Prunus spinosa

Carpinus betulus 10.

Vykopaný hrab, z jari tohto roku. Prvé fotky sú z apríla, zvyšné z dneška. Tento stromček mám veľmi rád, dúfam že raz z neho bude bonsai, ktorý bude vyzerať ako "obyčajný" strom s viac menej guľatou korunou. Je vidieť, že strom nebol poriadne zasadený. Nádoba je príliš malá a preto niektoré korene na povrchu nie sú zakryté zeminou. V ten deň som nemal väčšiu plastovú nádobu a drevenú sa mi robiť nechcelo. Napravím to na jar. Nebari nie je úplne vidieť ale je veľmi pekné, korene sa rovnomerne rozbiehajú na všetky strany a siahajú až po okraje nádoby.

Yamadori hornbeam. Collected in spring 2009. First pictures form April, last ones from today. I like it very much. I hope once it will look like "ordinary" big tree with more less round crown. You can see it was not planted proper way. Pot was small but I was lazy to make big one from wood and had no bigger one of plastic. So some roots on top are bearly covered with soil. I will fix that next spring. Nebari is not perfectly visible now, but strong roots are on all sides, from one to another end of pot.

Carpinus betulus 7.

Carpinus betulus 8.

Toto je hrab z jedného z mojich prvých príspevkov http://belanmaros.blogspot.com/2009/05/carpinus-betulus.html. Za posledné 2 mesiace narástli nové letorasty. Dnes som ich drôtom dal do lepších pozícií, aby sa s nimi v budúcnosti ľahšie pracovalo.

This is short updade on horbeam from this post http://belanmaros.blogspot.com/2009/05/carpinus-betulus.html. In last 2 months new shots grown nicely, I just put them today slightly into expected position.

Ako zistíte, že ste bonsaista? (Autor: Leo Pichardo)

Našiel som tento vtipný článok, ktorého autorom je Leo Pichardo z Dominkánskej Republiky na http://knowledgeofbonsai.org/articles/how-do-you-know-you-are-a-bonsaist/.

Originál tohto článku je možné nájsť aj na jeho blogu (http://bonsai-rep-dom.blogspot.com/). Veľmi sami páčil, snáď sa bude páčiť aj iným bonsaistom :)
Som bonsaista? Často o tom rozmýšľame a hľadáme odpoveď na túto otázku a často sa obávame dať si na ňu pravdivú odpoveď. Nech je to ako chce, v podstate je to veľmi jednoduché definovať či bonsaistom ste alebo nie.
Aby som pomohol s určením toho či bonsaistom ste alebo nie, dovolím si menovať niekoľko vlastností, ktoré sú bežné medzi bonsaistami a vy si môžete urobiť vlastný záver, či ním ste aj vy.

Viete, že ste bonsaista ak pre vás nie je ťažké vstať skoro ráno a šoférovať 100 km, aby ste pri východe slnka boli na správnom mieste na kopanie stromov.

Putujete krajinou 6 hodín s niekoľko kilogramovým nákladom náradia na chrbáte a keď sa večer vrátite domov stále máte dosť síl aby ste posadili čo ste vykopali.

Vidíte bonsai vo všetkých rastlinách zvláštnych tvarov. Ak idete po chodníku nepozeráte sa pred seba ale okolo na všetky stromy a sem tam si kľaknete aby ste sa lepšie pozreli na krivku kmeňa.

Neviete len prejsť popri záhradníctve bez toho aby ste sa v ňom zastavili a videli znova tie isté rastliny, hnojivá a misky, ktoré ste tam už mnoho krát videli.

Počas návštevy kníhkupectva sa už nepozeráte po knihách z odboru, ktorým sa živíte, ale hľadáte knihy o suiseki a bonsai.

Stávate sa záhradným architektom a navrhujete svoju vlastnú záhradu pre vaše bonsai a začínate nenávidieť ľudí, ktorý pozerajúc na vaše bonsai kladú otázku „a čo tá burina?“. Rovnaký ľudia nechápu, že už nejaký čas šetríte peniaze na kúpu špeciálnych konkávnych klieští a tvrdia vám, že predsa v boxe s náradím už nejaké elektrikárske kliešte máte. Tí istí ľudia tiež nedokážu pochopiť, ako sa tie kliešte stávajú nevyhnutnou súčasťou Vášho každodenného života.

Začnete si dovolenky plánovať podľa toho, ako a kde sa dajú aktuálne kopať stromy na miestach, ktoré už máte vyhliadnuté. S manželkou teda začnete vyjednávať, aby ste tam išli v presne vami určenom čase, pretože mesiac bude v dobrej pozícii pre kopanie stromov. A nakoniec, keď sa z tej dovolenky vraciate, máte auto plné kameňov, rastlín a semien.

Zisťujete, že máte priateľov z detstva a bosajových priateľov. Vaši ďalší priatelia na Vás divne pozerajú, keď hovoríte o rastlinách, záhradníctvách a zalievaní.

Cestujete niekoľko krát stovky kilometrov len aby ste vykopali určitý strom, ktorý „musíte mať “ a potom cestujete znova, aby ste našli jeden ešte lepší. Pred každým takým výletom, pred tým ako v posteli úplne zaspíte, v mysli sumarizujete všetko potrebné náradie na ktoré nesmiete zabudnúť na kopací výlet.

Počas výletu prejdete 100 metrov, a potom ďalších 200, a potom ešte 200. A robíte to celý zvyšok popoludnia bez toho, aby ste na túto činnosť rezignovali a bránite sa faktu, že tam nie je nič čo by stálo za to kopať. Počas víkendovej cesty k babičke si do kufra auta beriete (len pre prípad keby niečo!) náradie, pílku a vrecia.

Stromy prestanete volať ich bežnými menami a začnete používať jedine ich latinské názvy. Taktiež odkladáte a schovávate každý dobrý kameň, ktorý sa dá použiť ako doplnok k bonsai.

Zisťujete, že váš sociálny život začína strácať príťažlivosť a ak je mesiac v splne, tak by ste najradšej boli vo svojej záhrade. Nechcete aby s vami ľudia hovorili, keď pracujete na svojom bonsai, ale keď prácu dokončíte voláte každého z rodiny, aby sa prišiel pozrieť.

Ďalším znamením toho, že ste bonsaista je, keď vaši priatelia a rodinný príslušníci si vedia získať vašu pozornosť len vyslovením slova „bonsai“. A keď zistíte, že máte viac fotiek vašich stromov ako vlastných detí (toto je tajomstvo!).

Pamätáte také dni, keď ste stretli v lese pavúky, hady a kto vie čo ešte – pred tým ako ste začali s bonsai by vám len z pomyslenia na to po chrbáte behala husia koža. Stretnete sa s priateľmi na ceste do lesa a stratíte sa tam na niekoľko hodín. Pri návrate s oblečením úplne špinavým a fantastickým kmeňom v ruke len počujete “synku odhoď tú palicu a poď sa navečerať“.

Na nešťastie každý, kto vás pozná chce od vás pomoc so záhradou, ale od vás a chcú vedieť ako pomôcť odumierajúcej orchidei, alebo vám pošlú odumretý bonsai a dúfajú, že ho zachránite!“Prosím Vás, ja som len bonsaista! Nie čarodejník!“

Niekedy po tom, čo dlho šetríte peniaze na misku, ktorú ste veľmi chceli a kúpite ju, nájdete v inom obchode iné, ešte lepšie misky.

Váš najväčší sen je vyhrať v lotérii, aby ste za vyhrané peniaze mohli precestovať Japonsko.

Pozeráte film „Karate Kid“ a zastavujete ho vo chvíľach, keď je v zábere bonsai aby ste ho mohli analyzovať.

Ste schopný nalepiť obrázky bonsai po celej svojej kancelárii a ...nuž, tento zoznam by mohol kľudne pokračovať, ale nemajte obavy. Nemyslite si, že ste šialený, prišli ste na to, že ste bonsaista a to je predsa naša vášeň. :)

Carpinus betulus 2.

Tento hrab je vlastne viac hrabov, vyzerá ako vor alebo lesík. Je tam niekoľko kmeňov ale dokopy to budú asi len 2 rastliny. Vykopaný bol z okraja kameňolomu a rástol tam tresne tak ako je zasadený v boxe. Kmene nie sú veľmi hrubé, tie hlavné majú asi okolo 5 cm. Nebari nie sú veľmi viditeľné, ale ako u väčšiny hrabov myslím že to bude v pohode. Páči sa mi pohyb kmeňov a prirodzené "uro" ktoré na kmeňoch vznikli. Momentálne rastie veľmi dobre ale trocha komplikovane sa fotí. Zatiaľ neboli robené žiadne úpravy, manipulácia s boxom ktorý meria cez 1 meter je komplikovaná. Zatiaľ je môj zámer nechať to pokope a ak to bude možné zasadiť to pekný kameň.

This is another of mine hornbeam's, looks like forest or raft. There is more trunks but I guess only two plants. It was growing on edge of quarry and it was growing exactly like it is planted in box now. Trunks are not very thick, big ones around 5 cm. Nebaris are not very visible now but as with all other hornbeam's I guess it will be OK. .i like movement of trunks and natural "uro". Right now it grows very nicely but it is complicated to make decent photo of it. No so much done yet on it since manipulation with box with length over 1m is complicated. For future I think it will stay together like it is now and plant it on rock slab.

Walter Pall: Odpadky na večeru

Na tému voľby materiálu pre bonsai som dávno čítal príspevok od Waltera Palla, ktorého preklad v plnom znení si sem dovoľujem vložiť. Pôvodne bol napísaný Walterom pre fórum na Bonsai Talk (http://forum.bonsaitalk.com/f59/garbage-dinner-4119.html ), ale má ho aj na svojom blogu (http://walter-pall-bonsai.blogspot.com/2007/07/garbage-for-dinner.html). (pozn. Sumy a mena ostali zachované, bolo to písané pre Američanov – ak by niekoho podráždili hodinové mzdy)

Tak teda tu je samotný článok:
Odpadky na večeru.

"Nechodím často na fóra o varení a naozaj neviem čo sa tam deje. Stáva sa často aby sa nejaký kuchársky vedátor prezentoval takto? „Práve som sa prehrabával v obecnej skládke odpadu a nazhromaždil som veľa vecí, ktoré by možno mohli dať dokopy dobré jedlo. Na dnes som pozval na večeru svojho šéfa s manželkou a preto teba, Učenec Varenia, žiadam o tvoju najlepšiu radu, ako by som mohol urobiť dobrú večeru z toho čo mám k dispozícii.“ Veľmi rád by som si prečítal odpoveď! Cynické? Nuž, toto sa deje každý deň pri bonsai. Z nejakého dôvodu si celkom dosť ľudí myslí, že umenie bonsai pozostáva z vyrábania majstrovského diela z odpadkov. Realita je ale takáto: umenie bonsai pozostáva z učenia sa ako posúdiť a vybrať najlepší možný materiál, a to v prvom rade. Niekedy sa môže stať, že takýto materiál je z odpadkového koša, ale v tom prípade je to stále výborný materiál, ktorý majster rozozná a povie Vám to veľmi rýchlo. Ak začiatočník skúša svoje šťastie s odpadom, tak neodvratne pohorí. Prečo je to tak, že sa ľudia snažia ušetriť 20USD pri kúpe slušného materiálu a potom strávia hodiny a hodiny času pri práci na žalostnom materiáli? Ak má niekto slušnú prácu, tak by malo byť možné aby dostával od 10 do 50 USD, a niekdy aj oveľa viac za hodinu práce. Ako dlho človek pracuje na jednotlivom strome počas rokov? 10 hodín? 100 hodín. Nuž teda tu je moja jednoduchá rovnica: vezmite si počet hodín, koľko si myslíte, že budete pracovať na strome v budúcnosti a vynásobte to svojím hodinovým zárobkom. Výsledok je zmysluplná suma, ktorú sa Vám oplatí minúť pri zaobstarávaní si materiálu na to, aby ste trávili svoj čas rozumným spôsobom. Ja míňam najviac času, námahy a peňazí na to, aby som dostal do rúk správny materiál. Iba ten najlepší je dosť dobrý. A potom sa ma ľudia pýtajú, čo majú robiť s tým čo zachránili z odpadkového koša – a navyše chcú aj zdvorilú odpoveď! Tak toto ide u mňa za hranice politickej korektnosti. Niekto by im to mal povedať. Ja!"

Bonsai kemp Martin 2009

Prvý ročník Bonsai kempu zorganizovaného Rudom Fraštiom a Stanom Talapkom z Bonsai Klubu Martin(www.bonsai-mt.sk) sa konal počas uplynulého víkendu. Fantastický nápad, kde sa vďaka nadšeniu amatérov podarilo vytvoriť zaujímavú akciu s viac ako 30 účastníkmi. Bola to ideálna príležitosť na výmenu skúseností, možnosť vidieť pri práci so stromami ozajstných majstrov. Na stoloch boli stromy rôznej kvality od sadeníc, ktoré slúžili ako tréningový materiál pre začiatočníkov, až po yamadori výbornej kvality. Počasie bolo fantastické a samozrejme bolo aj veľa zábavy.

First Bonsai Camp organized by Rudo and Stano, key members of Bonsai Club Martin (www.bonsai-mt.sk), was during last weekend in Camp Trusalova under hills of National Park Mala Fatra in Slovakia. Fantastic idea which thanks to enthusiasm of bonsai amateurs bring to life interesting meeting of more than 30 participants. It was great opportunity to exchange experiences and to look how masters of bonsai style trees. On tables was trees of various quality, from nursery plants on which beginners trained their wiring skills to excellent yamadori. Weather was fantastic and of course there was a lot of fun.

Bolo tam veľa zaujímavých ľudí: Skúsený bonsaisti si vymieňali skúsenosti so začiatočníkmi. Kto je skúsený a kto začiatočník? Zdanie niekedy klame... ...Pavel Slovák robil čo mohol aby poradil každému, kto mal záujem... ...a často pri tom bol kopec srandy... ...Stano Talapka klebetil s Pavlom a Waldom z Třinca......niekto sa učil základy drôtovania... ...Roman dostal ako darček kladivko, ktorým dostane po prstoch, ak sa budú drôty krížiť... ...Mirko sa pokúsil splniť Romanov sen a vyrobiť smrek "Waltera Palla"... ...Pavel dostal od Vincka krásny darček, Vincko to proste s drevom vie... ...teda tak ako povedali pri odchode mnohí, dovidenia o rok...

Carpinus betulus 1.

Volám ho Gigant (http://belanmaros.blogspot.com/2009/05/giant-carpinus-betulus.html). No odkedy som videl video na youtube, kde Graham Potter pracuje na mrtvom dreve jeho Gigantického hrabu tak sa obávam používať termín gigant v súvislosti s mojím troška väčším stromom. :) Každopádne sa mu darí dobre, rastie výborne. Veľa zálievky a veľa hnojenia, nič viac. Keďže sa mi strom zdal v pohode tak som sa pred pár dňami rozhodol odstrániť najvyšší konár , ktorý trčal vľavo hore, mal som to urobiť keď som strom vykopával ,ale vtedy som sa ešte nedokázal rozhodnúť. Smutné je, že takých konárov ktoré mali isť preč tam bude viacej, takže som stratil jeden rok. Na ďalších yamadori v ďalších sezónach sa pokúsim urobiť to lepšie.

I personally call him Giant (http://belanmaros.blogspot.com/2009/05/giant-carpinus-betulus.html). So, since I have seen video on youtube where Graham Potter is demonstrating his carving skills on his "Giant" hornbeam I'm really afraid use term giant in connection with my bit bigger tree :) Anyway it is doing fine, growing like hell. A lot of water, a lot of fertilization. Since tree seemed to me happy I decided to remove one of major branches which was useless and I was not brave enough take it of right before taking tree out from ground. Unfortunately most probably there will be more branches like this which should have been removed. Next collecting season I will try to do it better on next yamadori.

Walter Pall o tmelení rán na stromoch

Walter Pall napísal tento príspevok ako reakciu v diskusii na Bonsai Nut. Tento príspevok v origináli možete nájsť aj na jeho blogu http://walter-pall-bonsai.blogspot.com/2009/01/about-sealing-wounds-on-trees.html
Rovnako ako Will Heath v článku, ktorého preklad som uverejnil nižšie, sa aj Walter odvoláva na výskumy doktora Shiga. Pár krát som sa stretol s tým, že Walter odporúča ako pomoc pre ranu spievanie Internacionály, alebo sa za ranu vraj môžte pomodliť Ruženec - vraj to pomáha rovnako dobre ako Cut Pasta. Tak a teraz si len vybrať - podľa toho či ste katolík alebo komunista (výhodu majú veriaci komunisti).

Tu je samotný článok:
Človek by si pomyslel, že otázka ošetrovania rán je niečo, čo je možné jednoducho zodpovedať tým, že budeme počúvať čo o tom hovoria profesionáli, ktorý sa rezaním stromov živia a vedci, ktorý robia výskum na základe ktorého sa riadia ľudia starajúci sa o stromy. Ako je možné zistiť, nie je to také jednoduché. Na túto tému prebiehajú zápasy v kluboch. Na stránkach miestnych novín na túto tému prebiehajú zápasy, keď sa orezávajú stromy v parkoch. Medzi bonsaistami je to niečo ako náboženská vojna. Ako je teda možné, že niečo čo by nemalo vytvárať žiadne pochybnosti z dôvodu zjavnej jednoduchosti, spôsobuje také rozhorčenie?

Podľa toho ako to vidím ja, tak hlavným dôvodom na to je, že ľudia nemajú takmer žiadnu šajnu o tom ako funguje rastlina, ale majú všeobecné vedomosti o tom ako funguje ľudské telo. Ľudia vedia, že ak má človek veľkú ranu a tá je neošetrovaná, tak to neprospieva zdraviu. Ľudia vedia, že u cicavcov sa musí zabrániť hnilobe z vnútra rany. Ak ma chirurg nenávidí tak veľmi, že mi rozreže skalpelom brucho a nechá ho otvorené bez ošetrenia rany, bude to všetko možné len nie zdravé. Ak mu ja poviem, že akékoľvek ošetrenie rany bude zbytočné a rana by sa mala nechať tak ako je, tak ma nazve bláznom alebo ignorantom a bude mať pravdu. A rovnako je to aj u stromov – zem je plochá. Prípravky na ošetrovanie rán na stromoch sú založené na tomto veľkom nedorozumení. A potom prišiel Dr. Shigo a urobil revolúciu vo svete starostlivosti o stromy. Jeho výskum objavil niečo čo sa nazýva codit (Compartmentalization Of Decay In Trees) (pretože väčšina ľudí by nevedela hláskovať alebo vysloviť slovo compartmentalization ). V podstate hovorí o tom, že stromy nehnijú zvnútra ako nám to hovorí zdravý rozum. Stromy vytvárajú oddelenia s chemickými a fyzikálnymi bariérami. Tieto oddelenia začínajú v strede kmeňa a je ich niekoľko v letokruhoch smerom von k povrchu kmeňa. Zatiaľ čo oddelenie v strede podľahne hnilobe, v rovnakom čase hniloba len tak jednoducho nepostúpi do ďalšieho oddelenia. Eventuálne k tomu časom dôjde, ale strom na svojom obvode bude ďalej rásť a vytvárať nové oddelenia. Aj keď vnútorné oddelenia podľahnú hnilobe, tie vonkajšie budú stále pokračovať v raste. Tento proces je obvykle tak pomalý, že strom je týmto spôsobom schopný rásť preč smerom od hniloby po stovky až tisícky rokov. Takmer každý starý ihličnan v prírode podlieha hnilobe z vnútra. Ale vďaka tvorbe oddelení, kompartmentalizácii, neodumrie.

Doktor Shigo prišiel na to, že ľudia ktorý viac alebo menej profesionálne „pomáhajú“ stromom robia dve chyby:

1. Odrezávajú konáre plocho pri kmeni a tak vytvárajú veľkú otvorenú ranu cez niekoľko oddelení. Tým vzniká nebezpečenstvo, že ináč zdravé oddelenia budú jednoducho napadnuté rôznymi druhmi škodcov, hlavne hubami a eventuálne hnilobou.

2. Tmely na ošetrovanie takýchto rán, ktoré sa štandardne používajú sú aplikované so zámerom zabrániť hnilobe vnútorných častí stromov.

On prišiel na to, že práve opak je pravdou ak následok takéhoto postupu. V prírode nie je možné zabrániť tomu aby sa na čerstvú ranu dostali nejaký škodcovia ako huby alebo baktérie. Ak nejaký dobromyseľný krajinár myslí, že tomu vie zabrániť, tak jednoducho toho veľa nevie. Ak ranu uzavriete tak jednoducho vytvárate pre týchto škodcov ideálne prostredie na to aby si robili svoju prácu. Potrebujú teplo a vlhkosť čo získajú ľahšie s pomocou tmelu ako bez neho. Takže Dr. Shigo urobil revolúciu v ošetrovaní stromov tvrdiac, že tmely na rany sú zbytočné a môžu byť dokonca nebezpečné.

Dr. Shigo je považovaný pre svoje objavy za trvalý míľnik vo vede o starostlivosti o stromy. Študent záhradníctva alebo lesníctva, ktorý o ňom nikdy nepočul je ignorant. Človek, ktorý sedliackym rozumom chce bojovať proti výsledkom výskumov najlepších kapacít sveta trvajúcich desaťročia je hlúpy ignorant. Krajinár, ktorý hovorí, že nikdy nepočul o Dr. Shigovi a nevie vysloviť „kompartmetalizácia“ je buď veľmi jednoduchý človek alebo šarlatán.

Ale svet sa veľmi nezmenil. Všeobecne sa v starostlivosti o stromy nasledujú odporúčania Dr. Shiga, ale mnohý to stále nerobia. Nuž, mnoho ľudí tie odporúčania nenasledujú, pretože to trvá roky, kým sa ukáže výsledok a tak na ignorovaní odporúčaní Dr. Shiga sa dajú zarobiť peniaze. Ako to? Skúste odrezať pár veľkých konárov vo verejnom parku a neošetrite rany a uvidíte ľudí okolo seba skákať od zlosti. Oni budú „vedieť“, že niečo nerobíte správne. Ľudia vás požiadajú, aby ste sa postarali o stromy v ich záhradách a vy necháte veľké otvorené rany po konároch. Budú si myslieť, že neviete čo robíte. Takže existuje mnoho šarlatánov, čo na veľké rany používajú rôzne tmely a zarábajú na tom a zároveň tým ľuďom zatvoria ústa. Títo šarlatáni vedia, že by to vlastne robiť nemali, ale vedia, že je to dobré pre nich samotných a nie je to tak zlé pre stromy samotné, aspoň krátkodobo. A potom sú taký, ktorý sa ďalej nevzdelávali po svojom základnom štúdiu starostlivosti o stromy. Robia veci tak, ako boli zvyknutí ich robiť pred tridsiatimi rokmi. Problém je ten, že verejnosť radšej počúva šarlatánov ako vedcov.

Čo má všetko toto spoločné s bonsai?

Nuž, vytvárame na stromoch veľké otvorené rany na stromoch celý čas. Nemali by teda aj u nás platiť závery doktora Shiga? Môj názor je, že určite áno.

Toľko v k vede. Teraz k praxi. Ako to robím ja po desaťročiach štúdia?

Viem, že ohrozujem oddelenia ak robím rezy tak ako sa praktizujú u bonsai, to znamená blízko pri kmeni a navyše s konkávnymi kliešťami čo robí celú situáciu ešte horšou. Robím to aj ja stále takto, pretože to strom nezabije. Vytvorí to hnilobné oddelenia ale nezabije to strom. Strom môže byť z vnútra celý dutý a napriek tomu nemusí odumrieť. Veľké duté stromy vo voľnej prírode môžu byť ohrozené z dôvodu straty stability. V prípade bonsai toto nie je problém. Ak robím veľké rezy, dávam veľký pozor na to, aby rana NEMALA rovnomerný tvar, aby NEBOLA pravidelná, ako sa to pri bonsai odporúča. Bude tam kalus a v prípade veľkých rán tam stále bude diera. V prípade menších rán tam stále bude jazva. Ja chcem dosiahnuť to, aby diera alebo jazva vyzerali prirodzene, to znamená nikdy by nemali byť pravidelné, ako po odstrihnutí konkávnymi kliešťami.

Zámerne vytváram na okraji rany nepravidelné nerovnosti.

Čo sa týka použitia tmelov na rany je veľký rozdiel medzi ihličnanmi a listnáčmi. Ihličnany vo všeobecnosti nepodliehajú hnilobe tak ľahko, pretože majú najlepšiu prirodzenú ochranu, ktorou je živica. V prípade listnatých stromov k hnilobe dochádza oveľa ľahšie, ale ako ja poznám rany tak hnijú oveľa viac ak sú „chránené“. Na prekvapenie ľudí ja väčšinou chcem aby otvory na stromoch hnili. Chcem mať väčšinou na svojich stromoch veľké prirodzene vyzerajúce dutiny. Takže by som celkom spoľahlivo na to mohol používať tmel. Ale keďže viem, že tmel je nadbytočný, tak jednoducho nepožívam žiadny. Väčšinou.

Používam tmel na niektorých ranách, kde vidím nebezpečenstvo príliš rýchleho vysychania. To je prípad niektorých citlivých javorov, napríklad. Niekedy sa mi náhodou podarí nalomiť vetvičku a myslím si, že má šancu sa zachrániť. Preto v takých prípadoch dávam na ranu tmel aby som zabránil dehydratácii. Používam tmel, ktorý sám zmizne po niekoľkých mesiacoch, je lacný a je málo viditeľný: KRAVSKÝ DOJACI TUK. Veľmi blízko mám obchod s potrebami pre farmárov, kde tento produkt viem kúpiť veľmi lacno (Áno, je to ten tuk ktorý sa používa na ruky keď dojíte kravu). Je takmer neviditeľný, funguje ako Vazelína a vydrží na rane asi rok, kým úplne zmizne. A určite nie je jedovatý. A niekedy takto skrývam čerstvé rany tým, že na nich použijem kamufláž.

A čo vravím ľuďom, ktorý trvajú na tom, že každú ranu na bonsai je potrebné ošetriť tmelom? Nuž, pokračujte v tom, ak sa pre to cítite lepšie ale buďte si istý, že je to lepšie skôr pre vašu dušu ako pre strom. A neverte tomu, že ten kto vám hovorí, že používa tmel na každú ranu je lepší človek.

Amen.

Juniperus communis 3.

This is juniper collected this spring. It was growing under dense trees on steep bank. Till now it looks healthy. Dead wood in center is natural, actually its breaking apart, it must be cleaned later. Diameter of trunk is about 15cm.

Toto je borievka vykopaná túto jar. Rástla pod hustým porastom na veľmi strmom svahu. Zatiaľ vyzerá byť zdravá. Prírodné mŕtve drevo v strede sa rozpadáva a bude sa musieť nejako vyčistiť neskôr. Priemer kmeňa je asi 15 cm.

National exibition of bonsai and suiseki 2009

Here are few pictures from last weekend national exhibition of Slovak Bonsai Association.

Cez víkend sa konala národná výstava bonsai a suiseki SBA . Tak tu je niekoľko fotografií vystavených stromov.