COLIN LEWIS: Bonsai a Stromy

Dávnejšie som na nete narazil na článok od Colina Lewisa a prečítal som si ho zo zvedavosti. Colina poznám vďaka jeho aj u nás populárnej knihe ktorú považujem osobne za najlepšiu knihu o bonsai ktorú je v našom jazyku možné dostať. Článok považujem za veľmi zaujímavý a preto som ho preložil, aby bol dostupný pre mojich bonsai priateľov. 

Článok:

Ak Vám začnú automaticky dávať seniorskú zľavu v Dunkin Donuts bez toho aby od Vás žiadali legitimáciu, pochopíte, že ste dosiahli vek keď môžete beztrestne začínať monológy s frázami   „Voľakedy dávno, keď...“

Nuž... Voľakedy dávno, keď som po prvý krát začal s bonsai, bola v Anglicku dostupná iba jediná kniha – biedna čo sa užitočných informácií týka a trápne zlá, a to aj berúc do úvahy dobu jej vzniku. V tých časoch väčšina kníh boli jednoduché preklady starých Japonských manuálov zo záhradníckych bonsai škôlok, celkom stručné a prevažne plné informácií ktoré má každý priemerne šikovný záhradník už dávno. Ale tá prvá kniha obsahovala jednu obyčajnú čiernobielu fotografiu ktorá so mnou naozaj pohla. Na tej fotografii bol pán na výstave v Royal Horticultural Society ako intenzívne pozerá na malú, neskutočne dobrú zelkovu v štýle metla. Mne sa to zdalo ako takmer perfektný miniatúrny obrázok mladého stromu a výraz obrovského uspokojenia na tvári jeho majiteľa mi hovoril, že nie som sám.

Potom sa objavilo niekoľko kníh od Petra Adamsa. Prvá bola „Úspešné pestovanie bonsai“ ktorá poskytovala viac praktických a cielených informácií s jasným cieľom. Veci začali dávať zmysel. A potom sa to rozjasnilo keď vyšla kniha "The Art of Bonsai" (ktorú stále odporúčam všetkým svojim študentom ako základné čítanie). Bola to prvá kniha a doteraz je to takmer jediná ktorá sa zaoberala estetikou bonsai popísanou v termínoch západnej estetiky. Zjavenie! Takže takto sa má zjednodušiť a vydestilovať obraz stromu, doplniť to všetkou silou a emóciou a tak vznikne unikátny kus. Bolo to o tom ako z každého stromu urobiť originálny kus umenia. Bolo to dobré.

 

Bolo to veľmi dobré. Ani náznak priameho Japonského vplyvu – jeho obrázky boli destilátom

foriem stromov z pohľadu západného umelca spolu s vysvetlením prečo bol každý dizajn zvolený. Boli to stromy natvarované a vytvorené podľa západnej estetiky a posadené v miskách. Inými slovami, boli to stromy v miskách a nie bonsai v miskách. Veľký rešpekt.

Peter nás učil to čo vedel, a to čo nevedel, na to sme prišli postupne sami. My všetci. Naučili sme sa viac zo skúseností a z pozorovania sa navzájom ako zo samotných kníh. A čo sa týka dizajnu, obrázky z Japonska boli zriedkavé, a tak sme sa túlali po našich kopcoch a lesoch a obdivovali sme hrčovité duté staré duby alebo desiatky metrov vysoké borovice s malými korunami plnými spletených konárov. Vyschnuté staré hlohy v živých plotoch, mohutné buky v parkoch alebo tisíc rokov staré tisy v starobylých kláštoroch. Stretávali sme sa pri každej možnej príležitosti a analyzovali sme svoje stromy navzájom, dávali a prijímali rady, lichotili....Boli sme úplne nezaťažený predsudkami o tom čo sa považuje za dobré alebo zlé, jednoducho sme sa snažil čo najviac aby sme vytvorili dobre vyzerajúce stromy v miskách. A určite sme pár dobrých stromov aj vytvorili. Nedávno som si si prezeral zbierku diapozitívov (to sú staromódne fotografie, pre tých ktorí majú menej ako 30 rokov!) z národnej výstavy v Anglicku z pred štvrť storočia. Možnože úroveň „prepracovanosti“ nebola taká ako dnes, ale starostlivosť a kvalita remeselného spracovania bola rovnako dobrá ako dnes. Čo je ale dôležitejšie, prisahal by som, že rôznorodosť tvarov, konceptov, štýlov a emócii bola oveľa širšia ako sme zvyknutí vidieť dnes.

Príliš veľa bonsai

Bonsai: To slovo samotné je jednoznačné. Tie dve slabiky znamenajú strom a misku, môžete ich čítať odpredu dozadu, alebo aj naopak a budú znamenať stále to isté – strom, miska - miska, strom.

Nanešťastie, časom sa niekde po ceste akoby slovo „strom“ stalo menej dôležité, a termín „bonsai“ prevzal svoju vlastnú definíciu formy. A tam niekde vznikol „tvar bonsai“ ktorý, aj keď je miska odstránená z obrázka, stále je jasne rozoznateľný ako bonsai. A dokonca aj ľudia ktorí horko-ťažko vedia čo to bonsai je, to podľa typického tvaru na obrázku rozoznajú. 

Hádam to bolo nevyhnutné vzhľadom na to ako rýchlo sa na Západe rozšírila popularita umenia bonsai. Ako dôsledok vznikol veľký dopyt po komerčne dostupných akoby-bonsai rastlinách. A spolu s týmto trendom sa výrazne zvýšil aj dopyt po potulných bonsajových profesionáloch robiacich demonštrácie, semináre a konzultácie. 

Tu musíme akceptovať fakt, že prioritou obchodných alebo profesionálnych praktikov v akomkoľvek sektore je zarobiť si na živobytie. A to znamená maximalizovať výnosy a minimalizovať investície peňazí a času. Bonsajový hobby nadšenci sú spokojní s importovanými stromami s korunami akoby vykrojenými formičkou na koláčiky, a ani študent ani klient nechcú stráviť roky postupným zlepšovaním dizajnu svojich stromov, ak si draho platia za poradenstvo! Skôr sú pripravení odpustiť si unikátny, veľkolepý, dynamický „stromový“ vzhľad za cenu toho, že dostanú akceptovateľný ale stereotypný vzhľad, oficiálne odsúhlasený a opečiatkovaný ako ozajstný bonsai. Taký, ktorý sa dá dosiahnuť redukovaním konárov a nakrútením vetiev za niekoľko hodín. 

Je to úplne pochopiteľné ako sa bonsajová komunita s týmto prístupom úplne uspokojila, a do značnej miery je s týmto stavom úplne uspokojená dodnes. Ja to situácia win-win, v ktorej vyhrávajú všetci – profesionálny výrobcovia a pestovatelia, školitelia a rovnako aj ich zákazníci.  Ale bola by to ohromná chyba nechať sa ukolísať falošným pocitom, že takáto cesta je jediná cesta alebo dokonca najlepšia cesta. Pretože to tak nie je.

Málo stromu

A tak sa to stalo. Máme tu teraz vec ktorá sa nazýva bonsai a podobnosť jej formy so stromom, ak vôbec nejaká existuje, je čisto náhodná. Zdá sa, že dnes je cieľom vziať akúkoľvek pripravenú rastlinu a nezávisle od kreatívnych možností ktoré ponúka, nezávisle na druhu rastliny, ju pretvoriť na ďalší uniformný,  skrčený, zaoblený trojuholník tak, aby to bolo v súlade so štandardom, predpovedateľne, vytvoriť vopred daný nestromový bonsajový tvar. Toto jednoznačne nie je umenie. To je prístup ktorý núti ľudí veriť, že existuje len jeden vizuálny cieľ a akýkoľvek pokus použiť vlastnú predstavivosť povedie k tomu, že vám bonsajová komunita silne klepne po prstoch. Je to rovnako zlé, ak nie horšie ak by sme chceli hovoriť o rozvoji bonsai ako o umení, ale slepo nasledujeme staré a nefunkčné pravidlá klasických štýlov s mechanickým rozmiestňovaním vetiev podľa presných pravidiel.

A existujú aj ďalšie obete „homogenizácie“ bonsai. Jednou z nich sú rôzne štýly, ktoré sa musia pomaly vytvárať po dlhú dobu a nemôžu byť vylisované do želanej podoby za jednu-dve sezóny: stromy s obnaženými koreňmi, stromy na kameni, rafty alebo staro vyzerajúce lesíky. Z týchto je v súčasnosti vidieť veľmi málo nových umeleckých kusov na dôležitých výstavách vo svete. Tieto štýly vyžadujú veľa času na to aby sa podarilo ich urobiť dobre, je pri tom potrebné postupovať podľa konceptu, plánovať a dlhodobo na nich pracovať. Preto veľmi málo lákajú profesionálov alebo ľudí z bonsajového biznisu.

Stromy v takýchto štýloch je možné vytvoriť len z čistého potešenia z tvorby tými, ktorí sú dosť zanietený na to aby investovali svoj čas a úsilie ktoré je na to potrebné. A tak ako sa tieto štýly stávajú čoraz zriedkavejšie môžu nastať jedna alebo dve veci: 1. menej ľudí bude učiť  alebo skúšať ako urobiť stromy v takomto štýle, až sa takmer úplne vytratia a/alebo 2. zriedkavý výskyt stromov v týchto štýloch zvýši hodnotu tých pár existujúcich vytvorených umelcami ktorí mali víziu a odhodlanie aby začali proces tvorby pred mnohými rokmi. O 20 rokov bude dnešný deň pred mnohými rokmi.

Ďalšou obeťou sú listnaté stromy vo všeobecnosti. Nemôžete ich urobiť na demonštrácii počas výstavy alebo na seminári, alebo počas jednodňovej návštevy klienta. Nemôžete ohnúť, zostrihať a natočiť strom z lesa do požadovaného tvaru a rok si počkať pokiaľ sa koruna zaplní. Musíte sa vrátiť úplne na začiatok a začať strom budovať pomaly, rok za rokom. Potrebujete postupovať podľa plánu, podľa stratégie, ktoré vás povedie na dlhej a často frustrujúcej ceste za vašim vzdialeným cieľom. Znova, toto nie je rýchly návrat vložených investícií – jedine, že by ste považovali za dobre vrátenú investíciu nesmierne uspokojenie a trvajúcu radosť, ktorú získate z procesu tvorby a z dosiahnutého výsledku.

Z uspokojenia a radosti sa vyžiť nedá (raz som to skúsil a trvalo to len týždeň, ale užil som si to!) takže takáto tvorba sa málo profesionálne učí alebo realizuje. Ale odhodlaný amatér to môže dokázať pre svoje vlastné potešenie z cesty samotnej, nezávisle od toho ako dlho to trvá. Aj keby ste neboli tým kto dôjde na koniec tej cesty, budú na vás spomínať ako na toho kto sa pozeral za horizont a nastavil kurz.

Na najvyšších úrovniach bonsaistiky sú predstavivosť a kreativita stále silne prítomné a to na Východe aj na Západe. Ale na nižších úrovniach, kde je väčšina z nás  to vyzerá tak, že bonsai je požieraný rakovinou názorov diktujúcich ako by mali bonsai vyzerať. Vyzerá to tak, že žiadny vyrastajúci Nick Lenz alebo Vaughn Banting nie je na obzore, aby ukazovali cestu pre tvorbu bonsai z miestnych drevín alebo, aby ďalej pokračovali v pozápadňovaní  postupov a estetiky bonsajového umenia.

Nie je to bonsai majster, nie je to potulný bonsai učiteľ a určite to nie je obchodník s bonsai kto má budúci vývoj umenia bonsai vo svojich rukách. Sú to odhodlaní, motivovaní a talentovaní nadšenci. Sú to práve oni, ktorí majú slobodu na experimentovanie, tvorbu a posúvanie hraníc, na dobrodružstvo. Nemusia budovať svoju vlastnú reputáciu, nemusia si posilňovať ego, nemusia sa báť žiadnej straty svojej investície okrem straty času. Sú to oni, a jedine oni, ktorí môžu zachovať rôznorodosť štýlov a pestovaných druhov, pridávať nové s ubiehajúcim časom. Pravdepodobne to budú práve oni, ktorí budú robiť bonsai skôr ako expresívne umenie, navždy posúvať jeho hranice, než by to robili ako investíciu alebo pre výsledok samotný. Všetko čo potrebujú urobiť je veriť vo vlastné sny, nastaviť svoju mušku na najvyšší cieľ a vydať sa po najdlhšej možnej ceste za tým cieľom.

Bolo to tak veľa krát zopakované počas posledných desaťročí, ale je to lekcia ktorej pochopenie asi potrebuje dlhý čas, takže končím tu s vetou ktorú vyslovil už vo vysokom veku John Yoshiro Naka, ktorý si bral za svoju inšpiráciu stromy z prírody a nie učebnice alebo prácu iných:

„Nesnažte sa o to aby váš strom vyzeral ako bonsai, snažte sa aby váš bonsai vyzeral ako strom.“