Giant Carpinus betulus


-->
I collected more hornbeams this year. It is easy, there is quite a lot of them in woods around. But this one is special for me. I found him on one of my very early summer yamadori trips last year. He was growing on place in quarry, with very complicated access. It took me few minutes of watching on him to realize what I have found. For me this tree was so good that I told myself if I will do not find any better than this one during rest of my life I will be OK with that. I have been few times on this place just to check the tree during the year.
Its time came in early March, it was second tree I was collecting this year. I just could not resist, I wanted to have him at home early. I went for him alone. After 1 hour digging in soil full of rocks big like handball came suddenly strong north wind and snow start to fly in air horizontally, temperature fell down to aprox. 5°C. Digging place was exactly on edge of quarry. From one side there was steep bank, from another rock almost vertical ending up about 20 meters under. There was nowhere to hide, job far from being finished. I can clearly say it was pretty tough :) Well, it took another 2 hours to remove it completely from ground. When I started to pack root ball into stretch foil I found out that I can barely move tree. But I still believed that I will be able to load it on to my adapted backpack ant take it home. I was fool. With great effort I put it in box of backpack but find out there is no way even lift it from ground. I resigned and left tree on place. Later that day I came back with help. My brother-in-law and his son came on place with me. We took with us quickly hand made stretcher. It did not help either. There was no pathway on which we could transport tree safely down. We found one place where it look like we will be able to shift tree down on bank with about 60° angle with help of rope. Well, also wrong. Tree during action accidentally fell down and end up about 20m lower. It had few scratches, but root ball remained packed in foil. And place where it layed now was much better accessible by foot with out stretcher. So we took it and try to take it to car. Distance was about 1km. But with 2 men and one teenager it was to big task. After about 200 meters I decided to leave tree where it was.
Next day we came back reinforced with my good friend altogether 4 men. In this formation we managed to bring it to car in about 1/2 hour. Of course we had few brakes :)
Everything what followed was easy compared to past events. I created tailor made wooden box. After about 36 hours since I start digging, tree set in his box. And I started to hope it will survive after all this stress it came through. I was lucky, as you see on pictures. I hope it will live long enough to be beautiful bonsai once and to be highlight of my collection. But it is another story.


-->
Tento rok som si domov priniesol viac hrabov. Bolo to jednoduché, v lesoch kam chodievam je ich veľa. Ale tento je pre mňa výnimočný. Našiel som ho počas jednej z prvých letných výprav za yamadori minulý rok. Rástol v lome na mieste relatívne ťažko odstupnom. Trvalo mi to niekoľko minút kým som si uvedomil aký strom mám pred sebou. Ten strom sa mi zdal byť zrazu veľmi dobrý. Povedal som si, že ak sa mi už v živote lepší nájsť nepodarí tak to bude v poriadku. Počas roka som na tom mieste bol strom skontrolovať ešte niekoľko krát.
Jeho čas prišiel začiatkom marca. Bol to druhý tohtoročný strom pre ktorý som sa vybral. Nevedel som odolať a chcel som ho mať doma čo najskôr. Vybral som na miesto sám. Asi po hodine kopania na mieste, v pôde plnej skál veľkých ako hádzanárska lopta, sa strhla celkom slušná víchrica, ochladilo sa asi na 5°C a vo vetre začal poletovať sneh takmer horizontálne. Miesto na ktorom som kopal bolo presne na hornom okraji lomu. Z jednej strany bol strmý svah a z druhej stena takmer kolmo sa zvažujúca do 20m hĺbky. Nebolo kam sa skryť a práca zďaleka nebola dokončená. Otvorene môžem povedať, že som toho začal mať plné zuby. :) Pokračoval som a asi po dvoch hodinách bol strom úplne voľný. Keď som ale začal baliť koreňový bal do strečovej fólie uvedomil som si, že s ním len s problémami vôbec hýbem. Ale stále som veril, že sami ho podarí dostať do môjho upraveného batoha a odniesť domov. Bol som naivný a hlúpy. S veľkou námahou sa mi strom vôbec podarilo dostať do krabice môjho batoha ale nedokázal som batoh zdvihnúť zo zeme. Rezignoval som a nechal som strom na mieste. Neskôr toho istého dňa som sa vrátil s pomocníkmi, vzal som so sebou švagra a jeho syna teenagera. Priniesli sme so sebou narýchlo vyrobené nosidlá. Ale nepomohlo to. Po prudkom úzkom chodníčku ,ktorým sa na miesto dalo pešo dostať, nebolo možné strom odniesť. Našli sme ale miesto o ktorom sme si mysleli, že z neho bude možné stom spustiť po asi 60° svahu s pomocou lana. To bola tiež chyba. Strom sa počas operácie vymkol kontrole a spadol dole asi o 20m. Vyzeralo to z hora hrozivo ale strom mal len pár škrabancov a koreňový bal ostal bezpečne vo fólii. Na miesto kam spadol sme sa už vedeli dostať pešo aj s nosidlami. Takže sme ho naložili a pokúsili sa ho odniesť k autu. Vzdialenosť ktorú sme museli prekonať bola asi 1 km. Ale v zostave dvoch dospelých a teenagera to bola príliš ťažká úloha. Asi po 200m som sa rozhodol nechať strom kde je.Na ďalší deň sme sa na miesto vrátili v rovnakej zostave posilnený o môjho dobrého priateľa. V takej zostave sme ho dostali k autu asi za pol hodinu s pár zastávkami. :)
Všetko čo nasledovalo už bolo relatívne jednoduché v porovnaní s predošlými udalosťami. Na mieru som vyrobil drevený box a asi po 36 hodinách odkedy som začal s kopaním strom bol zasadený. A ja som začal dúfať, že strom prežije všetok ten stres ktorým prešiel. Mal som šťastie ako môžete vidieť na fotkách. A ja stále dúfam, že strom bude žiť dosť dlho na to, aby sa z neho jedného dňa stal nádherný bonsai, ktorý bude ozdobou mojej zbierky. Ale to je už iný príbeh.