potrebný. Stromy sa vyvinuli bez závislosti na umelých tmeloch akéhokoľvek typu. Majú prirodzenú schopnosť poradiť si s poškodením, či už od zásahu bleskom, vetrom, škodcami, chorobami alebo konkávnymi kliešťami bonsai umelca. Dr.Alex Shiga, ktorý je považovaný za otca modernej vedy o starostlivosti o stromy to dokázal pred desiatkami rokov, ale mýtus pretrváva.

Faktom je, že použite akéhokoľvek prípravku na ranu stromu, môže byť v najlepšom prípade nevhodné a v najhoršom prípade poškodzujúce. Keď sú stromy poškodené je potrebné ich nechať na pokoji, aby si poradili za pomoci vrodených nástrojov. Nie je žiadny dôvod ponáhľať sa na pomoc ako Florence Nightingale s kufríkom prvej pomoci plným Cut pasty, bandáží a iných liekov. Jediné čo tým dosiahnete je predĺženie procesu zotavenia. Môže nás to urobiť trochu spokojnejšími, keď si myslíme, že stromu pomáhame ale vlastne jediné čo tým spôsobujeme je, že zvyšujeme šance poškodia stromu v budúcnosti.

Väčšina tmelov na rany neobsahuje antibakteriálne ani fungicídne zložky, ktoré pomáhajú chrániť otvorenú ranu, ako si to mnohí myslia. Pravda je, že najlepšou ochranou otvorených rán je žiadna ochrana. Aj tie tmely, ktoré by teoreticky obsahovali antibakteriálnu a fungicídnu zložku sú podozrivé, pretože samotný akt uzatvorenia rany tmelom neguje akýkoľvek pozitívny vplyv týchto látok tým, že tmel samotný vytvára oveľa vhodnejšie prostredie pre hubové ochorenia a baktérie.

Na základe tvrdení každého jedného profesionálneho človeka pracujúceho v starostlivosti o stromy, ktoré som bol na túto tému schopný nájsť, ako aj na základe štúdií z veľkých univerzít neexistuje iný logický záver ako, že používane tmelov na rany je neefektívne, je to mrhanie peniazmi a časom, môže spomaliť proces hojenia a môže byť pre strom škodlivý. Všetky tvrdenia o zmysle používania tmelov na rany sú nepravdivé.

Pravdou je, že rany nepotrebujú nátery a tmely a tmely na rany môžu celkom ľahko stromu spôsobiť viac škody ako úžitku.

Extrakty s vitamínom B1

Ďalší mýtus, ktorý len tak ľahko nechce zomrieť je používanie vitamínu B1.

Zázračné elixíry sa objavia z času na čas, kričiac, že sú schopné dokázať len s pomocou pár kvapiek zmesi obohatených o B1 divy. Super-Thrive je z nich posledný o ktorých viem a stačí len malé privoňanie aby bolo jasné, že jeho hlavnou zložkou je vitamín B1. Niekto stále pozná niekoho iného, kto prisahá na tento elixír života a začiatočníci sa snažia rýchlo vyskúšať niečo z tých magických odvarov, aby aj oni mali väčšie, lepšie a zdravšie bonsai, presne také ako profesionáli.

Mýtus o vitamíne B1 sa šíri ako mor, zdá sa, že sa stále nájde niekto, kto potvrdzuje účinok B1 na zníženie šoku z presadenia, stimuluje tvorbu koreňov, zvyšuje úrodu a ďalšie podobné tvrdenia, ktoré znejú až príliš dobre na to aby to bola pravda.

Je mi ľúto, že to musím povedať, ale je trocha pravdy na tvrdeniach o vitamíne B1. Poďme sa pozrieť na to čo vravia experti.

Lauren Bonar Swezey v jej článku „Pomáha vitamín B1 presadeným rastlinám zakoreniť?“ (“Does vitamin B1 help transplants take root?”) píše „...Výskumy Kalifornskej Univerzity na zelenine nedokázali, že vitamín B1 znižuje šok z presadenia, alebo stimuluje tvorbu koreňov. Výskumníci zistili že „neexistuje rozpoznateľný rozdiel vo farbe a životaschopnosti testovaných rastlín“ pri použití vitamínu B1 samotného, vitamínu B1 plus železo, mangán a zinok na paprike, fazuli, dyniach, kukurici, paradajkách a vodných melónoch. Inde boli realizované štúdie na chrysantémach, citrusoch a ružiach a výskumníci sa dopracovali k podobným záverom.“

Sue McDavid, UCCE/Hlavný správca záhrad okresu El Dorado poznamenáva „Použitie vitamínu B1 na zníženie šoku z presadenia sa ukázalo po opakovaných experimentoch ako úplne neúčinné a to aj v laboratórnych podmienkach, ako aj v teréne na rôznych druhoch rastlín. Použitie B1 môže urobiť záhradníka šťastnejším a určite urobí šťastnejším jeho výrobcu, ale vaše rastliny budú voči tomu úplne ľahostajné.“

Ak sa pozrieme opäť čo na túto tému píše Linda Chalker-Scott z Puyallup Research and Extension Center pri Washingtonskej štátnej Univerzite vo svojom článku „Mýtus o vitamínových stimulátoroch“ (“The Myth of Vitamin Stimulants”) „Aplikovanie vitamínu B1 alebo tiamínu na koreňový systém celej rastliny nestimuluje rast koreňov. Je to mýtus, ktorý odmieta zomrieť aj keď bol opakovane vyvrátený vo vedeckej literatúre.“

• vitamín B1 (tiamín) neznižuje šok z presadenia a nestimuluje rast koreňov na rastlinách mimo laboratória
• zdravé rastliny si syntézou zabezpečia vlastný zdroj tiamínu
• zdravé pôdy obsahujú užitočné mikroorganizmy, ktoré tiež syntetizujú tiamín

Zdá sa, že B1 je ďalší mýtus, ktorý bol odhalený vedcami v odbornej literatúre, ale aj napriek tomu omieta zomrieť. vitamín B1 alebo tiamín nezabraňuje alebo neznižuje šok z presadenia, nepodporuje rast koreňov, v podstate nerobí vašej rastline absolútne nič, pretože tá si produkuje svoj vlastný tiamín.

Kupovanie produktov na báze vitamínu B1 je rovnaké, ako hádzanie vašich peňazí do studne, vlastne v jednej zo štúdií sa ukázalo, že rastliny zalievané čistou vodou boli na tom lepšie, ako tie ktoré boli zalievané aj s vitamínom B1.

Na základe tvrdení každého jedného profesionálneho človeka pracujúceho v starostlivosti o stromy, ktoré som bol na túto tému schopný nájsť, ako aj na základe štúdií z veľkých univerzít neexistuje iný logický záver ako, že používane vitamínu B1 je neefektívne, je to mrhanie peniazmi a časom, a neprodukuje žiadny želateľný výsledok. Všetky tvrdenia o zmysle používania vitamínu B1 sú nepravdivé.

Pravdou je, že sa nikdy nedokázal pozitívny účinok vitamínu B1 pri znižovaní šoku z presadenia alebo podpore tvorby koreňov a iné výhody ako je zlepšenie odolnosti rastlín voči škodcom sú v štádiu skúmania.

Vyššie popísané odhalené mýty sú len jednými z mnohých, ktoré pretrvávajú medzi bonsaistami dneška. Pomocou výskumu a štúdia, ako aj s pomocou vhodnej aplikácie zdravého sedliackeho rozumu sa vieme dostať až do jadra týchto tvrdení a odhaliť čo sú vlastne zač – nepodložené túžby založené na nedostatku alebo úplnej absencii faktov.

Dúfam, že konečne môžeme tieto mýty poslať do minulosti a sústrediť sa na rozvíjanie umenia bonsai namiesto spoliehania sa na rozprávky starých materí, ktoré slúžia tomu istému účelu ako hádzanie soli cez plece, keď sa nám ju podarí rozsypať. Takéto konanie nás možno urobí o trochu šťastnejšími ale nič viac.

Referencie:

“Effect of Chemical Applications to Peach Bark Wounds on Accumulation of Lignin and Suberin and Susceptibility to Leucostoma persoonii”. A. R. Biggs, Associate professor, West Virginia University

Linda Chalker-Scott, Ph.D., Extension Horticulturist and Associate Professor, Puyallup Research and Extension Center, Washington State University.

“Tree Biology and Tree Management,” by D.W. Robinson in Chronica Horticulturae 31(1). Originally published as “Minimizing Pruning Wounds,” by Diane Relf, Extension Specialist, Consumer Horticulture, Virginia Tech, in The Virginia Gardener Newsletter, Volume 11, Number 1.

“Tree Biology and Tree Care, A Photo Guide” By A. L. Shigo, Klause Vollbrecht and Niels Hvass
Published by SITAS, Skovvej 56. 2750 Bellerup, Denmark, 1987 ISBN 87-982477-2-7

Plant Physiology Online by the American Society of Plant Biologists ( http://www.plantphysiol.org/ )

Wikipedia (http://en.wikipedia.org )

“Does vitamin B1 help transplants take root?” by Lauren Bonar Swezey
“Beware of Gardening Myths” By Robert Cox, Horticulture Agent, Colorado State University Cooperative Extension

“Gardening Lore” by Sue McDavid UCCE / El Dorado County Master Gardener ( http://ucce.ucdavis.edu/files/filelibrary/616/27850.htm )

BonsaiTalk.com thread “Work Arounds” post #10 by Joanie Berkwitz