Walter Pall: Redukčný rez

Toto je preklad článku Waltera Palla ktorého originál v anglickom jazyku nájdete na jeho blogu tu. Walter článok napísal v lete roku 2002 a následne bol publikovaný v International Bonsai.

Ak hovoríme o rezaní stromov tak je možné vo všeobecnosti zadefinovať tri typy rezov:

1.Udržiavací rez: Toto je typ rezu ktorý musí robiť každý počas práce so stromom pravidelne. Robí sa na každom strome, aj na hotových stromoch.

2.Vývojový rez: Keď je strom vo fáze vývoja často krát potrebuje drastickejšie rezy ktoré menia a zlepšujú celkový dizajn stromu.

3.Redukčný rez: Ak sa začína pracovať na bonsai zo stromu ktorý rástol voľne v prírode je nutné urobiť jeden alebo viac radikálnych rezov aby sa zadefinoval základ budúceho tvaru stromu.

V tomto článku sa budem venovať redukčnému rezu ktoré sa tiež hovorí „seříznout na pařez“ . Je to drastické zníženie stromu ktorý už chvíľu voľne rástol. Toto je rozhodujúci zásah ktorý robí z bežného stromu budúci bonsai, alebo „materiál“. Týka sa to stromu zo škôlky, vykopaného v záhrade alebo stromu z voľnej prírody. Dokonca aj strom ktorý je pestovaný zo semienka alebo odrezku na to, aby z neho raz bol bonsai, eventuálne potrebuje aspoň raz takýto drastický rez.

Ak sa robí redukčný rez, tak bonsaista pracuje ako sochár ktorý odstraňuje z kusu skaly alebo dreva všetko čo nepotrebuje. Všetko čo po tomto kroku ostane je surovinou na vytvorenie bonsai. Po takomto reze strom necháme rásť voľne nejaký čas. Neskôr bude ďalej tvarovaný vývojovými rezmi ktoré môžu byť tiež mierne drastické. Vo fáze zjemňovania a štruktúry stromu budú prevádzané len menšie vývojové rezy a udržiavacie rezy. 

Sú tri spôsoby realizovania drastického rezu aby bol výsledkom použiteľný bonsai:

1.Necháte strom narásť voľne tak, aby bol trocha vyšší ako je očakávaná výška budúceho bonsai. Potom sa vyformuje koruna. Zvyčajne existujúci vrchol je odstránený úplne a najvyššia vetva sa potiahne nahor tak, aby sa z nej vyformoval nový vrchol. To zabezpečí dobrú konicitu kmeňa v oblasti koruny. Koruna je potom tvarovaná sériou vývojových rezov aby bolo zaistené, že nestratí svoje proporcie. Ozajstným problémom pri tejto metóde je nedostatok konicity kmeňa. Táto vážna chyba sa takmer vôbec nedá odstrániť. Mnoho amatérov má takéto stromy s peknými korunami, ale chabou konicitou kmeňa vo svojej zbierke. Dúfajú, že časom po mnohých rokoch eventuálne vznikne z takého stromu dobrý bonsai. V prípade takýchto stromov je možné pokúsiť sa vytvoriť konicitu kmeňa tým, že necháte niektoré vybrané konáre rásť voľne po dlhú dobu. Tým že tieto konáre budú dodávať veľa energie spôsobia výrazné hrubnutie kmeňa a koreňov pod ich úrovňou. Neskôr je takýto konár možné úplne odstrániť a vytvoriť tak na kmeni veľkú jazvu. Takéto konáre sa nazývajú „obetovacie“ konáre. Ak nie je urobené na strome s malou konicitou nič,tak len zriedkavo sa vyvinie sama od seba.

2.Druhá metóda sa týka stromov pestovaných zo semienok alebo odrezkov. Tieto sú odrezané na strategickom mieste veľmi skoro. Línia kmeňa potom pokračuje v najvyššie položenej vetve. Takto je možné vytvoriť strom s kmeňom s ostrými uhlami, alebo aj priame ale zužujúce sa kmene pre stromy voľne vzpriamené.Je dobré si uvedomiť, že uhly na línii kmeňa stromu budú stromom počas jeho rastu skorigované a zmiernené. Čo bol na začiatku strom s niekoľkými ohybmi kmeňa sa pravdepodobne časom stane oveľa priamejším len samotným pôsobením rastového mechanizmu stromu. Táto metóda je zdĺhavá, ale efektívna. Je to profesionálna metóda používaná aj vo veľkých bonsajových škôlkach. Nevýhodou je, že stromy budú vyzerať skoro rovnako, budú rovnomerné a často trochu nudné.

3.Niekedy je možné získať výborný bonsai pomocou tretej metódy. Hľadáte v prírode stromy ktoré už hodnú chvíľu rastú a ktoré sú vhodné na drastický rez. U niektorých vykopaných stromov príroda predurčila pri ich raste to, že drastickým rezom je možné z neho dostať dobrý bonsai s dobrou konicitou kmeňa a dobrou pozíciou vetiev. Niekedy v prípade ihličnanov je možné takouto metódou drastického rezu vytvoriť takmer okamžitý bonsai. Zvyčajne je ale nutné pridať k tomu ešte ďalší dlhý vývoj a proces zjemňovania koruny. V prípade listnatých stromov to zvyčajne trvá mnoho rokov až desaťročí. Takouto metódou je ale možné často získať veľmi zaujímavé a v niektorých prípadoch výnimočné bonsai.

V princípe je možné realizovať drastický rez kmeňa na prakticky akomkoľvek mieste. Je to len otázkou toho čo chce bonsaista rezom dosiahnuť. Samozrejme, že možnosti rezu závisia aj od vlastností rastlinného druhu na ktorom rez aplikujeme. U opadavých listnatých stromov je v mnohých prípadoch možné rez realizovať aj pod úrovňou poslednej vetvy, a to aj v prípade ak nie sú vidieť žiadne puky.Ak existuje vetva v pozícii na vhodnom mieste na kmeni tak, aby v nej mohla pokračovať línia kmeňa, tak je stále potrebné zvážiť použitie tejto možnosti.

Uhol samotného rezu je dôležitý. Zvyčajne bonsaista dostáva odporúčanie realizovať rez šikmo. Šikmý rez sa používa na to, aby sa potlačil dramatický rozdiel medzi priemerom pôvodného kmeňa a nového ťahúňa. Je veľmi dôležité sa rozhodnúť o definitívnej pohľadovke pred prevedením rezu. Zvyčajne pestovateľ nechce vidieť rez z pohľadovej strany, pretože veľmi veľký rez vytvorí nepeknú jazvu alebo dutinu navždy. To bude stále priťahovať pohľad a naznačovať pozorovateľovi umelý zásah na strome. Niekedy ale pestovateľ chce použiť veľkú dutinu na strome ako súčasť dizajnu listnatého stromu. V takom prípade môže byť dutina kľudne aj z pohľadovej strany. Ihličnany sa vo väčšine prípadov navrhujú a tvarujú aj s použitím mŕtveho dreva. Takže v prípade ihličnanov drastický rez môže často byť výhodne použitý tak, aby bol v súlade s celkovým dizajnom stromu. Potom sa pohľadovka vyberie podľa nebari, línie kmeňa a pozície vetiev na strome, ak tam nejaké sú. Dodatočne sa potom pohľadovka môže mierne upraviť podľa polohy veľkého redukčného rezu.

Každopádne okamžitý diagonálny rez má vážne nevýhody. Ak prvý takýto drastický rez je urobený na strome diagonálne okamžite, tak sa často stáva, že podstatná časť kmeňa odumrie. Rez na listnatých stromoch a na tých ihličananoch kde nie je plánovaný vrcholový jin je dobré viesť horizontálne a potom je dobré strom nechať urobiť si svoju dizajnérsku robotu. Časť kmeňa odumrie, nejaké nové výhony narastú. Po niekoľkých mesiacoch alebo počas nasledujúceho vegetačného obdobia pestovateľ vidí čo urobil strom a definitívne urobí šikmý rez. V tom momente by pestovateľ mal vziať do úvahy výhony, ktoré strom vyhnal a kalus ktorý doteraz vytvoril. Táto metóda má aj ďalšiu výhodu. Strom vytvorením veľkého množstva silných výhonov generuje veľa energie a tým pomáha zavaľovať kalusom ranu oveľa rýchlejšie. 

V prípade ihličnanov je oveľa jednoduchšie urobiť drastický rez a okamžite dosiahnuť dobrý výsledok na rozdiel od listnáčov. Je samozrejme veľmi dôležité uistiť sa, že po reze ostane na strome dostatok ihličia. Zvyčajne má pestovateľ tendenciu vytvoriť vrcholový jin z časti pôvodného kmeňa. V takom prípade miesto na kmeni na ktorom chcem viesť rez môže byť aj z pohľadovej strany. Strom s vrcholovým jinom by mal stále mať nejaké ďalšie mŕtve drevo v iných partiách stromu a tým zabezpečiť prirodzený vzhľad. 

Výška miesta v ktorom realizujeme rez závisí od vášho cieľa a okolností. S výnimkou literátskeho štýlu sa zvyčajne od bonsai očakáva skôr hrubý kmeň v pomere k výške stromu. Je dobré vedieť aká bude budúca finálne výška bonsai. Tá samozrejme nie je taká istá ako výška rezu. Rast koruny je potrebné pridať k výške zrezaného stromu. Dobré proporcie pre bonsai sú pomer 1:6 hrúbky kmeňa k finálnej výške stromu. Preto prvý rez je možné viesť vo výške ktorá je troj až päťnásobkom hrúbky kmeňa. Pestovateľ by tomuto kroku mal venovať dostatok času a dobre si tento krok premyslieť pretože toto je najkritickejší krok pri tvarovaní stromu v jeho živote. Nákres s uvedenými rozmermi môže pri tomto kroku pomôcť. Vziať kus látky alebo papiera a prekryť časť stromu ktorá bude odstránená je dobrý krok na to, aby bolo možné odhadnúť výsledný efekt. Mimochodom, amatéri zvyčajne režú príliš vysoko. To znamená, že musia žiť so zlými proporciami stromu navždy alebo správny rez je na strome vykonaný opäť niekedy neskôr. 

Extrémnym prípadom redukcie by bolo umiestniť rez vodorovne priamo nad povrchovými koreňmi. Toto je možné urobiť len s tými druhmi listnatých stromov ktoré sú známe tým že výhony rašia veľmi dobre. Ak bol stom pred rezom zdravý, tak sa na okraji rezu vytvorí mnoho výhonov. Tieto výhony je možné neskôr tvarovať a vytvoriť bonsai v štýle viackmeň alebo trs. Keďže v takomto prípade sú výhony rovnakého veku majú aj približne rovnakú hrúbku. Pestovateľ si musí byť vedomý toho, že niektoré z vybraných kmeňov sa môžu vyvíjať lepšie ako ostatné a tým sa môžu stať viditeľne hrubšími. 

Veľké rany na stromoch sa zakrývali okamžite tmelom na rany. Teraz sú často ponechané tak ako sú, pretože tmelenie rán nepomáha a dokonca môže niekedy škodiť. Je dobré ak je rana vystavená pôsobeniu priameho slnka pretože tak sa rýchlejšie zahojí. Najmenej jedna vetva nad samotnou ranou by sa mala nechať voľne rásť po nejakú dobu. To zabezpečí dostatočný tok energie smerom dole na vytvorenie kalusu ktorý zavalí ranu. 

Ak pestovateľ začal pri tvarovaní horizontálnym rezom pokračuje neskôr šikmým rezom po narašení výhonov. Rez v blízkosti vrcholového puku alebo výhonu by mal byť prevedený v najaktívnejšom období neskorej jari alebo skorého leta. Vo všetkých ostatných obdobiach roka puk alebo výhon zamýšľaný ako nový ťahúň môže ľahko vyschnúť. Z toho dôvodu sa rez umiestňuje tak, že sa zanechá pahýľ ktorý sa nechá vyschnúť a bude odstránený čelnými kliešťami v ďalšom vegetačnom období bližšie k živému výhonu. Avšak v prípade mnohých druhov listnatých stromov nie ja až takáto opatrnosť potrebná. Zvlášť to platí v prípade mladších stromov. Nový výhon sa často objaví ak starší vyschne. Je celkom dobre možné dobre premyslený postup tvarovania budúceho stromu je zničený a pestovateľ musí začať pracovať s novým vrcholom ktorý je nižšie ako pôvodne plánovaný. To ale môže byť často výhodou!

Väčšinou pri realizovaní redukčného rezu je potrebné odstrániť aj nejaké hrubšie vetvy stromu. V prípade neistoty čo odstrániť a čo nechať snažte sa odstraňovať vetvy vo vnútorných oblúkoch kmeňa. Vetvy je potrené skracovať na miestach kde postranná vetvička s peknou líniou môže prevziať vedenie vetvy. Ak sa vetva v jednom bode delí na ďalšie tri vetvičky, tak je takmer vždy dobrý nápad odstrániť strednú a ďalej pracovať so zvyšnými dvomi. V nižších partiách koruny hrubšie konáre ponechávame zatiaľ čo vo vyšších partiách hrubšie odstránime a tenšie sú vybrané pre budúce tvarovanie.

Po odstránení vrcholu a hrubých konárov by strom mal byť dobre nahnojený. Zostávajúce konáre a nové výhony sa nechajú rásť voľne počas jednej sezóny. To umožní ranám oveľa rýchlejšie sa zahojiť a zmena priemeru pôvodného kmeňa voči novému vrcholu sa rastom zredukuje. 

Po prvom reze, ktorý bol vedený tak nízko ako to bolo možné,strom necháme rásť voľne počas celého vegetačného obdobia.Ďalší rez ktorý bude urobený by sa mal viesť opäť čo najnižšie. Zvyčajne je to výhodné umiestniť tento druhý rez na opačnej strane stromu ako prvý rez. Takýmto spôsobom je možné pestovať bonsai z mladých ihličnanov pokiaľ pestovateľ dáva pozor na to, aby na stromčeku ostalo dostatok zelene a pukov po realizovaní rezu.

Nie je absolútne nevyhnutné plánovať presne ako sa dizajn stromu eventuálne vyvinie. Pestovateľ jednoducho urobí rez na strome nízko a dá stromu šancu voľne rásť. V ďalších rokoch je potom strom rezaný ako živý plot, len na dosiahnutie siluety, nie na tvorenie štruktúry. Potom po niekoľkých sezónach je strom vykopaný a práca na ňom začína odtiaľ a pestovateľ si vyberá najlepšiu z možností ktoré sa vyvinuli. To je v podstate to čo robí matka príroda keď sú stromy v divočine obhrýzané zverou. Zver drasticky „reže“ stromčeky takmer výlučne počas skorej jari a opakuje to každý rok. Po mnohých rokoch sa takto vyvinú veľmi zaujímavé malé stromy, ktoré majú dobré rozvetvenie a najzaujímavejšie možnosti tvarovania. Zvieratá určite nechcú vytvoriť bonsai, oni len obhrýzajú. Takto voľne vznikajú oveľa zaujímavejšie formy ako keby pestovateľ dlho rozmýšľal o každom reze.

Ak stromy majú slabé korene a boli presádzané alebo zasadené do záhonu, nie je to často dobrý nápad hneď strom drasticky zrezať.V takom prípade je lepšie nechať strom aby sa spamätal a najprv vytvoril dobrú koreňovú sústavu. Strom so slabými koreňmi nemusí otvoriť všetky puky. Niektoré puky by mohli vyschnúť a rovnako aj niektoré výhony ktoré sa objavia môžu neskôr uschnúť. Strom môže otvoriť a vyvinúť len toľko pukov koľko sú korene schopné podporovať. Z toho dôvodu je strom nechaný bez zásahov po dobu jedného roka a keď sa vyvinuli korene je možné pristúpiť k radikálnemu rezu.

Ak pestovateľ chce vypestovať veľmi hrubý kmeň na strome, tak je lepšie čakať niekoľko rokov. Stromy pestované na záhone môžu byť kľudne vysoké aj niekoľko metrov pred radikálnym rezom. Ak napríklad chceme dosiahnuť priemer kmeňa 10cm u hotového bonsai, tak pestovaný strom v čase radikálneho redukčného rezu by mal mať už priemer kmeňa okolo 7cm.

Redukčné rezy pokračujú kým nedôjde zahojeniu veľkých rán na strome a hlavná štruktúra kostrových vetiev stromu nie je hotová. Iba vtedy prichádza ten čas zasadiť ten strom do relatívne malej misky.  Od toho momentu strom bude rásť len veľmi pomaly. V tom momente začína fáza rozvoja a zjemňovania štruktúry stromu. 

Pestovateľ by si mal uvedomiť, že v priebehu dlhého životného cyklu vývoja bonsai materiálu dochádza aj k vývoju samotného bonsaistu. Na začiatku bonsaista zvyčajne túži tvoriť stromy s čistým rezom, „pekné stromčeky“. Po niekoľkých rokoch sa to ale stáva pre pestovateľa nudným, pretože všetky stromy vyzerajú podobne –ako „bonsai vykrajované formou na koláčiky“. Pestovateľ sa začne zaujímať o nové a zaujímavejšie tvary východzieho materiálu. V tomto momente sú stromy ktoré boli začaté pred pár rokmi pripravené na zdokonaľovanie a zjemňovanie. Na nešťastie v tomto momente tieto stromy sú príliš nudné pre už vtedy rozvinutého bonsaistu. To je dôvod prečo by pestovateľ mal pripravovať materiál ktorý sa mu v súčasnosti zdá byť príliš náročný.