Carpinus betulus 3.

Another hornbeam from spring collection. Tall straight trunk is bit boring but nebari of both trees grown together is very nice. I think they must stay together. We will see.

Toto je ďalší hrab prinesený túto jar. Ten vysoký rovný kmeň je trocha nudný ale spoločné prerastené nebari oboch stromov je veľmi pekné. Myslím, že musia ostať spolu. Uvidíme.

Yamadori (Autor: Wolfgang Putz)

Toto je preklad článku o yamadori od Wolfganga Putza z Rakúska. Wolfgang je rešpektovaný bonsaista a zberateľ yamadori z hôr. Viac z jeho tvorby je možné vidieť na http://www.yamadori-bonsai.info/ a na jeho blogu http://blogs.knowledgeofbonsai.org/wolfgang_putz/. Považoval za dôležité upozorniť každého kto bude tento preklad čítať na niekoľko vecí:

• nezbierajte stromy v rakúskych Alpách
• zbieranie stromov v mnohých častiach rakúskych Álp je úplne zakázané
• borovica kosodrevina(Pinus mugo) a borovica limba (Pinus cembra) sú úplne chránené vládou, polícia a správcovia lesov idú po hľadačoch yamadori
• kopať je možné len ak poznáte majiteľa lesa a máte od neho povolenie
• kopanie je rovnako zakázané vo všetkých horských oblastiach Južného Tirolska a vo Švajčiarsku - ak Vás chytia pokuty sú veľmi vysoké a možno Vás aj zavrú do väzenia
• Buďte veľmi opatrní!

-->

Yamadori...

...preložené z japončiny znamená „zbieranie rastlín v horách“ a bez pochybností je to vrcholom zbierania a tvorby bonsai. Pretože si táto činnosť vyžaduje veľa námahy a komplikácie sú časté, len veľmi málo bonsai nadšencov praktizuje kopanie stromov v horách.

-->

Vo všeobecnosti je zbieranie stromov v prírode zakázané bez povolenia majiteľa lesa a lokálneho správcu lesov. Chránené územia sú tabu pre akékoľvek kopanie.

V prípade zbierania stromov z hôr je potrebné sa správať veľmi zodpovedne. Napríklad žiadny strom by ste nemali vytiahnuť len tak zo zeme počas letnej túry pretože v takýchto prípadoch je úmrtnosť stromov 100%. Okrem toho musí mať zberateľ dostatočné skúsenosti s pestovaním rastlín, pretože ak to tak nie je, tak aj napriek všetkému entuziazmu pre stromy z hôr sa stáva nevyhnutne vrahom vykopaných stromov! Pre stromy je strata olistenia a časti koreňovej sústavy, klimatická zmena ktorej sú po vykopaní vystavené a obrovské zmeny čo sa týka pôdy, dažďa, vlhkosti a teploty atď dôvodom častého uhynutia stromu po samotnom vykopaní z prírody.

-->

Aj keď sú tieto stromy ťažko skúšané, sú malé a pokrútené, aj napriek tomu majú svoju dôležitú úlohu. Chránia svahy pred eróziou a lavínami. Slúžia ako ochrana, priestor na hniezdenie a potrava pre zvieratá. Na všetko toto by ste mali pamätať kým sa rozhodnete ísť do hôr na stromy.

-->

Najlepší čas na vykopávanie stromov sú prvé týždne v jari, od apríla do júna, podľa snehu na horách. To platí najmä pre smrekovce, smreky, borievky a borovice. V septembri a októbri je možné ľahko a úspešne vykopávať Borovicu kosodrevinu (pinus mugo) pretože tieto borovice zastavujú svoj rast na konci augusta a v jeseni sa u nich prejavuje určitý rast koreňov.Opadavé listnaté stromy by sa vo všeobecnosti mali vykopávať v jari (pred napučiavaním pukov).

Najlepšie miesta na nájdenie stromov vhodných pre bonsai sú v horách v nadmorských výškach od 1300 do 2200 m, miesta okolo hornej hranice lesa sú dobré, sú to drsné miesta kde je možné nájsť najbizarnejšie stromy. Stromy ktoré je možné nájsť na miestach s padajúcimi skalami, na prudkých svahoch a v dierach majú obvykle kompaktnejší koreňový systém ako stromy rastúce vo výživnejších pôdach okolo horských pastvín, tie majú obvykle rozložitejšie korene.

Pred samotným kopaním je potrebné zredukovať korunu na potrebnú úroveň. Ale POZOR: hlavne u borovíc, ale aj u iných stále zelených ihličnanov by redukcia zelenej hmoty nemala byť príliš veľká. Takýto strom môže z dôvodu nadmerného zredukovania živín produkujúcej plochy ihličia odumrieť. Smrekovce a listnaté stromy je možné zredukovať výraznejšie bez problémov. Musíte nájsť rovnováhu medzi olistením (chlorofyl) a koreňmi.

Pred tým ako začnete kopať je dobré odstrániť vrchnú vrstvu zeminy a kamene z okolia stromu. Ako náradie používam záhradnícke nožnice, malú pílku, malé páčidlo a samozrejme moje vlastné ruky. V horách je vám lopata a krumpáč takmer úplne na nič.

Najlepší výsledok v zabezpečení rastu stromu je ak je prenesený z nejakej diery alebo ak rástol priamo na nejakej veľkej skale. V takýchto prípadoch vlastne nemusíte strom vykopávať, stačí ho len vytiahnuť (občas je možno potrebné prestrihnúť pár koreňov). Takéto jedince majú veľmi kompaktný koreňový systém a niekedy je možné ich dať priamo do misky a tvarovanie je možné začať už po jednej sezóne.

Je veľmi dôležité, aby ste koreňový bal stromu okamžite po vybratí zo zeme obalili mokrým machom alebo mokrou tkaninou aby ste korene chránili pred uschnutím. Vlhkú tkaninu okolo koreňov zaviažte okolo jutovinou dostupnou v záhradníctvách. Alebo je možné na zaviazanie a obalenie použiť plastové vrecia.

Po prinesení stromu domov je ho potrebné zasadiť čo najskôr do dreveného boxu (s dostatočným množstvom drenážnych otvorov), do vhodnej plastovej nádoby alebo do veľkej bonsai misky. Pôda ktorú používam ja je zmes akadamy, granitu a vápencového štrku s dobrou drenážnou schopnosťou. Ale každý musí nájsť vhodný substrát na yamadori podľa vlastných skúseností.

Je dôležité strom dobre zafixovať v nádobe drôtmi alebo iným spôsobom tak aby neskôr nemohlo posunutím stromu dôjsť k poškodeniu nových jemných korienkov.

V žiadnom prípade by v momente sadenia nemal byť redukovaný rozmer koreňového balu na rozmer nádoby. Ak sa strom do zvolenej nádoby nezmestí tak ako je voľte inú nádobu. POZOR: Box by ale nemal byť príliš veľký pretože pôda by mohla byť príliš mokrá a to by mohlo spôsobiť hnilobu koreňov.

Prvoradým cieľom je aby čerstvo vykopaný strom prežil. Koreňový bal može počkať 1-3 roky kým sa strom nespamätá a nebude opäť silný a zdravý na to aby mohol byť zredukovaný opäť. Po zasadení stromu do kontajneru ho môžte celý namočiť do nádoby s vodou aby sa koreňový bal a nová zemina spojili a vyplnili sa medzery pre dosiahnutie dobrej drenáže.

Najväčší problém yamadori vyzdvihnutých na jar je zmena klímy. Zatiaľ čo v horách sa posledný sneh topí na konci mája alebo začiatku júna kedy tam teploty dosahujú okolo 0°C. Práve preto je možné strom vykopávať až veľmi neskoro na jar kedy už ale teploty v údoliach dosahujú 25°C-30°C. Tento problém obvykle neexistuje na jeseň. Strom môže začať rásť okamžite po ukončení zimného obdobia ako obvykle (bez stresu) a je uchránený pred takou výraznou zmenou teploty.

Na začiatku je dobré čerstvo vykopané yamadori držať v polotieni a chrániť ich pred vetrom. Čerstvo vykopané stromy nepotrebujú príliš veľa vody a nejaký vzduch v substráte je dobrý pre rast drobných koreňov. Popri zalievaní ja rosím moje yamadori každý deň vodou. Ak strom prežije a začne rásť v ďalšej sezóne, je možné ho umiestniť na plné slnko.

Ak to strom prežil je dobré ho netvarovať podobu najmenej 1-2 rokov po vykopaní. Tvarovanie stromu má zmysel ak je strom úplne zdravý a po prenesení z hôr prežil v údolí niekoľko rastových sezón.

Ak začnete konečne na strome pracovať môžete ho alebo presadiť alebo tvarovať. Nie oboje naraz. To by bolo pre strom príliš stresujúce.

Ďalšie fotografie Wolgangových yamadori nájdete na jeho webe.

Giant Carpinus betulus

-->

I collected more hornbeams this year. It is easy, there is quite a lot of them in woods around. But this one is special for me. I found him on one of my very early summer yamadori trips last year. He was growing on place in quarry, with very complicated access. It took me few minutes of watching on him to realize what I have found. For me this tree was so good that I told myself if I will do not find any better than this one during rest of my life I will be OK with that. I have been few times on this place just to check the tree during the year.
Its time came in early March, it was second tree I was collecting this year. I just could not resist, I wanted to have him at home early. I went for him alone. After 1 hour digging in soil full of rocks big like handball came suddenly strong north wind and snow start to fly in air horizontally, temperature fell down to aprox. 5°C. Digging place was exactly on edge of quarry. From one side there was steep bank, from another rock almost vertical ending up about 20 meters under. There was nowhere to hide, job far from being finished. I can clearly say it was pretty tough :) Well, it took another 2 hours to remove it completely from ground. When I started to pack root ball into stretch foil I found out that I can barely move tree. But I still believed that I will be able to load it on to my adapted backpack ant take it home. I was fool. With great effort I put it in box of backpack but find out there is no way even lift it from ground. I resigned and left tree on place. Later that day I came back with help. My brother-in-law and his son came on place with me. We took with us quickly hand made stretcher. It did not help either. There was no pathway on which we could transport tree safely down. We found one place where it look like we will be able to shift tree down on bank with about 60° angle with help of rope. Well, also wrong. Tree during action accidentally fell down and end up about 20m lower. It had few scratches, but root ball remained packed in foil. And place where it layed now was much better accessible by foot with out stretcher. So we took it and try to take it to car. Distance was about 1km. But with 2 men and one teenager it was to big task. After about 200 meters I decided to leave tree where it was.
Next day we came back reinforced with my good friend altogether 4 men. In this formation we managed to bring it to car in about 1/2 hour. Of course we had few brakes :)
Everything what followed was easy compared to past events. I created tailor made wooden box. After about 36 hours since I start digging, tree set in his box. And I started to hope it will survive after all this stress it came through. I was lucky, as you see on pictures. I hope it will live long enough to be beautiful bonsai once and to be highlight of my collection. But it is another story.

-->

Tento rok som si domov priniesol viac hrabov. Bolo to jednoduché, v lesoch kam chodievam je ich veľa. Ale tento je pre mňa výnimočný. Našiel som ho počas jednej z prvých letných výprav za yamadori minulý rok. Rástol v lome na mieste relatívne ťažko odstupnom. Trvalo mi to niekoľko minút kým som si uvedomil aký strom mám pred sebou. Ten strom sa mi zdal byť zrazu veľmi dobrý. Povedal som si, že ak sa mi už v živote lepší nájsť nepodarí tak to bude v poriadku. Počas roka som na tom mieste bol strom skontrolovať ešte niekoľko krát.
Jeho čas prišiel začiatkom marca. Bol to druhý tohtoročný strom pre ktorý som sa vybral. Nevedel som odolať a chcel som ho mať doma čo najskôr. Vybral som na miesto sám. Asi po hodine kopania na mieste, v pôde plnej skál veľkých ako hádzanárska lopta, sa strhla celkom slušná víchrica, ochladilo sa asi na 5°C a vo vetre začal poletovať sneh takmer horizontálne. Miesto na ktorom som kopal bolo presne na hornom okraji lomu. Z jednej strany bol strmý svah a z druhej stena takmer kolmo sa zvažujúca do 20m hĺbky. Nebolo kam sa skryť a práca zďaleka nebola dokončená. Otvorene môžem povedať, že som toho začal mať plné zuby. :) Pokračoval som a asi po dvoch hodinách bol strom úplne voľný. Keď som ale začal baliť koreňový bal do strečovej fólie uvedomil som si, že s ním len s problémami vôbec hýbem. Ale stále som veril, že sami ho podarí dostať do môjho upraveného batoha a odniesť domov. Bol som naivný a hlúpy. S veľkou námahou sa mi strom vôbec podarilo dostať do krabice môjho batoha ale nedokázal som batoh zdvihnúť zo zeme. Rezignoval som a nechal som strom na mieste. Neskôr toho istého dňa som sa vrátil s pomocníkmi, vzal som so sebou švagra a jeho syna teenagera. Priniesli sme so sebou narýchlo vyrobené nosidlá. Ale nepomohlo to. Po prudkom úzkom chodníčku ,ktorým sa na miesto dalo pešo dostať, nebolo možné strom odniesť. Našli sme ale miesto o ktorom sme si mysleli, že z neho bude možné stom spustiť po asi 60° svahu s pomocou lana. To bola tiež chyba. Strom sa počas operácie vymkol kontrole a spadol dole asi o 20m. Vyzeralo to z hora hrozivo ale strom mal len pár škrabancov a koreňový bal ostal bezpečne vo fólii. Na miesto kam spadol sme sa už vedeli dostať pešo aj s nosidlami. Takže sme ho naložili a pokúsili sa ho odniesť k autu. Vzdialenosť ktorú sme museli prekonať bola asi 1 km. Ale v zostave dvoch dospelých a teenagera to bola príliš ťažká úloha. Asi po 200m som sa rozhodol nechať strom kde je.Na ďalší deň sme sa na miesto vrátili v rovnakej zostave posilnený o môjho dobrého priateľa. V takej zostave sme ho dostali k autu asi za pol hodinu s pár zastávkami. :)
Všetko čo nasledovalo už bolo relatívne jednoduché v porovnaní s predošlými udalosťami. Na mieru som vyrobil drevený box a asi po 36 hodinách odkedy som začal s kopaním strom bol zasadený. A ja som začal dúfať, že strom prežije všetok ten stres ktorým prešiel. Mal som šťastie ako môžete vidieť na fotkách. A ja stále dúfam, že strom bude žiť dosť dlho na to, aby sa z neho jedného dňa stal nádherný bonsai, ktorý bude ozdobou mojej zbierky. Ale to je už iný príbeh.

Yamadori - Zbieranie stromov z voľnej prírody, časť III. (Autor: Walter Pall)

-->

V tomto príspevku je preklad tretieho dielu zo série článkov od pána Waltera Palla na tému vykopávania a zbierania stromov z voľnej prírody, yamadori. Viac z jeho tvorby je možné nájsť na jeho blogu http://walter-pall-bonsai.blogspot.com/ a na jeho osobnej web stránke http://walter-pall.de Pôvodná séria článkov bola publikovaná v časopise Bonsai Today č. 74, 75 a 76. Ja som sa k článkom dostal na webe Harry Harringtona - http://www.bonsai4me.com/, kde je možné v anglickom jazyku nájsť obrovské množstvo informácií o bonsai.

Sadenie

Čerstvo vykopaný strom by mal byť prevezený a mala by mu byť poskytnutá patričná starostlivosť čo najskôr ako je to možné. Z tohto dôvodu nemá zmysel premeniť dovolenku na druh safari kde sa lovia stromy, pretože stromy vybrané zo zeme, ktoré nedostanú vhodnú starostlivosť veľmi pravdepodobne neprežijú ani pobyt v kufri auta.

Najlepšia vec ktorú môžete urobiť hneď po príchode domov je vložiť strom do veľkej nádoby s dažďovou vodou. Na ďalší deň bude strom veľmi mokrý a bonsai nadšenec bude mať po prenose stromu obnovené sily a bude plný chuti do práce.

Skúsený zberateľ bonsai je už pred príchodom domov rozhodnutý o tom čo bude so stromom ďalej robiť. Pre väčšinu stromov je najlepším riešením zasadiť ich do dreveného boxu ktorý bude plniť funkciu kvetináča ktorý umožní stromu sa pozviechať z traumatického zaobchádzania ktoré musel podstúpiť.

Preto je dobré zabezpečiť:

• dobrú prístupnosť nádoby so zasadeným stromom pre jeho zavlažovanie

• pôdnu zmes ktorú použijete musí byť priepustná a schopná udržiavať vlhkosť. Preto by sa mala obsahovať hrubší piesok a rašelinu. Namiesto rašeliny je možné použiť humus z kôry. V podstate by ste mali pripraviť pôdnu zmes akú používate pre pestovanie bonsai s obsahom hrubšieho piesku, rašeliny a kompostu. Zloženie by malo byť o niečo hrubšie ako by bola zmes na samotné pestovanie stromu vo fáze tvarovania na zabezpečenie dobrej drenáže zmesi na zabránenie hniloby koreňov.

• Miesto by malo byť chránené pred vetrom. Plot by bol ideálny, niečo ako prútený rošt je tiež vhodné. Umiestnenie ochrany je potrebné zo smeru prevládajúcich vetrov.

• Takto chránený strom je dobre umiestniť do tieňa alebo polotieňa na zabezpečenie jeho úplnej ochrany pred poveternostnými vplyvmi.

-->

Pred samotným zasadením stromu využite poslednú možnosť na analýzu koreňového balu. Všetky korene, ktoré sú zreteľne odumreté musia byť odstránené. Živé korene ktoré sú tenké a dlhé je potrebné stále ponechať aj keby bolo potrebné niekoľkokrát ich omotať okolo balu. Tieto korene budú vyživovať strom a zabezpečia jeho prežitie. Rany na koreňoch ktoré nie sú čisté a korene ktoré sú odlomené musia byť ošetrené pristrihnutím ešte raz ostrými nožnicami, pretože čistý rez oveľa lepšie zabezpečí rast nových koreňov a vytvorenie kalusu. Rez na koreni musí stále smerovať dole. Nikdy neviete či táto časť koreňa nebude niekedy na povrchu keď bude strom v miske. Koreň s nepekným rezom by potom nevyzeral veľmi dobre. Na druhej strane aj nové korene rastúce z rany stále rastú smerom dole.

-->

Pri práci s koreňmi nikdy nezvažujte to či sa koreňový bal zmestí do bonsai misky alebo nie, pretože to nie je hlavný problém. V prvom rade musíte zabezpečiť prežitie stromu a na to aby ste to dosiahli tak koreňový bal bude príliš veľký pre väčšinu misiek. Na výraznejšiu redukciu koreňového systému bude dosť času po dvoch sezónach v drevenom boxe. Často je aj potom dobré strom opäť zasadiť do rovnakej nádoby a nechať ho tam rásť ďalšie 1-2 roky pred orezaním koreňov na takú veľkosť aby sa vošli do finálnej misky. Neodstraňujte hrubé korene pretože tieto budú mať svoju dôležitú úlohu pre strom korešpondujúc s ich hrúbkou. Je stále lepšie myslieť na metódu redukcie koreňov ako na súčasť tvarovania stromu. Stále je možnosť použiť metódu potápania na tvorbu nových koreňov.

Nick Lenz, ktorý sa venuje mnoho rokov práci so stromami z voľnej prírody z oblasti východu Spojených štátov si myslí, že u viac ako 50% vykopaných stromov ktoré uhynú nie je dôvodom slabý koreňový bal, ale hlavne to, že ste si spolu so stromom priniesli z lesa aj jeho parazitov.

Strom ktorý bol oslabený samotným prenesením nie je schopný dostatočne mobilizovať svoju prirodzenú obranyschopnosť. Takže ako prevenciu odporúča čerstvo vykopaný strom ošetriť insekticídmi a fungicídmi. Dokonca používa metódu, pri ktorej celý strom zabalí do veľkého plastového vreca, takže vzduch v ňom ostane kontaminovaný fungicídmi a insekticídmi a zabije aj toho posledného parazita. Stromy takýmto spôsobom ošetruje priamo namieste kde boli vykopané, takže parazity nemôžu nakaziť celú zbierku bonsai, keď si strom prinesiete domov.

Pri sadení stromu do boxu v pôde vytvorte otvor väčší ako je samotný koreňový bal. Strom umiestnite do stredu, ak je to potrebné, za pomoci ďalšej osoby. Ak je strom príliš veľký, alebo z dôvodu tvaru koreňového balu je jasné, že strom nebude veľmi stabilný, tak ešte pred zasypaním stromu do boxu vložte silnú tyč, ku ktorej je možné strom následne upevniť.

Pôda sa následne nasype na samotný otvor. Nikdy by sa nemala následne utláčať, pretože to by mohlo brániť prieniku vzduchu ku koreňom a rovnako by to mohlo spôsobiť polámanie menších korienkov. Následne musí byť koreňový bal poriadne namočený. To znamená, že musí byť poliaty zvlášť intenzívne tak, aby sa pôda dostala medzi korene a zaistila dobre pozíciu stromu. Rovnako teraz je možné pri zalievaní použiť rastový preparát ako je vitamín B2 alebo Super Thrive.

Niektorý autori (napr. Peter Adams) hovoria, že pred samotným zasadením stromu nechajú jeho koreňový bal namočený vo vode s obsahom rastových hormónov. Nič sa nestane ak na začiatku je úroveň zeminy vyššia pri kmeni stromu ako vo zvyšku boxu. Neskôr sa to vyrovná.

Ak je drevený box so stromom na plnom slnku tak je možné korunu zatieniť sieťou ktorú je možné dostať v rôznych hustotách v záhradníctvach. Tieto siete chránia strom pred preschnutím, pretože často odrazia až 50% slnečného žiarenia. Navyše tieto siete umožnia stromu vytvoriť si vlhkú mikroklímu ktorá mu bude veľmi osožná v priebehu prvých týždňov. Strom je tiež možné postriekať sprejom zabraňujúcim odparovaniu, ako sa to robí v skleníkoch keď sa presádzajú vzácne ihličnany. Tieto látky znižujúce odpar sú roztoky látok vo vode, ktoré sa nanášajú na ihličie rozprašovačom. Tieto látky vytvárajú jemnú vrstvu vosku ktorý nie je nepriepustný, ale redukuje odparovanie dosť výrazne, v závislosti od koncentrácie. Samotný film je odolný voči dažďu, ale zmizne sám po niekoľkých týždňoch.

Ako už bolo povedané nádoba môže byť drevený box ale aj veľká plastová miska, plastové vedro alebo extra veľká bonsai miska ak máte zvyšnú (čo nie je často). Logicky, všetky tieto nádoby musia mať minimálne jeden, najlepšie však niekoľko drenážnych otvorov. Niektorý profesionáli trvajú na tom, že pred použitím je potrebné mať substrát sterilizovaný.

Koreňový bal nemá byť upravený na veľkosť nádoby ale nádobu je potrebné zvoliť tak aby sa do nej koreňový bal vošiel. Najlepšie je ak strom s balom presne sedí na veľkosť nádoby. Nie je dobré ak je nádoba príliš veľká, pretože to umožní akumulovať príliš veľké množstvo vlhkosti v pôde a to môže spôsobiť hnilobu koreňov. Nádoba musí byť dosť silná na to aby dobre niesla zaťaženie stromom, často veľkým a ťažkým stromom spolu s pôdou. Je treba mať tiež na pamäti, že takmer určite bude potrebné v najbližších mesiacoch s celou vecou hýbať, takže pre nádoby s veľmi veľkými stromami je dobré mať držadlá.

Ako už bolo povedané pôdna zmes ktorú použijete by mala byť o niečo priepustnejšia ako zmes následne použitá keď zo stromu bude bonsai. Dobré výsledky boli dosiahnuté so zmesou 40% hrubého piesku, 30% akadamy a 30%kompostovaného humusu z kôry. Pemza sa osvedčila ako veľmi efektívna pôda na dno veľkých nádob. Má vlastnosti podobné ako akadama alebo lávové granule ale je ľahšia. Mnoho bonsaistov sa bránia použitiu starej pôdy z dôvodu obáv z baktérií a zbytkov hnojiva. Aj napriek tomu sa ale odporúča pridať pôdu od nejakých zdravých stromov z dôvodu pridania mycorrhizy.

Okamžite po zasadení stromu je potrebné pôdu poriadne zaliať. Neskôr je potrebné pôdu udržiavať len relatívne vlhkú aby sa stimuloval rast koreňov. Na druhej strane je potrebné korunu rosiť denne vodou aby sa udržala stála vlhká. V žiadnom prípade sa nesmie používať žiadne hnojivo pred tým ako strom javí jasné známky rastu.

Nádoba by mala byť umiestnená na tienistom mieste, ak je to možné mimo miest kde je prievan. Na takom mieste musí ostať kým nezačne javiť jasné známky rastu. Potom je možné rastlinu umiestniť do polotieňa a následne na plné slnko. Je dôležité strom hneď po vykopaní chrániť pred mrazom a vysušujúcich vetrov. Aby ste to dosiahli je možné strom držať v chladnom skleníku počas prvého roka. U veľmi cenných stromov je dokonca možné inštalovať na dno nádoby vyhrievací systém. Takýto systém je možné nájsť v obchodoch špecializujúcich sa na zariadenie do skleníkov. Stáva sa, že v Japonsku inštalujú malé dýzy v dne nádoby pod korene ktoré pravidelne fúkajú teplú paru na studené korene.

Serge Clemence vyvinul metódu, pomocou ktorej sa mu podarilo uspieť s prijatím stromov aj s veľmi slabými koreňmi. Na miesto kde našiel strom si so sebou prinesie v ruksaku rašeliníkový mach. Okamžite po vykopaní stromu korene stromu omotá machom a upevní ho. Po príchode domov strom len vloží do nádoby tak ako je, aj s machom, a pôdu nasype okolo. Vraví, že jeho úspešnosť je ohromujúca. Po jednej sezóne je mach plný jemných korienkov. Aj stromy s dlhými slabými koreňmi vyzdvihnuté zo skál sa mu týmto spôsobom dobre prijímajú. S použitím tejto metódy je tiež možné stromy vysadiť do voľnej pôdy. Nick Lenz používa metódu na zlepšenie potápania smrekovcov pomocou rašeliníkového machu. Zistil pri tom že potápanie dobre funguje len so živým machom a myslí si, že je to vďaka nejakému hormónu. Logicky môže byť tento fakt výborným potvrdením úspešnosti metódy Serga Clemenca.

Počkajte aspoň jednu sezónu pred tým ako začnete tvarovať strom. Je dôležité si uvedomiť, že keď hovoríme o rastových periódach alebo sezónach nehovoríme o mesiacoch. Ak vyzdvihnete strom na jeseň a okamžite ho zasadíte do dreveného boxu, môže sa chytiť hneď tej jesene, ale na to, aby ste začali akékoľvek prípravy na tvarovanie musíte počkať do nasledujúcej jari alebo leta. Ak bol strom vyzdvihnutý na jar pravdepodobne prvé tvarovacie úlohy sa môžu začať na jeseň za predpokladu, že strom prežil leto „korunovaný úspechom“.

Počet rastových sezón od vyzdvihnutia stromu po bonsai

	Starý ihličnan		Mladý ihličnan		Starý listnatý strom		Mladý listnatý strom
Korene	Dobré	Slabé	Dobré	Slabé	Dobré	Slabé	Dobré	Slabé
Príprava	0-2	2-4	0-1	1-2	0-2	2-3	0	1
veľký box	2-3	2-5	1-2	2-3	2-3	2-5	0	1
Kontajner	1-2	2-3	1	1-2	1-2	2	1	1
Začiatok tvarovania	3-7	6-12	2-4	4-7	3-7	6-7	1	3
Tvarovanie	5-10	5-10	3-5	3-5	5-7	5-7	3-4	3-4
Bonsai	8-17	11-22	5-9	7-12	8-14	11-14	4-5	6-7

Táto tabuľka ukazuje čas, za ktorý je možné vykopaný strom premeniť na bonsai.

Napríklad pre starý ihličnan (viac ako 50ročný) s dobrým koreňovým balom budú potrebné 3 až 7 rastových sezón pred začiatkom tvarovania. Zatiaľ čo tvarovanie samotné môže zabrať 5 až 10 sezón. Od dňa keď bol strom nájdený do dňa keď je možné ho nazývať bonsai uplynie od 8 do 17 sezón, teda rokov. Ak korene nie sú na začiatku úplne v poriadku tak kompletný proces môže trvať 11 až 22 rastových sezón. Je jasné, že samotné tvarovanie potom pokračuje po dobu mnohých rokov.

Larix decidua

This tree I have from Pavel Slovak. He is skilled in shaping bonsai, so last autumn I used opportunity to join his weekend lessons. On one of them I have been working on this Larch. Its yamadori about 10-15 years old. He is author of major idea of course, since I do not feel so skilled to do it myself. And dead wood is mostly his job. I can say that styling tree under his supervision was great experience. You can try to learn to do shaping of trees alone obviously, but doing that with somebody who styled dozens or hundreds of trees is different story. Of course tree is far from being finished, but I still have couple of years left to work on it :)

Tento strom mám od Pavla Slováka z Vigantíc. Má mnoho skúseností z tvarovania bonsai, preto som sa minulú jeseň rozhodol zúčastniť sa jeho víkendových seminárov. Na jednom z nich som pracoval na tomto smrekovci. Je to yamadori s vekom okolo 10-15 rokov. Pavel je autorom hlavného návrhu tvaru stromu, pretože sa necítim natoľko skúsený aby som to urobil sám. Mŕtve drevo je tiež prevážne jeho práca. Môžem povedať, že tvarovať stromy pod jeho dozorom bola pre mňa veľká skúsenosť. Samozrejme sa môžete pokúsiť naučiť sa tvarovať stromy sami. Ale učiť sa to prakticky pod dozorom niekoho, kto tvaroval tucty alebo stovky stromov, to je iná pesnička. Samozrejme strom je ďaleko od toho aby bol hotový, ale mám na to ešte pár rokov života aby som na ňom pracoval.

October 2008

May 2009

Bonsai klub meeting

For all beginners I fully recommend to join club. On club meetings there is a lot of opportunities to gain information from experienced friends. On questions which arise during your work with trees you can find answer much faster than in old books.

Well, we had very nice day on last Sunday in garden of Karol Pacek. There was a lot of members of Bonsai Klub Trnava, I'm member of. We have been pleased to welcome on our meeting president of Slovak Bonsai Association Mr. Vladimir Ondejčík and very talented bonsai enthusiast Mr. Štefanovič. They contributed strongly to help with design of trees and many useful information.

Pre všetkých začiatočníkov veľmi odporúčam stať sa členom klubu. Na klubových stretnutiach je mnoho príležitostí získať informácie od skúsenejších priateľov. Na otázky ktoré vyvstanú počas vašej práce so stromami tam môžte nájsť odpovede oveľa rýchlejšie ako v starých knihách.
Mali sme teda veľmi pekný deň v poslednú nedeľu v záhrade Karola Paceka. Prišlo mnoho členov Bonsai Klubu Trnava, ktorého som členom. Na stretnutí sa zúčastnili aj prezident Slovenskej Bonsajovej Asociácie pán Vladimír Ondejčík a talentovaný bonsai nadšenec pán Ivan Štefanovič. Počas stretnutia pomohli svojimi radami s tvarovaním a starostlivosťou o stromy.

Yamadori - Zbieranie stromov z voľnej prírody, časť II. (Autor: Walter Pall)

V tomto príspevku je preklad druhého dielu zo série článkov od pána Waltera Palla na tému vykopávania a zbierania stromov z voľnej prírody, yamadori. Viac z jeho tvorby je možné nájsť na jeho blogu http://walter-pall-bonsai.blogspot.com/ a na jeho osobnej web stránke http://walter-pall.de Pôvodná séria článkov bola publikovaná v časopise Bonsai Today č. 74, 75 a 76. Ja som sa k článkom dostal na webe Harry Harringtona - www.bonsai4me.com, kde je možné v anglickom jazyku nájsť obrovské množstvo informácií o bonsai.

Odhadnutie kvality stromu

Rastlina z voľnej prírody s potenciálom stať sa bonsai ma malú hodnotu ak si nie ste istý, že strom po vyzdvihnutí prežije. Aby ste boli schopný odhadnúť či je strom schopný prežiť vykopanie a premiestnenie je potrebné preveriť koreňovú sústavu. Tiež musíte vedieť o aký strom sa jedná a aká bude je ho možná reakcia. Koreňová sústava by mala byť kompaktná natoľko, aby bolo možné strom vykopať s dostatočne veľkým koreňovým balom. Smutné je, že často to možné nie je.
Navyše pred samotným vykopaním stromu je dobré dôkladne si preveriť či strom má po natvarovaní potenciál stať sa atraktívnym bonsai. Kľúčovými elementami sú hrubé povrchové korene, nebari a najnižšia časť kmeňa. Ak tieto časti stromu nie sú atraktívne pred vykopaním tak pravdepodobne nikdy atraktívne nebudú. Zvyčajne je možné všetko ostatné na strome nejako vyriešiť.
Má kmeň stromu správnu hrúbku potrebnú pre finálnu výšku natvarovaného bonsai v súlade s pozíciou vetiev? Ak je kmeň veľmi tenký, je lepšie strom nechať tam kde je. Prípadne je možné nevyzdvihnutému stromu zostrihať korunu aby mohol nadobudnúť vhodnejšie proporcie za pár rokov. Má kmeň stromu pohyb ktorý je možné použiť a budí strom dojem staroby? Má strom nízko položené živé vetvy z ktorých sa prípadne vytvorí nový vrchol?

-->

Borievka s vekom presahujúcim 500 rokov vyzdvihnutá autorom v horách Rocky Mountain, a ten istý strom po 8 rokoch od vyzdvihnutia.

V miestach s extrémne ťažkými životnými podmienkami pre stromy je vedľa živých stromov množstvo odumretých. Ak sa vyberiete hľadať stromy na jar alebo na jeseň je možné, že pre Vás nebude možné na prvý pohľad rozoznať či je strom živý alebo odumretý, zvlášť to platí o listnatých stromoch. Odpoveď na túto otázku by mala byť jasná pri skontrolovaní pukov. Ale v prípade, že ani to nestačí tak skúste nechtom škriabnuť do kôry stromu či je pod kôrou zelený.
Stromy rastúce v prasklinách skál alebo na plochých skalách veľmi často vytvárajú kompaktný koreňový bal a v mnohých prípadoch vďaka nedostatku živín a vody majú zaujímavý tvar. Veľmi často takéto stromy je možné vyzdvihnúť okamžite s kvalitným koreňovým balom. Ak máte veľké šťastie a strom sa dá uvoľniť z miesta veľmi ľahko môžete risknúť vyzdvihnúť strom aj mimo obvykle odporúčanej sezóny.
Ďalšie miesta na ktorých stromy vytvárajú kompaktný koreňový bal sú vlhké oblasti. Tieto miesta nemusia byť nevyhnutne vlhké počas celého roka a na celej ploche. V močiarovitých pôdach môžu vzniknúť v letných mesiacoch tenké ostrovy suchej pôdy. Na takých to miestach v Strednej Európe, v Škandinávii a na Sibíri rastú Borovica lesná (Pinus sylvestris), Borovica kosodrevina (Pinus mugo montana) a Breza ( Betula pubescens). Tieto stromy môžu rásť len počas relatívne krátkeho obdobia v týždňoch keď je vrstva zeminy suchá a preniká do nej vzduch. Z tohto dôvodu tieto stromy rastú relatívne málo do výšky a zvyčajne majú kôru s veľkou dávkou charakteru. Tieto stromy majú kompaktný koreňový systém a môžu byť vyzdvihnuté z pôdy ostrou lopatou bez straty veľkého množstva koreňov a s vysokou pravdepodobnosťou prežitia. Pre stromy rastúce v piesčitej alebo štrkovitej pôde platí úplný opak. Často priťahujú pozornosť pre svoju krásu ale vo všeobecnosti je veľmi komplikované ich úspešne vyzdvihnúť. Aj mladé stromy v takýchto pôdach zapúšťajú korene mnoho metrov do hĺbky v snahe zabezpečiť rastline výživu a vodu a je nemožné ich vykopať bez toho aby nedošlo k zničeniu nenahraditeľných vlásočnicových koreňov. V takýchto prípadoch ani neuvažujte o vykopávaní stromu a to ani na skúšku. Je oveľa rozumnejšie hľadať spôsoby ako urobiť koreňový bal a korunu kompaktnejšími priamo na mieste.

Koreňový bal je možné vylepšiť vykopaním hlbokej škáry okolo stromu. Na jej vykopanie použite lopatu s ostrými hranami, pretože čisté rezy na koreňoch lepšie stimulujú rast nových vlásočnicových koreňov. Ak je zemina veľmi kamenistá je možné škáru vykopať s pomocou krompáča. Je dôležité zachovať korene natoľko nepoškodené a dostatočne veľké aby to stromu umožnilo bezproblémové prežitie. Preseknutie koreňov umožňuje vznik mnohých nových koreňov a zvlášť nových vlásočnicových koreňov z koncov starých. Tento proces je podobný ako strihanie konárov stromu, ktoré stimuluje strom k tvorbe nových pukov na starom dreve.
Z dôvodu redukcie koreňovej sústavy sa odporúča proporčne zredukovať aj nadzemnú časť rastliny, korunu. Aby ste to urobili správne musíte vedieť aká bude reakcia daného stromu na tento zásah. Listnaté stromy majú na takýto zásah úplne inú reakciu ako ihličnany. Listnatý strom zvyčajne naraší na starom dreve ak dôjde k rozsiahlej redukcii koruny. To isté je možné povedať o ich koreňoch.
Ale s ihličnanmi je to oveľa zložitejšie. Nevedia narašiť tak jednoducho na staršom dreve, zvlášť ak na ňom neostalo žiadne ihličie a tak sa stom nedokáže ďalej zásobovať živinami. To znamená, že ak na ihličnane prevediete intenzívnu redukciu koruny (ktorá by bola pri listnatom strome bezproblémová a dokonca by strom udržala zdravý) môže uhynúť. Z tohto dôvodu sa neodporúča prerezávať ihličnan ak jeho koreňová sústava bola výrazne zredukovaná. Až keď dôjde k obnoveniu síl stromu potom môže byť prestrihávaný krok za krokom, podľa potrieb budúceho rozvoja stromu ako bonsai. Preto nedáva zmysel pokúšať sa vytvoriť „rovnováhu“ medzi korunou a koreňmi, ako je to často odporúčané. Strom sám najlepšie vie čo má urobiť. Dokonca aj japonský zberatelia mali rovnaké skúsenosti. Po vykopávaní borievok nechávali korunu a ihličie nedotknuté. Až rok po vykopaní redukovali prebytočné konáre.

-->

Toto je borovica kosodrevina s veľkým potenciálom. Na nešťastie rastie v lese vo veľmi kamenistej a piesčitej pôde. Bolo by extrémne zložité vykopať ho okamžite s dostatočným množstvom koreňov. V tomto prípade je kľúčom niekoľkoročná príprava pred vyzdvihnutím.

Po vykopaní škáry okolo stromu je logicky potrebné niečím ju vyplniť. Na tento účel je potrebné použiť dobrú zeminu ktorá bude stimulovať rast koreňov. Nižšie popísaná metóda je v podstate verziou potápania najsilnejších koreňov. Pri potápaní je zvlášť dôležité aby boli nové korene obklopené zeminou ktorá dokáže udržiavať vodu ale zároveň musí byť dostatočne priepustná aby potrebný kyslík mal prístup ku koreňom. Pôdu s podobnými vlastnosťami je veľmi ťažké nájsť na miestach kde je možné obvykle nájsť dobrý yamadori materiál. Dobré yamadori vznikajú presne pre to, že rastú v slabých pôdach. Ak chcete uvedený postup aplikovať správne bude nutné aby ste si priniesli so sebou pôdu vhodnú pre bonsai, podľa druhu rastliny ktorej sa to týka.

Dan Robinson mal v polopúštiach Rocky Mountains (USA) výborné výsledky pri vyzdvihovaní yamadori borievok a borovíc, ktoré by bolo možné považovať za nevyzdvihnuteľné. Ich korene rástli v extrémne suchých štrkových pôdach a ich korene boli príliš dlhé. Dan prerezal všetky veľké korene na jednej strane rastliny a okolo vzniknutých koncov koreňov obväzoval a upevnil nadierované plastové vrece plné pôdnej zmesi podobnej tej používanej pre potápanie rastlín. Snažil sa udržiavať vrece vlhké a po nejakom čase aplikoval rovnakú procedúru na druhej strane stromu. Po tejto procedúre mohol strom vyzdvihnúť s veľkým množstvom nových jemných koreňov a vziať domov bez obáv.

Často nachádzame stromy, ktoré si postupom času priamo pod svojou korunou vytvorili z opadaného lístia alebo ihličia vlastný kompost. V takom prípade je možné na vyplnenie vykopanej škáry okolo stromu použiť túto pôdnu zmes. Pri jej odstraňovaní spod koruny stromu postupujte veľmi opatrne. Tento proces Vám ako sekundárny efekt ponúka možnosť skontrolovať začiatok nebari. To je dôležité na odhalenie budúcich možností tvarovania yamadori. Ďalej si je treba uvedomiť že kôra a kmeň stromu schované dlhodobo pod vrstvou kompostu sa od zvyšku stromu veľmi líšia, takže je dobré ich odhaliť čo najskôr. Na to aby ste dosiahli prirodzený vzhľad najnižšej časti kmeňa je potrebné aby rastlina mala všade identickú štruktúru kôry. Kôra sa z dôvodu atmosférických vplyvov časom stáva veľmi drsnou a tie časti ktoré boli skryté pod zemou týmto vplyvom neboli vystavené. Na druhej strane musíte dbať na to aby pri tejto činnosti neostali odhalené blízko povrchu jemné korene okolo nebari. Ak z nich bola odstránená vrchná vrstva zeminy tak veľmi pravdepodobne odumrú.

Po vyplnení škáry musíte strom prerezať ale konáre nesmú byť odstraňované bez rozmyslenia. V tom čase by ste mali mať celkom jasnú predstavu o budúcom tvare stromu a odstrániť by ste mali len tie konáre o ktorých ste si istý, že nebudú potrebné pre váš dizajnový zámer. V prípade ihličnanov sa odporúča neodstraňovať konáre príliš blízko kmeňa a tak nechať dostatočne dlhý kus konára z ktorého v prípade potreby bude vyrobený jin. Na úplné odstránenie je stále dosť času v neskoršom období. V prípade borievok (Juniperus) a smrekov (Picea) robte redukciu konárov veľmi opatrne, pretože by nemali v žiadnom prípade naraz prísť o viac ako 25% koruny.

Tieto prípravy je logicky možné robiť len počas určitého obdobia počas roka. V prípade listnatých a ihličnatých stromov je najlepším obdobím začiatok jari. V období keď práve dochádza k otváraniu pukov, čo je často obdobie limitované na niekoľko dní, je to najbezpečnejšie. Presný moment závisí od druhu rastliny a do veľkej miery od klímy a mikroklímy. Všetok zvyšný čas je pre bonsai nadšenca vhodný na zoznámenie sa so stromom a na to aby sa pokúsil „myslieť ako on“.

V strednej Európe je najlepším obdobím pre vyzdvihnutie stromov od konca marca až do konca apríla. V Alpách a severnej Európe môže byť toto obdobie predĺžené do mája eventuálne do Júna. V prípade ihličnanov je najvhodnejší čas na prípravu po ukončení rastového obdobia (po vytvorení pukov pre budúci rok). Ale ako už bolo napísané presné obdobie závisí od druhu stromu a klímy. V strednej Európe je toto obdobie medzi koncom augusta a koncom septembra. V prípade niektorých druhov ako je Borievka obyčajná (Juniperus communis) a Smrek obyčajný (Picea abies) je najvhodnejšie obdobie na ich vykopanie na konci leta, preto že v priebehu jesene tieto druhy majú fázu silného rastu koreňov. Týmto spôsobom môžu oveľa lepšie prežiť obdobie studenej zimy a v jari potom majú niekoľko týždňov počas ktorých môžu pokračovať v raste pred začiatkom horúcich suchých období. To je práve ten čas kedy môžu byť vyzdvihnuté z pôdy v horách. V niektorých prípadoch je možné odporučiť vyzdvihnutie stromov v jari alebo na začiatku leta pretože v tom období môžete vidieť či sú v dobrej kondícii. Zdravé stromy môžu byť označené a vykopané na jeseň.

Niekedy pri návrate na miesto niekoľko rokov neskôr je veľmi ťažké nájsť opäť strom v ťažkom alebo skalnatom teréne. V takom prípade je dobré zapamätať si nejaký špecifický veľký kameň alebo strom ako orientačný bod. Vizuálna pamäť je v takýchto prípadoch veľkou výhodou. Prípadne nakresliť si orientačnú mapku miesta nie je luxusom. Odporúča sa prípadne použitie GPS prijímačov.

Keď bol strom pripravený je dobré ho nechať na mieste v pokoji po čo najdlhší čas medzi prípravou a vykopaním. Minimálne jednu rastovú sezónu, ešte lepšie dve až štyri sezóny. Ale bonsai nadšenec musí byť pripravený na to, že v deň keď sa rozhodne pripravovaný strom vyzdvihnúť nájde namiesto stromu len dieru v zemi. Tu je potrebné povedať, že to tvorí súčasť etiky pri zbieraní yamadori – práca iných by mala byť rešpektovaná a strom ktorý jasne nesie známky predchádzajúcej prípravy by iný nadšenec nemal vyberať z pôdy a to ani v prípade, že sa jedná o veľmi dobrý strom. Zvyčajne bývajú bonsai nadšenci čestný.

Niekedy je možné nájsť výborný strom ale je jasné, že nebude možné ho bezpečne vyzdvihnúť. V takých prípadoch je dobré zvážiť možnosť vzdušného potápania. Funguje to napríklad v prípade borievok (Juniperus) a to aj u veľmi starých stromov.

Počas hľadania a vykopávania je dobré vziať so sebou fotoaparát. Fotografia miesta vykopávania bude na nezaplatenie ak bude strom o 10 rokov vo vašej zbierke. Rovnako môže fotografia stromu rozšíriť vašu zbierku ak samotný strom nie je možné vykopať.

Vykopanie stromu

Ak bol strom pred časom dobre pripravený alebo prirodzene disponuje dobrým koreňovým balom tak nastane čas kedy bude vykopaný a vyzdvihnutý z pôdy ak z neho raz má byť jedného dňa bonsai. V takom prípade je nevyhnutné aby zvolený čas bol ten správny. Keď ten čas nastal tak skúsený bonsai nadšenec má pripravený jeden alebo viac veľkých kontajnerov, s dierami prikrytými mriežkou, namiešanú vhodnú zmes zeminy s dobrou drenážnou schopnosťou a má v krátkosti povedané pripravené celé pracovisko.

Ak to nebolo urobené doteraz tak je čas na odstránenie všetkých konárov ktoré určite nebudete potrebovať pri tvarovaní nového bonsai. Ak to nebolo urobené a zatiaľ v tom nemáte jasno čo so stromom zvažujete urobiť, tak je dobré sa na chvíľu zastaviť a dobre si to premyslieť.

Šanca na prežitie stromu po jeho vykopaní a prenesení sa zvyšuje ak tesne pred jeho vyzdvihnutím padal silný dážď. To znamená, že strom absorboval veľké množstvo vody a to mu umožní lepšie zvládnuť šok. Samozrejme to neznamená, že v deň keď idete realizovať samotnú operáciu musia z oblohy padať fúriky.

Počas nasledujúcich týždňov bude dobré aby bola mierna klíma priestoru kde budete mať vykopané stromy umiestnené. Vysoké teploty vzduchu bez dažďa sú pre väčšinu stromov ako jed, a to aj vrátane stromov ktoré boli vyzdvihnuté dávnejšie. Ak je na povrchu koreňového balu zemina, buriny, kamene alebo niečo iné odstraňovať by ste to mali veľmi opatrne.

Pomocou lopaty s ostrými hranami pokúste vybrať čo najväčší koreňový bal. Ak je koreňový systém vo veľmi kamenistej pôde pracujte s krompáčom ale veľmi opatrne. Koreňový bal by mal mať priemer najmenej 7 až 8 násobku priemeru kmeňa stromu. To znamená, že ak má strom napríklad priemer kmeňa 5cm potrebujete si označiť kruh s priemerom najmenej 35 cm. Hĺbka záleží od terénu a od druhu stromu. Z opatrnosti a v prípade nejasností je lepšie kopať čo najhlbšie, avšak približne do hĺbky trojnásobku priemeru kmeňa stromu. Nebolo by to po prvý krát čo by sa po začatí kopania prišlo na to, že hlavné korene išli oveľa hlbšie ako sa očakávalo. Čo sa zadali byť korene nášho stromu sa ukázali byť korene blízko rastúceho kríka.

Odporúča sa skontrolovať polohu koreňov pred vybratím stromu zo zeme. Aby ste to urobili očistite najnižšiu časť kmeňa, strom pevne uchopte a opatrne s ním hýbte. S troškou skúseností je takýmto spôsobom možné určiť ktorým smerom rastú hlavné korene stromu. Na vlhkých stanovištiach to je zvyčajne tým smerom kde sa im dostáva najviac slnka, na suchých tým smerom kde sa nachádza tienisté miesto. Mnoho krát je nevyhnutné odstrániť bočnú časť koreňového systému ak majú hlavné korene tendenciu rásť v jednom smere. Rovnako sa stáva že objavené korene sú tak hrubé, že ich nie je možné čisto prerušiť len lopatou. Pre takéto prípady je dobré mať po ruke masívne nožnice na konáre schopné urobiť čistý rez na konároch alebo koreňoch s hrúbkou až 6 cm.

Prevážna väčšina stromov má hlavný koreň ktorý preniká zeminou zvislo dolu, takmer presne pod kmeňom. Je nevyhnutné tento koreň prerušiť veľmi opatrne aj keď je to často komplikované. Aby ste to dosiahli použite lopatu zboku z dostatočnej vzdialenosti na dostatočnej úrovni pod stromom. Ak to nie je možné rovnako použite nožnice. V prípade veľmi veľkých stromov je niekedy nevyhnutné vyzdvihnúť ich s pomocou kladkostroja pripevneného o iný strom. V každom prípade takéto operácie je potrebné vykonávať veľmi opatrne aby nedošlo k poškodeniu menších koreňov. Nie je tak dôležité aby koreňový systém ostal čo najmenej dotknutý, ako si často mnohý myslia.

Napokon je veľmi časté, že pri konečnom vyzdvihnutí stromu zo zeme sa koreňový bal rozpadne. Je oveľa dôležitejšie zachovať čo najväčšie množstvo jemných koreňov. Ja som mal často dobré skúsenosti s otrasením zeminy z koreňov opatrným spôsobom okamžite po vyzdvihnutí stromu z pôdy. Je samozrejmé, že musíte mať na pamäti to aby si strom zachoval dostatok jemnej pôdy na to aby si vedel udržať svoju mycorrhizu.

Ak je to možné nemali by ste sa snažiť strom vytiahnuť von z diery ťahaním smerom hore. Lepšie je pokúsiť sa ho ťahať von jedným smerom nabok tak, že na miesto kam ho budete ťahať si podložíte handru a strom sa budete snažiť koreňmi prevaliť na ňu. Potom by mohlo byť možné handru popod strom z opačnej strany pretiahnuť a obaliť ju okolo koreňov a previazať. Potom môžete pokračovať vo vyťahovaní stromu. Samozrejme v prípade, že strom má kompaktný koreňový bal môžete ho priamo vytiahnuť hore z diery a potom ho obaliť.

Stredné a malé stromy sa môžu vložiť do plastových vriec. Pre veľké stromy budú pravdepodobne najlepšie veľké vrecia na odpadky pretože sa dajú veľmi dobre uzavrieť a vedia vo vnútri udržať vlhkosť po dlhú dobu. Ak chcete veci urobiť ozaj správne je dobré si priniesť mach, ktorý sa upevní okolo koreňov aj keď je možné ho nahradiť mokrými novinami.

Niekdy sa vám podarí nájsť dobrý strom, ale nie je možné ho transportovať ihneď. Obalením koreňového balu do vlhkého machu a umiestnení v tieni je možné takto strom nechať na mieste aj niekoľko dní bez akýchkoľvek problémov. V každom prípade je dôležité aby počas často komplikovaného a dlhého transportu stromu k autu nedošlo k poškodeniu alebo vyschnutiu jemných koreňov. V niektorých prípadoch dochádza k drobeniu balu a tým k poškodeniu drobných koreňov z dôvodu otrasov. Z tohto dôvodu sa v mnohých prípadoch odporúča veľmi opatrne odstrániť pôdu z koreňov pred samotným transportom. Avšak tomuto je nutné sa v maximálnej možnej miere vyhnúť v prípade borievok (Juniperus) a borovíc (Pinus), pretože tieto druhy rastlín do veľkej miery závisia od pôvodnej pôdy kde boli nájdené s vlastnou vhodnou mycorrhizou. Ak cesta, po ktorej musíte strom preniesť je veľmi dlhá je potrebné si so sebou vziať dostatok vody.

Vo všeobecnosti platí, že stromy ktoré nájdete sú oveľa väčšie a objemnejšie ako by ste si želali. Ak ich sadíte odporúča sa ich prerezať vo väčšej alebo menšej miere. Ak to urobíte pred samotným transportom na mieste celú operáciu si tým zjednodušíte.

Keď už je strom vonku zo zeme tak je oveľa jednoduchšie skontrolovať či bolo odstránené všetko čo nebudete potrebovať. Na strome teraz môžete vidieť lepšie detaily (vrátane začiatku koreňového balu) a je oveľa jednoduchšie urobiť si prehľad o možnostiach budúceho tvarovania. Skúsený bonsai nadšenec si určí už namieste základný tvar a odstráni všetko čo do tohto zámeru nezapadá. Budte ale veľmi opatrný v prípade ihličnanov. Borovice, smreky a v menšej miere aj smrekovce a borievky veľmi trpia ak sú prestrihané príliš. Ich metabolizmus bude veľmi zmätený a budú mať obrovské problémy pri ďalšom vývoji alebo môžu dokonca uhynúť aj napriek kvalitnému koreňovému balu. Nadmerne objemnú korunu môžete stiahnuť lanom alebo lepiacou páskou.

Najlepšie výsledky sa dosahujú v prípade stromov ktoré nemuseli byť vykopané, to znamená, že rástli v nejakej praskline skaly alebo na skale a iba boli vytiahnuté. Možno aj v takých to prípadoch je občas potrebné odstrániť nejaký koreň nožnicami alebo pílkou. Tieto kvázi-bonsai, ktoré museli prežiť väčšinu svojho života s minimálnym miestom pre korene môžu byť zasadené priamo do misky a už po prvej sezóne je možné začať s ich tvarovaním.

Ak máte to šťastie že viete kde môžu byť stromy vyzdvihnuté zo skaly choďte vybavený potrebným náradím. Je veľmi užitočné mať so sebou veľký krompáč. Rovnako sa môže zísť sekáč a ťažké kladivo. Možno v takom teréne bude musieť použiť kladku. Špeciálna pásová píla ktorú je možné obtočiť okolo koreňa tak, že sa bude dať odrezať aj v ťažkej pozícii sa môže v istých prípadoch hodiť.

-->

Táto veľká Borovica kosodrevina (Pinus mugo) sedí priamo na vrchu veľkého balvana.

-->

Toto je veľmi dobrá situácia pre výborný materiál s vysokými šancami na prežitie.

-->

Malo by byť možné vyzdvihnúť takýto strom s rozumným koreňovým balom. Ale na tomto obrázku je vidieť že pre niektoré zvlášť veľké stromy je potrebná zvlášť veľká námaha.

-->

Po prerezaní koreňov stromu a zriedení koruny je použitá kladka na vytiahnutie stromu.