Toto je preklad staršieho článko od Waltera Palla. Pôvodný článok v angličtine je tu. Vyjadruje v ňom svoj pohľad na tvorbu prírodou inšpirovaných bonsai. To je cesta, po ktorej by som sa rád vybral aj ja. Až raz budem veľký.
Už niekoľko rokov prebieha medzi bonsajistami diskusia, hlavne na internete, o „naturalistických“ bonsai. Kedykoľvek sa táto téma objaví, fóra ožijú. Táto téma má tendenciu polarizovať. Je to sčasti preto, že je to protikladom voči modernému, abstraktnému tvarovaniu bonsai, ale to samotné na vytvorenie toľkých protichodných reakcií nestačí. Jedným s dôvodov je jednoducho ten, že tento koncept je mnohými nepochopený.
Tento smer má mnoho nasledovateľov po celom svete. Je o mne všeobecne známe, že som zástanca tohto smerovania v bonsai, ale ja nie som ten, kto ho vynašiel. Ja som si pri pozorovaní bonsai došiel k záveru (ku ktorému došlo aj mnoho iných ľudí), že príliš mnoho bonsai vyzerá ako bonsai a nie ako by stromy normálne vyzerali. Videl som v tvarovaní bonsai trend smerujúci čoraz viac k vycibreniu a prepracovaniu stromov, čo často vedie k úplnému odstráneniu prirodzeného charakteru stromu. Zistil som, že príliš mnoho bonsai vyzerá umelo, ako by boli urobené z plastu a nie akoby tak prirodzene narástli. Ruka človeka je jasne viditeľná. Zároveň veľmi veľa bonsai sa podobá navzájom, pretože boli všetky vytvorené podľa rovnakého vzoru. V prírode je nekonečné množstvo vzorov podľa ktorých stromy rastú.
Takže aký je vlastne tento koncept? Vychádza z toho, čo mnoho krát opakoval John Naka: „nesnažte sa aby Váš strom vyzeral ako bonsai, radšej sa pokúste dosiahnuť to aby Váš bonsai vyzeral ako stom“. To je ono. Nič viac, nič menej. Takže ako máte zistiť ako vyzerajú stromy a ako vyzerajú bonsai? Je v tom nejaký rozdiel? Nuž, prestaňte sa pozerať na bonsai a začnite sa pozerať na reálne stromy v prírode. Je to tak jednoduché. Je potrebné byť génius aby na to človek prišiel? No, človek by si myslel, že každý to okamžite pochopí. Nepochopí. Je v tom viac nedorozumení, ako by ste si vedeli predstaviť. Hlavnou príčinou je spôsob, akým sa teória bonsai vyučuje a vyučovala. Učili nás ako urobiť BONSAI. Naturalistický štýl je voči tomu v protiklade a preto je v očiach priemerných študentov chybný. A rovnako je považovaný za chybný aj u bonsai fundamentalistov. Najpamätnejšiu poznámku akú si k tomu pamätám je „bonsai nemá NIČ SPLOČNÉ s reálnymi stromami!“. Naozaj? Tak tomu sa dá len ťažko uveriť. Ale ako niekto vidí ako je vytvarovaných väčšina bonsai tak tento výrok sa dá pochopiť. „Maľovanie ľudí nemá NIČ SPOLOČNÉ s reálnymi ľuďmi“ – čo poviete na takýto výrok?
Tak teda aký je rozdiel medzi reálnym stromom a bežným bonsai? Reálne stromy nemajú trojuholníkový tvar s výnimkou mladých smrekov, smrekovcov alebo sekvojí. Reálne stromy, keď sú staré nemajú všetky vetvy horizontálne, na ihličnanoch sú väčšinou ohýnajú smerom dole a na listnáčoch smerujú najprv hore a až potom smerom dole. Reálne stromy zvyčajne nemajú veľké negatívne priestory medzi všetkými konármi, kde „môžu vtáci prelietať“. Na reálnych stromoch môžu byť negatívne priestory v korune, ale skôr je to tak, že vtáci môžu vletieť dnu do koruny, ako by ňou mali prelietať. Reálne stromy nie vždy majú hlavnú vetvu, ktorá je najspodnejšia. Reálne stromy nemajú jasne definovanú pohľadovú stranu, majú viacero dobrých strán. Ak na reálnom strome existuje jedna dobrá strana, tak má väčšinou vetvy od vrchu po spodok, strom nie je otvorený. Na reálnych stromoch konáre nie sú rozložené veľmi pekne. Toto sú hlavné rozdiely, ale existujú aj ďalšie.
Tradičný bonsai je ideálny, je abstraktný. Naturalistický bonsai je realistický, čo je opakom abstraktného. Ale nikdy nie je úplne realistický. Je tam stále istá miera abstrakcie. Ale nikdy to nie je v takej miere, ako u moderných bonsai, ktoré sú veľmi učesané, veľmi upravené, veľmi „ulízané“ a často vyzerajú takmer nereálne. Určite vyzerajú, ako by ich vytvorila ruka človeka a nie samotná príroda. Naturalistické bonsai je v protiklade voči tomuto trendu, ktorý podľa môjho názoru zašiel príliš ďaleko.
Príliš mnoho ľudí si myslí, že to pochopili a nechávajú prírodu, aby tvarovala ich stromy v miskách. Myslia si, že naturalistické tvarovanie je o tom, strom nechať rásť a upraviť len tu a tam. Volá sa to naturalistický štýl práve preto, že nie je prirodzený. Trik je v tom nenechať strom len tak, aby ho natvarovala matka príroda. Toto vytvára materiál na bonsai. „Naturalistický“ znamená, že konečný výsledok, hotový strom v miske, budí dojem dôstojného prirodzeného stromu, ktorého sa ľudská ruka nikdy nedotkla. Nezáleží na tom, ako sa tento cieľ dosiahne. Takmer vo všetkých prípadoch je tento cieľ dosahovaný za pomoci veľmi „neprirodzených“ metód – nie však pôsobením prírody.
Výraz naturalistický bonsai nemá nič spoločné s metódou, ale len s výsledkom. Pristrihnúť a nechať rásť, nikdy nepoužiť drôt, to je stará metóda tvorby bonsai. Mnoho ľudí si myslí, že toto je naturalistický bonsai štýl. A to nie je, ale môže byť. Živé ploty sa vytvárajú metódou „ostrihať a nechať rásť“, a výsledok sa dá len ťažko nazvať naturalistický tvar. Mnoho ľudí si myslí, že to je o nepoužívaní drôtu. Nuž, pozrite sa napríklad sem. Každá jedna vetvička bola nadrôtovaná. Trik ale je, že na konci pri pohľade na výsledok to nie je viditeľné. Výsledný efekt je ten, že strom vyzerá tak, ako by takto narástol sám od seba. Naozaj každý jeden detail na tejto borovici bol „vyrobený“, „vytvorený“, umelcom. Ja drôtujem všetky moje bonsai počas úvodných tvarovaní veľmi dôsledne, dokonca aj listnáče. Tvarujem každú jednu vetvu a vetvičku, obvykle 100% konárov. Po niekoľkých rokoch to ale nesmie byť poznať. Strom musí vyzerať ako by sa ho ľudská ruka nikdy nedotkla. A to je ťažká práca dostať sa až do takejto fázy.
„Naturalistický“ nie je výhovorkou pre lenivých ľudí, to nie je o stromoch, ktoré vyzerajú zanedbane, nie je to žiadna skratka. Ja osobne si myslím, čo sa náročnosti na prácu týka, tak je to štýl ešte náročnejší ako tradičné tvarovanie. Nie je to o tom vrátiť sa do čias, keď bonsai boli menej učesané, keď bonsai vyzerali divoko a neskrotne.
Naturalistický štýl tvarovania je jednoducho jednou z možností, ako tvarovať bonsai. Je to úplne v priadku, ak niekto nemá rád celý tento myšlienkový smer, alebo výsledok tu prezentovaný. Je to akceptovateľný názor, ak si niekto myslí, že na tomto príklade sa nepodarilo dosiahnuť stanovený cieľ. Ale znamená to, že cieľ bol nesprávny? Je úplne v poriadku, ak niekto povie, že pochopil celý koncept, ale rozhodol sa pokračovať v tvarovaní stromov osvedčeným tradičným spôsobom. Toto je myslené len ako ukážka kam sa môžete uberať pri tvarovaní bonsai. Nikomu nevravím akou cestou sa má uberať Váš spôsob tvarovania stromov, že máte odteraz pracovať na tvarovaní stromov len naturalisticky. Rovnako nie je potrebné zmeniť celý spôsob tvarovania úplne a radikálne. Je možné začať tvarovať Vaše stromy odteraz len o trochu prirodzenejším, naturalistickejším spôsobom. Tak isto sa je možné rozhodnúť podľa toho, čo Vám hovorí materiál na ktorom pracujete. V protiklade voči tomu, čo si asi mnohí myslia, ja osobne robím mnoho tradične tvarovaných bonsai a tak isto mnoho moderne tvarovaných. A to preto, že materiál mi hovorí, že by to tak mohlo byť najlepšie.
Každopádne si myslím, že spôsob naturalistického tvarovania vytvoril ďalšiu možnosť, ako stromy tvarovať a tým robí umenie bonsai zaujímavejším a vytvára oveľa viac možností. A to môže byť lepšia zábava, ako vyrobiť ďalší rovnaký bonsai.
Fotografie:
1. 1995: Táto borovica bola vykopaná na jar 1988 v Nemecku v okolí Berlína z polí s pôdou z čistého piesku. Najprv bola zasadená do zeme na 5 rokov. Potom bola v roku 1993 zasadená do tejto nádoby. Substrát bol veľmi hrubý a veľmi dobre priepustný a vzdušný. S pomocou veľkého množstva vody a agresívneho systému hnojenia sa strom dostal do veľmi dobrej kondície, ako je možné vidieť z fotografie. Po takejto fáze je nutné byť opatrný, lebo strom bude rásť veľmi rýchlo a stratí charakter. V tejto fáze je príliš skoro na tvarovanie. Vetvy sú príliš dlhé a zelený obrast majú len na koncoch. Ale vďaka životaschopnosti stromu sa teraz môžu skrátiť príliš dlhé vetvy a zabezpečiť, aby vnútorne puky mali dobré podmienky na rast.
O rok sú vetvy oveľa kratšie a zelený obrast je oveľa bližšie ku kmeňu. Jednou z najväčších nevýhod vykopávaných borovíc je nedostatok zelenej hmoty blízko pri kmeni. Trvá to mnoho rokov kým sa podarí obrast dostať bližšie ku kmeňu. Väčšine ľudí by tento strom už začala tvarovať. To by bol ale omyl. Nadrôtovaný strom by rástol oveľa pomalšie. Najprv je nutné dôkladne materiál pripraviť a potom je možné agresívne tvarovanie. Čas o ktorý prídete počas čakania na to, kým je strom dôkladne pripravený doženiete neskôr. Väčšina vykopaných stromov je tvarovaných príliš skoro. Aj keby sa rozhodlo, že tento strom sa bude okamžite v tejto fáze vývoja tvarovať, koruna by aj tak bola príliš široká.
2. 1997: Po ďalšom roku silného rastu je teraz čas na prvé vážnejšie tvarovanie. Ihličie je teraz oveľa kratšie, preto že strom má viac obrastu a staré ihličie bolo v zime pretrhané. Teraz je obrast veľmi dobre vyvážený a štruktúra stromu je výborne viditeľná. V tomto bode vývoja borovica už čiastočne vyzerá, ako veľká reálna borovica v prírode. Niekto by sa už v tomto bode rozhodol, že to je bonsai v naturalistickom štýle a zasadil ho do dôstojnej misky, bez ďalšieho drôtovania a tvarovania. Ale to by pri najlepšom bolo naivné umenie a priemerný bonsai. Určite by to nebol bonsai v naturalistickom štýle, ale bol by to prírodný bonsai, čo nie je vôbec to isté. Ja to v tejto fáze volám dobrý materiál pre bonsai. Sú tam nejaké vetvy, ktoré musia byť odstránené. Ako sa to pri vykopaných boroviciach často stáva, viac vetiev vyrastá na jednej úrovni. To vytvára zmätok a príliš mnoho situácií s vetvami v praslene. Zatiaľ čo by bolo samozrejme prirodzené ich nechať, nebolo by to z umeleckého hľadiska najlepšie riešenie. Hovoríme tomu naturalistické preto, že to nenechávame na prírodu.
Boli vybrané vetvy, ktoré budú tvoriť budúcu štruktúru. Ostatné boli odstránené blízko pri kmeni. V hornej časti koruny boli vytvorené dlhšie jiny. Nebol by to najlepší nápad nechať príliš mnoho jinov, zvlášť nie v dolnej časti stromu. V prírode by spodné konáre odumreli veľmi dávno a mŕtve drevo by tam už teda nebolo. V hornej časti koruny by naopak bolo celkom možné, aby tam ostalo nejaké mŕtve drevo. Zvyšné vetvy v spodnej časti vyzerajú, že majú dosť obrastu. Nuž, nemajú ale s dobrou starostlivosťou sa to dá dopestovať. Trik je oslabiť vrchnú časť stromu v budúcnosti a posilniť tak spodnejšiu časť, ktorá bude rásť výraznejšie.
Výsledok po celodennej práci vyzerá dobre, ale nie príliš vzrušujúco. Nuž, sme pokazený z bonsai demonštrácií a očakávame majstrovský kúsok okamžite po prvom tvarovaní. Je to tak často ukazované na pódiách a NIE je to niečo, čo by sa malo reálne robiť. Je to úplne v poriadku urobiť niečo také, čo niekomu pripadá mierne patetické. Nie je dôležité ako strom vyzerá okamžite po tvarovaní. Čo sa ráta je, či bol zo stromu vyťažený všetok potenciál a to je možné oceniť až o takých päť rokov. Teraz by bolo veľkým omylom okamžite strom presadiť. Najmenej jedna celá vegetačná perióda musí uplynúť medzi takýmto tvarovaním a presádzaním. Pozrite sa dobre na to, že každá jedna vetva a vetvička bola nadrôtované! Toto je dôležité pozorovanie u bonsai, ktoré je možné eventuálne volať „naturalistický“. Samotný štýl nevypovedá nič o použitých metódach. Metóda je veľmi dôkladná, kompletné nadrôtovanie. Očakávaný efekt je, aby strom vyzeral ako prirodzený strom, ktorého sa ľudská ruka vôbec nedotkla. V tomto bode je koruna stále dosť široká. Hlavným dôvodom je dĺžka toho, čo sa zdá byť hlavnou vetvou ale v podstate sú to dve vetvy dokopy. Pri moderných štýloch tvarovanie je bežné dostať každý konár dole drasticky a tým vytvoriť užšiu korunu. V tomto prípade to nie je reálne využiteľné. Konár by sa takmer dotkol pôdy. Nuž, niekto by sa toho konára zbavil hneď na začiatku, ako to aj tak bolo urobené niekoľko rokov neskôr.
3. 2000: Počas neskorej jari roku 1999 bola borovica zasadená do tejto misky, ktorá je trocha veľká, ale je dobrá pre ďalší rozvoj. Strom bol zalievaný a hnojený agresívne a teraz vyzerá veľmi vitálne. Ihlice sú trocha dlhšie vďaka tomuto postupu, ale to je v tejto prechodnej fáze vývoja v poriadku. Je veľmi dôležité, aby mohli spodné konáre rásť zatiaľ čo vrch koruny je držaný pozadu. Už teraz borovica vyzerá celkom dobre. Štýlom je to skôr tradičný strom. Strom sa v tom čase páčil väčšine ľudí, ktorý ho videli. Ale spodné konáre musia narásť, zhrubnúť a musia získať lepšie proporcie. Hlavný nedostatok je, že koruna je príliš široká. To je spôsobené hlavne spodným konárom na pravej strane.
4. 2002: Teraz je strom naozaj prerastený. Vyzerá tak, ako by bol zanedbaný. Ale strom bol len podporovaný intenzívnym zalievaním a hnojením k tomu, aby bol schopný dostať obrast ešte bližšie ku kmeňu. Na spodných konároch a v korune sa vytvorilo množstvo nových pukov. Teraz môžeme dôkladne aplikovať spätný rez a urobiť strom oveľa štíhlejší. Je zatiaľ príliš široký na elegantnú Borovicu lesnú. A Borovica lesná zriedkavo vyzerá ako tučný silný moderný bonsai. Má zvyčajne oveľa viac talentu na to, byť elegantným stromom. Zvlášť spodný konár na pravej strane, hlavný konár, je príliš dlhý a má obrast len takmer na koncoch. Z fotografie sa zdá byť hustý, ale je to len tvarovací trik. Z dlhodobého hľadiska tu budeme musieť urobiť rozhodnutie. Takže teraz sme na rázcestí, kde sa musíme rozhodnúť o budúcnosti tohto bonsai. Stále je celkom možné vrátiť sa späť k skôr tradičnému štýlu s tým rozdielom, že je teraz strom viac prepracovaný. Alebo sa z neho môže stať naturalistický bonsai. Takže ako bude vyzerať?
5. Človek sa musí pozerať skôr po reálnych stromoch, ako na bonsai aby dostal nejaké nápady na tvarovanie. Ale nie po hoci akých reálnych stromoch. Musia to byť výrazné stromy. Tu môžete vidieť fotografiu Borovice lesnej v prírode, ktorú odfotil môj priateľ Machael Tigges vo Fínsku. Väčšina ľudí by súhlasila, že je to výnimočný strom. Môže byť teda použitý ako vzor pre bonsai? V tom čase som sa túto otázku opýtal na internetovom fóre. Odpoveď bolo jednohlasné NIE! Kompetentní mi dali zabrať a často prekročili hranicu a útočili na mňa. Prečo vlastne? Nie je to dobre vyzerajúci strom? To určite je, ale nevyzerá vôbec ako bonsai! OK, v čom je rozdiel? Nemá vôbec trojuholníkovú korunu, je skôr oblého tvaru a jej ťažisko je viac hore. Nemá horizontálne konáre a určite nemá vrstvy koruny s negatívnymi priestormi medzi nimi, aby cez ne mohli prelietať vtáci. Vtáci snáď môžu vletieť do vnútra koruny. Nemá jeden hlavný konár, ktorý by dominoval korune. Vôbec nemá tie pekné upravené obláčiky koruny, vyzerá skôr neupravene. Kmeň má dobrú konicitu ale nebari nie je viditeľné. No to sa dá zmeniť. Takže je to škaredý strom? Nie, je to nádherný strom, bol by škaredý len ak by bol bonsai. To naozaj? Nehovoril John Naka niečo v tom zmysle: „nesnažte sa aby Váš strom vyzeral ako bonsai, radšej sa pokúste dosiahnuť to aby Váš bonsai vyzeral ako stom“? Nuž, tu je dobre vyzerajúci strom a mali by sme sa aspoň pokúsiť dostať trochu toho pocitu do bonsai. A jednou z ciest, ako sa to dá dosiahnuť je dostať aspoň niektorá vlastnosti toho stromu do bonsai. Nuž, určite ma ukrižujú.
6. 2002: Staré ihličie bolo pretrhané. Konáre boli skrátené a mnoho menších vetvičiek bolo odstránených. Bolo rozhodnuté, že pôvodná hlavná vetva nemá žiadnu dobrú budúcnosť a tiež musela ísť. Bol z nej ponechaný pahýľ, ale mohol byť priamo vtedy upravený na jin a skrátený. Takže ďalšia vetva musí teraz byť hlavnou? Nie je to nutné, koncept hlavnej vetvy môžeme opustiť, ak je tam jasný pohyb stromu. Toto je opäť len dočasný výsledok a nemal by byť posudzovaný podľa toho ako vyzerá teraz, ale podľa toho aký má potenciál. Horná ľavá časť koruny je príliš široká, alebo najnižšia vetva na ľavej strane je príliš krátka. Pahýľ po bývalej hlavnej vyzerá trochu divne. Nuž, v tejto fáze vývoja som šokoval internetovú komunitu vyhlásením, že toto je naturalistický bonsai. Každý očakával, že teraz bude nasledovať druhé kolo tvarovania, a že pomocou drôtovania vytvorím správne, jasne definované vrstvy s negatívnymi priestormi, aby „vtáci cez ne mohli prelietať“. A ja som povedal „to je ono, je to takmer dokončené, zaberie to len pár rokov, aby strom budil dojem prirodzenej borovice v prírode“. Za to ma ukrižovali, obvinili ma za uvrhnutie umenia bonsai do späť do doby temna, obvinili ma z vytvorenia MacBonsai, že vraj som chorý ignorant. Pozerajúc sa na tento obrázok teraz, im to nemám až tak za zlé. Tak ako matka vidí vo svojom synovi budúceho génia, ja som videl čo zo stromu bude o pár rokov, oni videli len choro vytvarovaný bonsai. Toto je hlavný problém: očakávame, že bonsai bude vyzerať tak dobre, ako sa len dá v každej fáze vývoja. Ale to nie je dobrý koncept pre rozvoj stromu. Iba konečný výsledok sa naozaj ráta. A zvyčajne je lepšie žiť so škaredým stromom počas vývoja, so škaredým káčatkom zmeniacim sa neskôr na labuť. Ale tento koncept nie je vôbec výhovorkou na to, aby bola prezentovaná priemerná schopnosť tvarovania za „bonsai vo vývoji a budúcu labuť“.
7. Na jar v roku 2005 bol stom zasadený do tejto čínskej misky, ktorá je plochejšia a má menšiu optickú váhu. Kmeň bol pootočený mierne v protismere hodinových ručičiek aby sa lepšie ukázal pohyb. Každá jedna vetvička bola dôkladne upravená. Ale takým spôsobom, aby úpravy neboli viditeľné. Malo to vyzerať tak, ako by strom presne takto narástol sám od seba. Toto bola už príprava na Ginko Award konajúcu sa na jeseň v roku 2005. Všetko čo je teraz potrebné je tohtoročný prírastok, ktorý by mal byť tak malý, ako to len bude možné. Potom sa pretrhá staré ihličie a potom by mal vyzerať dobre. Teraz je dôležité znížiť zálievku a obmedziť hnojenie. Určite nie je cieľom teraz mať príliš dlhé ihličie. Teraz strom vyzerá oveľa lepšie, ako na predošlých obrázkoch. Ľavá horná časť koruny bolo skrátená a priblížila sa viac ku kmeňu. Najnižšia vetva vľavo bola pridvihnutá hore a bola tým vytvorená horizontálna línia, čím dostala koruna dobrú optickú stabilitu. Najnižšia vetva na pravej strane, ktorá je vlastne zadnou vetvou, bola znížená ešte viac a natiahnutá smerom vpravo, aby bol tvaru dodaný silný pohyb. Ale je to teda hlavná vetva? Neviem a v podstate ma to nezaujíma.
8. Teraz, v septembri roku 2005 je strom po prvý krát vo výstavnej forme. Staré ihličie bolo vytrhané a oveľa kratšie ihličie tohtoročného obrastu vizuálne robí strom väčší a starší. Elegancia trupu je teraz oveľa zjavnejšia, pretože porast vpredu bol upravený tak, aby bol oveľa viac transparentnejší. Ale zároveň bola veľká starostlivosť venovaná tomu, aby vpredu bolo porastu dosť, pretože to je normálna vlastnosť stromov v prírode. Ďalšie menšie úpravy boli urobené a teraz to vyzerá tak, ako by strom bol takýto stále. Aspoň taká bola snaha. Čínska miska dobre kontrastuje s kmeňom a korunou. Optická váha misky je dosť malá na to, aby strom vyzeral mocne, ale dosť veľká na to, aby sa nezdala byť slabá. Aj keď stom vyzerá byť mocný, stále je elegantný. Všimnite si, že mám tendenciu volať to strom a nie bonsai. Podľa môjho súčasného vkusu je strom takmer hotový a bude výzvou udržať tento vzhľad po mnoho rokov. Bol vystavený na Ginko Award v septembri 2005. Takže účasť na Ginko Award bola jeho prvou verejnou prezentáciou. Kde sú teda kritici z predchádzajúcich rokov?
9. Borovica musí byť neustále udržiavaná ako bonsai. Inak by veľmi rýchlo stratila svoju kvalitu. Je veľkým nedorozumením myslieť si, že naturalistický bonsai by mal byť ponechaný len tak a príroda urobí všetko tvarovanie lepšie ako ľudia. Neurobí, zmení strom na neupravený materiál. Takže všetko staré ihličie musí byť vytrhané v čase od neskorého leta do jesene každoročne. Tu je v októbri 2006. Niektoré vetvy budú musieť byť odstránené a niektoré budú musieť byť upravené drôtom. V tomto štádiu je španovací drôt nástroj, ktorý používam často. Alex urobil všetku prácu na strome a je zaujímavé vidieť ho vedľa neho, pre porovnanie veľkosti.
10. Jeden deň po pretrhávaní ihličia a úpravách borovica opäť žiari v plnej kráse. Trik je urobiť to všetko tak, ako by to bolo urobené prírodou a stromu sa človek nikdy nedotkol. Počas vegetačnej sezóny, čo je v mojej oblasti od konca marca do polovice októbra, je strom agresívne zalievaný a hnojený. Súčasťou toho je použitie veľmi dobre priepustného moderného substrátu. Táto borovica je posadená v zmesi 85% páleného ílu a 15% hrubej rašeliny. Je hnojená každých 10 až 14 dní s veľkým množstvom dusíka a zalievaná intenzívne každý deň. Takže borovica bude dobre rásť, bude na nej prevedený spätný rez a pretrhávanie starého ihličia, to pomôže vytvoriť množstvo nových pukov na zlepšenie rozvetvenia. Pre väčšinu je ťažké pochopiť, že strom v takomto stave by mal byť agresívne tlačený k rastu. Ale to je to čo robím.
11. Ako výsledok toho všetkého hnojenia a zalievania bude strom intenzívne rásť. Tu je možné vidieť strom v roku 2009 a všimnúť si, že kmeň je oveľa hrubší v porovnaní s fotografiami spred 10 rokov. Koruna bude mať tendenciu stať sa objemnejšou z roka na rok. Je potrebné proti tomu bojovať preto, že objemnejšia koruna by nepriaznivo zmenila proporcie koruny voči kmeňu. Ďalšie výhony bude potrebné skrátiť. Borovica nebola presadená za posledných 10 rokov. Nechám ju aj naďalej v tejto miske niekoľko ďalších rokov. Vykopávané ihličnany potrebujú desaťročia na to, aby koreňmi zaplnili misku. Iba potom je potrebné strom presadiť a redukovať koreňovú sústavu. Ak používate správne moderné substráty, ktoré sa nerozpadajú, tak intervaly presádzania u starých ihličnanov môžu byť celkom dlhé. Možno sa pozriem po lepšej, ručne vyrábanej miske v budúcnosti.
12. Naturalistické tvarovanie znamená urobiť bonsai tak, aby vyzeral ako reálny strom a nie ako bonsai. Tvarovanie sa stáva trojdimenzionálnym oproti skôr dvoj-dimenzionálnemu vzhľadu bežných bonsai. Horizontálne vetvy s jasne definovanými negatívnymi priestormi sú nežiaduce. To znamená, že strom videný na vlastné oči sa bude zdať veľmi silný troj-dimenzionálny, s hĺbkou. Ak je ale nafotený, tento efekt zmizne a koruna potom často vyzerá veľmi husto a neupravene. Pozorovateľ vidí zadné vetvy krížiace sa s prednými na dvojrozmernej fotografii a to budí dojem neupraveného stromu. Toto je nešťastný fakt, ktorý znamená, že bonsai v naturalistickom štýle sú často podceňované, ak sú videné na fotografiách. Takmer vždy ľudia hovoria „wow, toto vyzerá oveľa lepšie ako som si myslel“, keď rovnaký strom majú možnosť vidieť na vlastné oči. Zatiaľ čo toto sa tiež stáva aj v prípade mnohých, tradične tvarovaných stromov, je to v prípade naturalistických oveľa častejšie. S použitím bieleho pozadia je pocit, že koruna je príliš hustá trochu potlačený.
No comments:
Post a Comment