Yamadori - Zbieranie stromov z voľnej prírody, časť III. (Autor: Walter Pall)


-->
V tomto príspevku je preklad tretieho dielu zo série článkov od pána Waltera Palla na tému vykopávania a zbierania stromov z voľnej prírody, yamadori. Viac z jeho tvorby je možné nájsť na jeho blogu http://walter-pall-bonsai.blogspot.com/ a na jeho osobnej web stránke http://walter-pall.de Pôvodná séria článkov bola publikovaná v časopise Bonsai Today č. 74, 75 a 76. Ja som sa k článkom dostal na webe Harry Harringtona - http://www.bonsai4me.com/, kde je možné v anglickom jazyku nájsť obrovské množstvo informácií o bonsai.
Sadenie
Čerstvo vykopaný strom by mal byť prevezený a mala by mu byť poskytnutá patričná starostlivosť čo najskôr ako je to možné. Z tohto dôvodu nemá zmysel premeniť dovolenku na druh safari kde sa lovia stromy, pretože stromy vybrané zo zeme, ktoré nedostanú vhodnú starostlivosť veľmi pravdepodobne neprežijú ani pobyt v kufri auta.
Najlepšia vec ktorú môžete urobiť hneď po príchode domov je vložiť strom do veľkej nádoby s dažďovou vodou. Na ďalší deň bude strom veľmi mokrý a bonsai nadšenec bude mať po prenose stromu obnovené sily a bude plný chuti do práce.
Skúsený zberateľ bonsai je už pred príchodom domov rozhodnutý o tom čo bude so stromom ďalej robiť. Pre väčšinu stromov je najlepším riešením zasadiť ich do dreveného boxu ktorý bude plniť funkciu kvetináča ktorý umožní stromu sa pozviechať z traumatického zaobchádzania ktoré musel podstúpiť.
Preto je dobré zabezpečiť:
  • dobrú prístupnosť nádoby so zasadeným stromom pre jeho zavlažovanie
  • pôdnu zmes ktorú použijete musí byť priepustná a schopná udržiavať vlhkosť. Preto by sa mala obsahovať hrubší piesok a rašelinu. Namiesto rašeliny je možné použiť humus z kôry. V podstate by ste mali pripraviť pôdnu zmes akú používate pre pestovanie bonsai s obsahom hrubšieho piesku, rašeliny a kompostu. Zloženie by malo byť o niečo hrubšie ako by bola zmes na samotné pestovanie stromu vo fáze tvarovania na zabezpečenie dobrej drenáže zmesi na zabránenie hniloby koreňov.
  • Miesto by malo byť chránené pred vetrom. Plot by bol ideálny, niečo ako prútený rošt je tiež vhodné. Umiestnenie ochrany je potrebné zo smeru prevládajúcich vetrov.
  • Takto chránený strom je dobre umiestniť do tieňa alebo polotieňa na zabezpečenie jeho úplnej ochrany pred poveternostnými vplyvmi.

-->
Pred samotným zasadením stromu využite poslednú možnosť na analýzu koreňového balu. Všetky korene, ktoré sú zreteľne odumreté musia byť odstránené. Živé korene ktoré sú tenké a dlhé je potrebné stále ponechať aj keby bolo potrebné niekoľkokrát ich omotať okolo balu. Tieto korene budú vyživovať strom a zabezpečia jeho prežitie. Rany na koreňoch ktoré nie sú čisté a korene ktoré sú odlomené musia byť ošetrené pristrihnutím ešte raz ostrými nožnicami, pretože čistý rez oveľa lepšie zabezpečí rast nových koreňov a vytvorenie kalusu. Rez na koreni musí stále smerovať dole. Nikdy neviete či táto časť koreňa nebude niekedy na povrchu keď bude strom v miske. Koreň s nepekným rezom by potom nevyzeral veľmi dobre. Na druhej strane aj nové korene rastúce z rany stále rastú smerom dole.
-->
Pri práci s koreňmi nikdy nezvažujte to či sa koreňový bal zmestí do bonsai misky alebo nie, pretože to nie je hlavný problém. V prvom rade musíte zabezpečiť prežitie stromu a na to aby ste to dosiahli tak koreňový bal bude príliš veľký pre väčšinu misiek. Na výraznejšiu redukciu koreňového systému bude dosť času po dvoch sezónach v drevenom boxe. Často je aj potom dobré strom opäť zasadiť do rovnakej nádoby a nechať ho tam rásť ďalšie 1-2 roky pred orezaním koreňov na takú veľkosť aby sa vošli do finálnej misky. Neodstraňujte hrubé korene pretože tieto budú mať svoju dôležitú úlohu pre strom korešpondujúc s ich hrúbkou. Je stále lepšie myslieť na metódu redukcie koreňov ako na súčasť tvarovania stromu. Stále je možnosť použiť metódu potápania na tvorbu nových koreňov.
Nick Lenz, ktorý sa venuje mnoho rokov práci so stromami z voľnej prírody z oblasti východu Spojených štátov si myslí, že u viac ako 50% vykopaných stromov ktoré uhynú nie je dôvodom slabý koreňový bal, ale hlavne to, že ste si spolu so stromom priniesli z lesa aj jeho parazitov.
Strom ktorý bol oslabený samotným prenesením nie je schopný dostatočne mobilizovať svoju prirodzenú obranyschopnosť. Takže ako prevenciu odporúča čerstvo vykopaný strom ošetriť insekticídmi a fungicídmi. Dokonca používa metódu, pri ktorej celý strom zabalí do veľkého plastového vreca, takže vzduch v ňom ostane kontaminovaný fungicídmi a insekticídmi a zabije aj toho posledného parazita. Stromy takýmto spôsobom ošetruje priamo namieste kde boli vykopané, takže parazity nemôžu nakaziť celú zbierku bonsai, keď si strom prinesiete domov.
Pri sadení stromu do boxu v pôde vytvorte otvor väčší ako je samotný koreňový bal. Strom umiestnite do stredu, ak je to potrebné, za pomoci ďalšej osoby. Ak je strom príliš veľký, alebo z dôvodu tvaru koreňového balu je jasné, že strom nebude veľmi stabilný, tak ešte pred zasypaním stromu do boxu vložte silnú tyč, ku ktorej je možné strom následne upevniť.
Pôda sa následne nasype na samotný otvor. Nikdy by sa nemala následne utláčať, pretože to by mohlo brániť prieniku vzduchu ku koreňom a rovnako by to mohlo spôsobiť polámanie menších korienkov. Následne musí byť koreňový bal poriadne namočený. To znamená, že musí byť poliaty zvlášť intenzívne tak, aby sa pôda dostala medzi korene a zaistila dobre pozíciu stromu. Rovnako teraz je možné pri zalievaní použiť rastový preparát ako je vitamín B2 alebo Super Thrive.
Niektorý autori (napr. Peter Adams) hovoria, že pred samotným zasadením stromu nechajú jeho koreňový bal namočený vo vode s obsahom rastových hormónov. Nič sa nestane ak na začiatku je úroveň zeminy vyššia pri kmeni stromu ako vo zvyšku boxu. Neskôr sa to vyrovná.
Ak je drevený box so stromom na plnom slnku tak je možné korunu zatieniť sieťou ktorú je možné dostať v rôznych hustotách v záhradníctvach. Tieto siete chránia strom pred preschnutím, pretože často odrazia až 50% slnečného žiarenia. Navyše tieto siete umožnia stromu vytvoriť si vlhkú mikroklímu ktorá mu bude veľmi osožná v priebehu prvých týždňov. Strom je tiež možné postriekať sprejom zabraňujúcim odparovaniu, ako sa to robí v skleníkoch keď sa presádzajú vzácne ihličnany. Tieto látky znižujúce odpar sú roztoky látok vo vode, ktoré sa nanášajú na ihličie rozprašovačom. Tieto látky vytvárajú jemnú vrstvu vosku ktorý nie je nepriepustný, ale redukuje odparovanie dosť výrazne, v závislosti od koncentrácie. Samotný film je odolný voči dažďu, ale zmizne sám po niekoľkých týždňoch.
Ako už bolo povedané nádoba môže byť drevený box ale aj veľká plastová miska, plastové vedro alebo extra veľká bonsai miska ak máte zvyšnú (čo nie je často). Logicky, všetky tieto nádoby musia mať minimálne jeden, najlepšie však niekoľko drenážnych otvorov. Niektorý profesionáli trvajú na tom, že pred použitím je potrebné mať substrát sterilizovaný.
Koreňový bal nemá byť upravený na veľkosť nádoby ale nádobu je potrebné zvoliť tak aby sa do nej koreňový bal vošiel. Najlepšie je ak strom s balom presne sedí na veľkosť nádoby. Nie je dobré ak je nádoba príliš veľká, pretože to umožní akumulovať príliš veľké množstvo vlhkosti v pôde a to môže spôsobiť hnilobu koreňov. Nádoba musí byť dosť silná na to aby dobre niesla zaťaženie stromom, často veľkým a ťažkým stromom spolu s pôdou. Je treba mať tiež na pamäti, že takmer určite bude potrebné v najbližších mesiacoch s celou vecou hýbať, takže pre nádoby s veľmi veľkými stromami je dobré mať držadlá.
Ako už bolo povedané pôdna zmes ktorú použijete by mala byť o niečo priepustnejšia ako zmes následne použitá keď zo stromu bude bonsai. Dobré výsledky boli dosiahnuté so zmesou 40% hrubého piesku, 30% akadamy a 30%kompostovaného humusu z kôry. Pemza sa osvedčila ako veľmi efektívna pôda na dno veľkých nádob. Má vlastnosti podobné ako akadama alebo lávové granule ale je ľahšia. Mnoho bonsaistov sa bránia použitiu starej pôdy z dôvodu obáv z baktérií a zbytkov hnojiva. Aj napriek tomu sa ale odporúča pridať pôdu od nejakých zdravých stromov z dôvodu pridania mycorrhizy.
Okamžite po zasadení stromu je potrebné pôdu poriadne zaliať. Neskôr je potrebné pôdu udržiavať len relatívne vlhkú aby sa stimuloval rast koreňov. Na druhej strane je potrebné korunu rosiť denne vodou aby sa udržala stála vlhká. V žiadnom prípade sa nesmie používať žiadne hnojivo pred tým ako strom javí jasné známky rastu.
Nádoba by mala byť umiestnená na tienistom mieste, ak je to možné mimo miest kde je prievan. Na takom mieste musí ostať kým nezačne javiť jasné známky rastu. Potom je možné rastlinu umiestniť do polotieňa a následne na plné slnko. Je dôležité strom hneď po vykopaní chrániť pred mrazom a vysušujúcich vetrov. Aby ste to dosiahli je možné strom držať v chladnom skleníku počas prvého roka. U veľmi cenných stromov je dokonca možné inštalovať na dno nádoby vyhrievací systém. Takýto systém je možné nájsť v obchodoch špecializujúcich sa na zariadenie do skleníkov. Stáva sa, že v Japonsku inštalujú malé dýzy v dne nádoby pod korene ktoré pravidelne fúkajú teplú paru na studené korene.
Serge Clemence vyvinul metódu, pomocou ktorej sa mu podarilo uspieť s prijatím stromov aj s veľmi slabými koreňmi. Na miesto kde našiel strom si so sebou prinesie v ruksaku rašeliníkový mach. Okamžite po vykopaní stromu korene stromu omotá machom a upevní ho. Po príchode domov strom len vloží do nádoby tak ako je, aj s machom, a pôdu nasype okolo. Vraví, že jeho úspešnosť je ohromujúca. Po jednej sezóne je mach plný jemných korienkov. Aj stromy s dlhými slabými koreňmi vyzdvihnuté zo skál sa mu týmto spôsobom dobre prijímajú. S použitím tejto metódy je tiež možné stromy vysadiť do voľnej pôdy. Nick Lenz používa metódu na zlepšenie potápania smrekovcov pomocou rašeliníkového machu. Zistil pri tom že potápanie dobre funguje len so živým machom a myslí si, že je to vďaka nejakému hormónu. Logicky môže byť tento fakt výborným potvrdením úspešnosti metódy Serga Clemenca.
Počkajte aspoň jednu sezónu pred tým ako začnete tvarovať strom. Je dôležité si uvedomiť, že keď hovoríme o rastových periódach alebo sezónach nehovoríme o mesiacoch. Ak vyzdvihnete strom na jeseň a okamžite ho zasadíte do dreveného boxu, môže sa chytiť hneď tej jesene, ale na to, aby ste začali akékoľvek prípravy na tvarovanie musíte počkať do nasledujúcej jari alebo leta. Ak bol strom vyzdvihnutý na jar pravdepodobne prvé tvarovacie úlohy sa môžu začať na jeseň za predpokladu, že strom prežil leto „korunovaný úspechom“.
Počet rastových sezón od vyzdvihnutia stromu po bonsai

Starý ihličnan
Mladý ihličnan
Starý listnatý strom
Mladý listnatý strom
Korene
Dobré
Slabé
Dobré
Slabé
Dobré
Slabé
Dobré
Slabé
Príprava
0-2
2-4
0-1
1-2
0-2
2-3
0
1
veľký box
2-3
2-5
1-2
2-3
2-3
2-5
0
1
Kontajner
1-2
2-3
1
1-2
1-2
2
1
1
Začiatok tvarovania
3-7
6-12
2-4
4-7
3-7
6-7
1
3
Tvarovanie
5-10
5-10
3-5
3-5
5-7
5-7
3-4
3-4
Bonsai
8-17
11-22
5-9
7-12
8-14
11-14
4-5
6-7
Táto tabuľka ukazuje čas, za ktorý je možné vykopaný strom premeniť na bonsai.
Napríklad pre starý ihličnan (viac ako 50ročný) s dobrým koreňovým balom budú potrebné 3 až 7 rastových sezón pred začiatkom tvarovania. Zatiaľ čo tvarovanie samotné môže zabrať 5 až 10 sezón. Od dňa keď bol strom nájdený do dňa keď je možné ho nazývať bonsai uplynie od 8 do 17 sezón, teda rokov. Ak korene nie sú na začiatku úplne v poriadku tak kompletný proces môže trvať 11 až 22 rastových sezón. Je jasné, že samotné tvarovanie potom pokračuje po dobu mnohých rokov.