Happy New Year 2011

I wish to all readers of my blog all the best in 2011. Good health and luck in life. I wish you good survival rate of your yamadori in next season, I wish all your trees will wake up after this winter and I wish you all to have better bonsai. Thank you. Maroš

Želám všetko najlepšie všetkým čitateľom môjho blogu v roku 2011, veľa zdravia a šťastia v živote. Všetkým vaším yamadori prajem prežitie a dobrú kondíciu, prajem Vám aby sa všetky vaše stromy po zimnom spánku prebrali, prajem Vám v roku 2011 lepšie bonsai. Ďakujem Vám. Maroš

Mac Caruthers - How Trees Adapt & Respond: The Growth Cycle Via Hormones

Interesting reading about hormones affecting growth of bonsai trees. I liked it very much, so if you have some time I recommend you to read it. Author is Mac Caruthers and article was inspired by the work of Brent Walston. Brent was one the first Bonsai writers to introduce “Hormone Growth Regulation” into the Bonsai literature. You can download full article here form website of Florida Bonsai Society or here in bit different form.
Two small samples from article about auxin:
Auxin as part of the “Growth Control Field”:
Auxin is a hormone produced by any growth activity in the top of the tree. The strongest level of Auxin is produced by the apical buds. Auxins‟ strength varies in direct ratio to the growth of the buds/limbs/branches and the vertical orientation of these limbs/branches. You will learn more on this later. (Ref: 12, 24)
Auxin like the other hormones serves many different functions. This article will only discuss the ones that are of most importance to the understanding of the person studying Bonsai.
1) Auxins hormones are involved in plant-cell elongation
2) Auxin creates apical dominance by suppressing bud break behind the apical bud
3) Auxin stimulates root growth.
4) Auxin hides from sun light; it concentrates on the shady side of the tree. (Ref: 15)
Apical dominance means that the Auxin produced by the buds at the apex, (end of the branches) tries to suppress the growth of any bud break behind it; these other buds are called latent or adventurous buds.
The presents of Auxin causes cells to elongate. It does not cause them to divide but they do grow in length.
Auxin travels down the phloem of the tree to the roots. When the ratio of Auxin becomes higher than that of Cytokinin, it signals the roots to grow.
The flow of Auxin is driven by two systems. One is gravity the other is the proton pumps within the cells, (Ref: 28). The flow of Auxin is strongest when the two systems are working together at their maximum efficiencies. This occurs when a limb is growing absolutely vertical. The less vertical a limb grows the more the effects of gravity are reduced, thereby reducing the flow of Auxin. In the case of limbs bent below 45 degrees the flow of the proton pumps is also some what reduced due to the resistance of pumping up hill to get the Auxin to the main trunk.

Dilemma (4)
I have just brought a nice plant from the nursery. It is about 8 inches tall. If I put in a bonsai pot how long before it will be a beautiful Bonsai like I see in the books?

Answer: I take it from your question that you do not want to keep this tree the size as it is now. I assume you want to grow into something that gives the appearance of an old tree of great character with a large trunk. If that is the case then the answer is never. This is one of the most general misconceptions of people just staring out in Bonsai. Putting a tree in a shallow bonsai pot is almost the final act that you will perform on a tree after it‟s‟ development and training period. Lets review some or our growth regulation theory.
1. Auxin signals root growth.
2. Root growth produces Cytokinin
3. Cytokinin in turn signals for more top growth.
For roots to produce Cytokinin they must grow. By putting the tree in small bonsai pot you have severely restricted its‟ root growth. The strength of the growth cycles between the tops and the roots will get smaller and smaller over time. There will reach a point where the tree is so root bound that there is practically no growth. The Auxin and Cytokinin signals are diminished and roots are taking in only small amounts of nutrients and water. Much smaller internodes and leaves are produced therefore much less food is produced. Putting the tree in bonsai pot is the primary way to slow its‟ growth so that it stays virtually as it is. At that stage it is considered a finished bonsai. It is not uncommon for a tree to need to be developed, (called training), for 15 to 25 years before it is put into a Bonsai pot. See developing a Bonsai below. Yes, there are all ways exceptions

DVD z Planinky

DVD z víkendu s Walterom Pallom na Planinke je doma. Pre účastníkov podujatia je k dispozícii za poplatok 5€. Odber osobne po dohode u mňa, alebo poštou na dobierku. Členom nášho klubu donesiem niekedy v dohľadnej dobe k Vinckovi. Píšte na môj mail: maros.bonsai@gmail.com. Video je na nosiči DVD+R DL 8,5GB (nie všetky prehrávače a mechaniky to vedia prečítať). Obsahuje prezentácie o tvorbe listnatých a ihličnatých stromov, kritiku stromov a otázky a odpovede.



Walter Pall: Tradícia v bonsai

Waltrov článok na tému tradície v umení bonsai, napísaný v roku 2002. Jeho originál v anglickom jazyku nájdete na jeho blogu tu.
 Mám dvojznačný vzťah k bonsajovej tradícii. Po prvé, je to základ na ktorom všetci staviame. Umenie bonsai ako ho poznáme dnes pochádza z tejto tradície. Pre mnohých je to jediná cesta k bonsai; a nie je pre nich žiadna iná cesta, iba robiť bonsai podľa tradičných postupov.  Tradícii vďačíme za to, že teraz môžeme vidieť bonsai ako jemné umenie ktoré je rozšírené po celom svete.
Ja osobne verím, že každý nadšenec bonsai  sa musí naučiť o tradíciách bonsai tak veľa ako je len možné, je to nenahraditeľné. Myslím si , že to čo sa tiež nazýva „klasickým bonsai“ je to čo skrátka a dobre ukazuje naša tradícia. Existujú tradičné, klasické formy (zvyčajne nazývané štýly) ktoré sa používajú pri tvarovaní stromov v klasickom štýle. Je to štýl tvorby ktorý smeruje k vytvoreniu ideálneho stromu, abstrakcie ktorá nám ukazuje dokonalý strom. Každý tvorca bonsai sa musí naučiť ako tvarovať stromy v tradičnom štýle a s klasickým duchom.
Okrem samotného tvarovania v klasickom štýle existujú v bonsaistike mnohé ďalšie tradície. To sú misky a spôsob sadenia, spôsob vystavovania v tokonome,  so stolíkom, s doplnkovou rastlinou a zvitkom a mnoho ďalších. V duchu ázijskej tradície je absolútne akceptovateľné a očakávané, že ďalší tvorcovia sa pokúšajú kopírovať dobre známe majstrovské dielo a všetky aspekty tradície. Každé odchýlenie od tejto cesty je otázne.
Druhou stranou mince je, že toto jednoducho nie je moja tradícia. Je to Ázijská tradícia, v prevažnej miere Japonská tradícia. Aj keď pre tradície mám ten najväčší rešpekt, tak si kladiem otázku či bonsai v našej časti sveta je o strnulom nasledovaní cudzej tradície. A ak to tak je, tak či potom je to hodné toho aby som tomu venoval svoj čas. Nuž, musím povedať že si vlastne tú otázku už nekladiem, jednoducho to odmietam akceptovať. Ja verím že ázijská tradícia môže byť použitá ako výborný počiatočný bod, a odtiaľ máme my pokračovať. Pokým sa bonsaisti Západného sveta pokúšajú kopírovať japonské vrcholné diela, bonsai vôbec nie je univerzálne umelecká forma. Kopírovanie nie je v našej západnej tradícii považované za umenie. Umelec musí byť kreatívny a to je niečo viac ako kopírovanie. My musíme nájsť naše vlastné cesty, ktoré sa raz možno stanú tradíciou. Jedným z počiatočných bodov je  spochybnenie platnosti základnej filozofie tradičného bonsai – vytvorenie ideálneho stromu. Som si dobre vedomý toho, že ak prestaneme trvať na tom, že bonsai má byť obrazom ideálneho stromu, tak to otvára dvere pre všetky formy nezmyselných a ohavných výtvorov. Tiež som si dobre vedomý toho, že toto poňatie sťažuje situáciu priemernému pestovateľovi bonsai ktorý hľadá pomoc a uistenie. Ale takýto prístup nám prinajmenšom otvára dvere a umožňuje nám tvoriť umenie a nie len kópie. No napriek tomu som presvedčený, že človek musí zachovať hlboký rešpekt voči svojim učiteľom.

Walter Pall: Redukčný rez


Toto je preklad článku Waltera Palla ktorého originál v anglickom jazyku nájdete na jeho blogu tu. Walter článok napísal v lete roku 2002 a následne bol publikovaný v International Bonsai.

Ak hovoríme o rezaní stromov tak je možné vo všeobecnosti zadefinovať tri typy rezov:
1.Udržiavací rez: Toto je typ rezu ktorý musí robiť každý počas práce so stromom pravidelne. Robí sa na každom strome, aj na hotových stromoch.
2.Vývojový rez: Keď je strom vo fáze vývoja často krát potrebuje drastickejšie rezy ktoré menia a zlepšujú celkový dizajn stromu.
3.Redukčný rez: Ak sa začína pracovať na bonsai zo stromu ktorý rástol voľne v prírode je nutné urobiť jeden alebo viac radikálnych rezov aby sa zadefinoval základ budúceho tvaru stromu.

V tomto článku sa budem venovať redukčnému rezu ktoré sa tiež hovorí „seříznout na pařez“ . Je to drastické zníženie stromu ktorý už chvíľu voľne rástol. Toto je rozhodujúci zásah ktorý robí z bežného stromu budúci bonsai, alebo „materiál“. Týka sa to stromu zo škôlky, vykopaného v záhrade alebo stromu z voľnej prírody. Dokonca aj strom ktorý je pestovaný zo semienka alebo odrezku na to, aby z neho raz bol bonsai, eventuálne potrebuje aspoň raz takýto drastický rez.

Ak sa robí redukčný rez, tak bonsaista pracuje ako sochár ktorý odstraňuje z kusu skaly alebo dreva všetko čo nepotrebuje. Všetko čo po tomto kroku ostane je surovinou na vytvorenie bonsai. Po takomto reze strom necháme rásť voľne nejaký čas. Neskôr bude ďalej tvarovaný vývojovými rezmi ktoré môžu byť tiež mierne drastické. Vo fáze zjemňovania a štruktúry stromu budú prevádzané len menšie vývojové rezy a udržiavacie rezy. 

Sú tri spôsoby realizovania drastického rezu aby bol výsledkom použiteľný bonsai:
1.Necháte strom narásť voľne tak, aby bol trocha vyšší ako je očakávaná výška budúceho bonsai. Potom sa vyformuje koruna. Zvyčajne existujúci vrchol je odstránený úplne a najvyššia vetva sa potiahne nahor tak, aby sa z nej vyformoval nový vrchol. To zabezpečí dobrú konicitu kmeňa v oblasti koruny. Koruna je potom tvarovaná sériou vývojových rezov aby bolo zaistené, že nestratí svoje proporcie. Ozajstným problémom pri tejto metóde je nedostatok konicity kmeňa. Táto vážna chyba sa takmer vôbec nedá odstrániť. Mnoho amatérov má takéto stromy s peknými korunami, ale chabou konicitou kmeňa vo svojej zbierke. Dúfajú, že časom po mnohých rokoch eventuálne vznikne z takého stromu dobrý bonsai. V prípade takýchto stromov je možné pokúsiť sa vytvoriť konicitu kmeňa tým, že necháte niektoré vybrané konáre rásť voľne po dlhú dobu. Tým že tieto konáre budú dodávať veľa energie spôsobia výrazné hrubnutie kmeňa a koreňov pod ich úrovňou. Neskôr je takýto konár možné úplne odstrániť a vytvoriť tak na kmeni veľkú jazvu. Takéto konáre sa nazývajú „obetovacie“ konáre. Ak nie je urobené na strome s malou konicitou nič,tak len zriedkavo sa vyvinie sama od seba.

2.Druhá metóda sa týka stromov pestovaných zo semienok alebo odrezkov. Tieto sú odrezané na strategickom mieste veľmi skoro. Línia kmeňa potom pokračuje v najvyššie položenej vetve. Takto je možné vytvoriť strom s kmeňom s ostrými uhlami, alebo aj priame ale zužujúce sa kmene pre stromy voľne vzpriamené.Je dobré si uvedomiť, že uhly na línii kmeňa stromu budú stromom počas jeho rastu skorigované a zmiernené. Čo bol na začiatku strom s niekoľkými ohybmi kmeňa sa pravdepodobne časom stane oveľa priamejším len samotným pôsobením rastového mechanizmu stromu. Táto metóda je zdĺhavá, ale efektívna. Je to profesionálna metóda používaná aj vo veľkých bonsajových škôlkach. Nevýhodou je, že stromy budú vyzerať skoro rovnako, budú rovnomerné a často trochu nudné.

3.Niekedy je možné získať výborný bonsai pomocou tretej metódy. Hľadáte v prírode stromy ktoré už hodnú chvíľu rastú a ktoré sú vhodné na drastický rez. U niektorých vykopaných stromov príroda predurčila pri ich raste to, že drastickým rezom je možné z neho dostať dobrý bonsai s dobrou konicitou kmeňa a dobrou pozíciou vetiev. Niekedy v prípade ihličnanov je možné takouto metódou drastického rezu vytvoriť takmer okamžitý bonsai. Zvyčajne je ale nutné pridať k tomu ešte ďalší dlhý vývoj a proces zjemňovania koruny. V prípade listnatých stromov to zvyčajne trvá mnoho rokov až desaťročí. Takouto metódou je ale možné často získať veľmi zaujímavé a v niektorých prípadoch výnimočné bonsai.

V princípe je možné realizovať drastický rez kmeňa na prakticky akomkoľvek mieste. Je to len otázkou toho čo chce bonsaista rezom dosiahnuť. Samozrejme, že možnosti rezu závisia aj od vlastností rastlinného druhu na ktorom rez aplikujeme. U opadavých listnatých stromov je v mnohých prípadoch možné rez realizovať aj pod úrovňou poslednej vetvy, a to aj v prípade ak nie sú vidieť žiadne puky.Ak existuje vetva v pozícii na vhodnom mieste na kmeni tak, aby v nej mohla pokračovať línia kmeňa, tak je stále potrebné zvážiť použitie tejto možnosti.

Uhol samotného rezu je dôležitý. Zvyčajne bonsaista dostáva odporúčanie realizovať rez šikmo. Šikmý rez sa používa na to, aby sa potlačil dramatický rozdiel medzi priemerom pôvodného kmeňa a nového ťahúňa. Je veľmi dôležité sa rozhodnúť o definitívnej pohľadovke pred prevedením rezu. Zvyčajne pestovateľ nechce vidieť rez z pohľadovej strany, pretože veľmi veľký rez vytvorí nepeknú jazvu alebo dutinu navždy. To bude stále priťahovať pohľad a naznačovať pozorovateľovi umelý zásah na strome. Niekedy ale pestovateľ chce použiť veľkú dutinu na strome ako súčasť dizajnu listnatého stromu. V takom prípade môže byť dutina kľudne aj z pohľadovej strany. Ihličnany sa vo väčšine prípadov navrhujú a tvarujú aj s použitím mŕtveho dreva. Takže v prípade ihličnanov drastický rez môže často byť výhodne použitý tak, aby bol v súlade s celkovým dizajnom stromu. Potom sa pohľadovka vyberie podľa nebari, línie kmeňa a pozície vetiev na strome, ak tam nejaké sú. Dodatočne sa potom pohľadovka môže mierne upraviť podľa polohy veľkého redukčného rezu.

Každopádne okamžitý diagonálny rez má vážne nevýhody. Ak prvý takýto drastický rez je urobený na strome diagonálne okamžite, tak sa často stáva, že podstatná časť kmeňa odumrie. Rez na listnatých stromoch a na tých ihličananoch kde nie je plánovaný vrcholový jin je dobré viesť horizontálne a potom je dobré strom nechať urobiť si svoju dizajnérsku robotu. Časť kmeňa odumrie, nejaké nové výhony narastú. Po niekoľkých mesiacoch alebo počas nasledujúceho vegetačného obdobia pestovateľ vidí čo urobil strom a definitívne urobí šikmý rez. V tom momente by pestovateľ mal vziať do úvahy výhony, ktoré strom vyhnal a kalus ktorý doteraz vytvoril. Táto metóda má aj ďalšiu výhodu. Strom vytvorením veľkého množstva silných výhonov generuje veľa energie a tým pomáha zavaľovať kalusom ranu oveľa rýchlejšie. 

V prípade ihličnanov je oveľa jednoduchšie urobiť drastický rez a okamžite dosiahnuť dobrý výsledok na rozdiel od listnáčov. Je samozrejme veľmi dôležité uistiť sa, že po reze ostane na strome dostatok ihličia. Zvyčajne má pestovateľ tendenciu vytvoriť vrcholový jin z časti pôvodného kmeňa. V takom prípade miesto na kmeni na ktorom chcem viesť rez môže byť aj z pohľadovej strany. Strom s vrcholovým jinom by mal stále mať nejaké ďalšie mŕtve drevo v iných partiách stromu a tým zabezpečiť prirodzený vzhľad. 

Výška miesta v ktorom realizujeme rez závisí od vášho cieľa a okolností. S výnimkou literátskeho štýlu sa zvyčajne od bonsai očakáva skôr hrubý kmeň v pomere k výške stromu. Je dobré vedieť aká bude budúca finálne výška bonsai. Tá samozrejme nie je taká istá ako výška rezu. Rast koruny je potrebné pridať k výške zrezaného stromu. Dobré proporcie pre bonsai sú pomer 1:6 hrúbky kmeňa k finálnej výške stromu. Preto prvý rez je možné viesť vo výške ktorá je troj až päťnásobkom hrúbky kmeňa. Pestovateľ by tomuto kroku mal venovať dostatok času a dobre si tento krok premyslieť pretože toto je najkritickejší krok pri tvarovaní stromu v jeho živote. Nákres s uvedenými rozmermi môže pri tomto kroku pomôcť. Vziať kus látky alebo papiera a prekryť časť stromu ktorá bude odstránená je dobrý krok na to, aby bolo možné odhadnúť výsledný efekt. Mimochodom, amatéri zvyčajne režú príliš vysoko. To znamená, že musia žiť so zlými proporciami stromu navždy alebo správny rez je na strome vykonaný opäť niekedy neskôr. 

Extrémnym prípadom redukcie by bolo umiestniť rez vodorovne priamo nad povrchovými koreňmi. Toto je možné urobiť len s tými druhmi listnatých stromov ktoré sú známe tým že výhony rašia veľmi dobre. Ak bol stom pred rezom zdravý, tak sa na okraji rezu vytvorí mnoho výhonov. Tieto výhony je možné neskôr tvarovať a vytvoriť bonsai v štýle viackmeň alebo trs. Keďže v takomto prípade sú výhony rovnakého veku majú aj približne rovnakú hrúbku. Pestovateľ si musí byť vedomý toho, že niektoré z vybraných kmeňov sa môžu vyvíjať lepšie ako ostatné a tým sa môžu stať viditeľne hrubšími. 

Veľké rany na stromoch sa zakrývali okamžite tmelom na rany. Teraz sú často ponechané tak ako sú, pretože tmelenie rán nepomáha a dokonca môže niekedy škodiť. Je dobré ak je rana vystavená pôsobeniu priameho slnka pretože tak sa rýchlejšie zahojí. Najmenej jedna vetva nad samotnou ranou by sa mala nechať voľne rásť po nejakú dobu. To zabezpečí dostatočný tok energie smerom dole na vytvorenie kalusu ktorý zavalí ranu. 

Ak pestovateľ začal pri tvarovaní horizontálnym rezom pokračuje neskôr šikmým rezom po narašení výhonov. Rez v blízkosti vrcholového puku alebo výhonu by mal byť prevedený v najaktívnejšom období neskorej jari alebo skorého leta. Vo všetkých ostatných obdobiach roka puk alebo výhon zamýšľaný ako nový ťahúň môže ľahko vyschnúť. Z toho dôvodu sa rez umiestňuje tak, že sa zanechá pahýľ ktorý sa nechá vyschnúť a bude odstránený čelnými kliešťami v ďalšom vegetačnom období bližšie k živému výhonu. Avšak v prípade mnohých druhov listnatých stromov nie ja až takáto opatrnosť potrebná. Zvlášť to platí v prípade mladších stromov. Nový výhon sa často objaví ak starší vyschne. Je celkom dobre možné dobre premyslený postup tvarovania budúceho stromu je zničený a pestovateľ musí začať pracovať s novým vrcholom ktorý je nižšie ako pôvodne plánovaný. To ale môže byť často výhodou!

Väčšinou pri realizovaní redukčného rezu je potrebné odstrániť aj nejaké hrubšie vetvy stromu. V prípade neistoty čo odstrániť a čo nechať snažte sa odstraňovať vetvy vo vnútorných oblúkoch kmeňa. Vetvy je potrené skracovať na miestach kde postranná vetvička s peknou líniou môže prevziať vedenie vetvy. Ak sa vetva v jednom bode delí na ďalšie tri vetvičky, tak je takmer vždy dobrý nápad odstrániť strednú a ďalej pracovať so zvyšnými dvomi. V nižších partiách koruny hrubšie konáre ponechávame zatiaľ čo vo vyšších partiách hrubšie odstránime a tenšie sú vybrané pre budúce tvarovanie.

Po odstránení vrcholu a hrubých konárov by strom mal byť dobre nahnojený. Zostávajúce konáre a nové výhony sa nechajú rásť voľne počas jednej sezóny. To umožní ranám oveľa rýchlejšie sa zahojiť a zmena priemeru pôvodného kmeňa voči novému vrcholu sa rastom zredukuje. 

Po prvom reze, ktorý bol vedený tak nízko ako to bolo možné,strom necháme rásť voľne počas celého vegetačného obdobia.Ďalší rez ktorý bude urobený by sa mal viesť opäť čo najnižšie. Zvyčajne je to výhodné umiestniť tento druhý rez na opačnej strane stromu ako prvý rez. Takýmto spôsobom je možné pestovať bonsai z mladých ihličnanov pokiaľ pestovateľ dáva pozor na to, aby na stromčeku ostalo dostatok zelene a pukov po realizovaní rezu.

Nie je absolútne nevyhnutné plánovať presne ako sa dizajn stromu eventuálne vyvinie. Pestovateľ jednoducho urobí rez na strome nízko a dá stromu šancu voľne rásť. V ďalších rokoch je potom strom rezaný ako živý plot, len na dosiahnutie siluety, nie na tvorenie štruktúry. Potom po niekoľkých sezónach je strom vykopaný a práca na ňom začína odtiaľ a pestovateľ si vyberá najlepšiu z možností ktoré sa vyvinuli. To je v podstate to čo robí matka príroda keď sú stromy v divočine obhrýzané zverou. Zver drasticky „reže“ stromčeky takmer výlučne počas skorej jari a opakuje to každý rok. Po mnohých rokoch sa takto vyvinú veľmi zaujímavé malé stromy, ktoré majú dobré rozvetvenie a najzaujímavejšie možnosti tvarovania. Zvieratá určite nechcú vytvoriť bonsai, oni len obhrýzajú. Takto voľne vznikajú oveľa zaujímavejšie formy ako keby pestovateľ dlho rozmýšľal o každom reze.

Ak stromy majú slabé korene a boli presádzané alebo zasadené do záhonu, nie je to často dobrý nápad hneď strom drasticky zrezať.V takom prípade je lepšie nechať strom aby sa spamätal a najprv vytvoril dobrú koreňovú sústavu. Strom so slabými koreňmi nemusí otvoriť všetky puky. Niektoré puky by mohli vyschnúť a rovnako aj niektoré výhony ktoré sa objavia môžu neskôr uschnúť. Strom môže otvoriť a vyvinúť len toľko pukov koľko sú korene schopné podporovať. Z toho dôvodu je strom nechaný bez zásahov po dobu jedného roka a keď sa vyvinuli korene je možné pristúpiť k radikálnemu rezu.

Ak pestovateľ chce vypestovať veľmi hrubý kmeň na strome, tak je lepšie čakať niekoľko rokov. Stromy pestované na záhone môžu byť kľudne vysoké aj niekoľko metrov pred radikálnym rezom. Ak napríklad chceme dosiahnuť priemer kmeňa 10cm u hotového bonsai, tak pestovaný strom v čase radikálneho redukčného rezu by mal mať už priemer kmeňa okolo 7cm.

Redukčné rezy pokračujú kým nedôjde zahojeniu veľkých rán na strome a hlavná štruktúra kostrových vetiev stromu nie je hotová. Iba vtedy prichádza ten čas zasadiť ten strom do relatívne malej misky.  Od toho momentu strom bude rásť len veľmi pomaly. V tom momente začína fáza rozvoja a zjemňovania štruktúry stromu. 

Pestovateľ by si mal uvedomiť, že v priebehu dlhého životného cyklu vývoja bonsai materiálu dochádza aj k vývoju samotného bonsaistu. Na začiatku bonsaista zvyčajne túži tvoriť stromy s čistým rezom, „pekné stromčeky“. Po niekoľkých rokoch sa to ale stáva pre pestovateľa nudným, pretože všetky stromy vyzerajú podobne –ako „bonsai vykrajované formou na koláčiky“. Pestovateľ sa začne zaujímať o nové a zaujímavejšie tvary východzieho materiálu. V tomto momente sú stromy ktoré boli začaté pred pár rokmi pripravené na zdokonaľovanie a zjemňovanie. Na nešťastie v tomto momente tieto stromy sú príliš nudné pre už vtedy rozvinutého bonsaistu. To je dôvod prečo by pestovateľ mal pripravovať materiál ktorý sa mu v súčasnosti zdá byť príliš náročný.

Visit to Lukas and Josef Sirotny garden


 V sobotu sme s par priateľmi z klubu navštívili záhradu Lukáša a Josefa Sirotných. Mali sme možnosti obzrieť si stromy, podiskutovať o pár stromoch čo sme so sebou priniesli a niečo zobchodovať. Lukáš má  na predaj u nás nový substrát Terramol, ktorý je vraj niečo ako akadama ktorá sa nerozpadáva, je lacnejší ako akadama, tak sme si toho vzali domov za pol kufra. Otestujeme, uvidíme. keďže Lukáš s otcom sú skúsený yamadoristi tak sme sa pozreli čo zaujímavé vedia ponúknuť a pár kusov sa odviezlo s nami na Slovensko. Na nešťastie lipa čo sa mi páčila bola čerstvo vykopaná a asi nebude na predaj, uvidíme. Výlet sa určite vydaril, teším sa na ďalšie stretnutie.

On Saturday we did trip to Roznov pod Radhostem to garden of Josef and Lukas Sirotny. We had opportunity to see his trees and trade a bit. Lukas has som Terramol for sale so I bought few bags just to test how it works. I will mix it with my favorite zeolith. Since Sirotny guys are experienced collectors of yamadori there was a lot of  material for trade. Unfortunately the linden I liked most was freshly in their garden, and most probably not for sale. There was some time to consult some trees we brought with us. Well, trip was worthwhile. We will come back soon I guess.

 Martin skúmal pôvod misky. Pár exotických nádob sme videli. Pri tom množstve materiálu sa nečudujem :)
 Diskusia o boroviciach.
 A pár obrázkov zo záhrady. Niktoré stromy pestované 30 rokov. Obdivuhodné.





Result of air layering

My first attempt to air layer part of plant failed. Branch was removed. I'm not happy just because of horticultural aspect of this trial. But true is that layering makes sense only if layered part of plant can offer very good quality. This was not the case.
Môj prvý pokus o vzdušné potápanie nevyšiel a konár bol pred časom odstránený. Z čisto pestovateľského hľadiska z toho neúspechu nie som šťastný. Ale potápanie dáva zmysel len ak je možné získať procesom výnimočnú rastlinu. A toto nebol ten prípad. 




Oak No.4.

Collected according recommendations of Harry and Sebastian in leaf. Doing fine so far. Tree is not big, about 40cm high. But has very nice bark. Potted in almost pure zeolith with little peat. First picture is from week when doug out, in May.
Vykopaný na jar už s listami podľa odporúčaní od Harryho a Sebastiana. Zatiaľ sa má celkom dobre. Stromček je relatívne malý, asi 40cm. Má veľmi peknú kôru. Samozrejme zasadený v zeolite s trochou rašeliny. Prvý obrázok z týždňa keď bol vykopaný, v máji.







Hornbeam No.11

Hornbeam from this spring. Few changes done with Lukas Sirotny, than later this year little wiring just to put future branches into better position. Tree is doing fine, potted in zeolith with little peat. On collection place all former soil removed, washed of in big puddle of water.
Hrab vykopaný túto jar. Niekoľko úprav urobených pri návšteve Lukáša Sirotného, neskôr som trochu upravil drôtom smerovanie konárov do lepších pozícií. Strom sa má veľmi dobre, zasadený je v zeolite s trochou rašeliny. Pôvodná zemina odstránená už na mieste kopania vo veľkej kaluži s vodou.







Spruce, Picea abies 2.

Tree collected this April. From rocky soil. It had very small and weak foliage, yellowish color. Planted right away into almost pure zeolith with little peat. Since April doing well I guess. It has produced a lots of new buds, on old wood also. I will keep it untouched for few years and if it survives it will be nice naturalistic tall tree once. First picture is from day when potted in April, others from today.
Stromček vykopaný v apríli tohto roku z kamenistej pôdy. Od začiatku mal slabé a žltkasté ihličie. Zasadený do takmer čistého zeolitu s trochou rašeliny, pôvodná kamenná suť takmer kompletne odpadla už na mieste vykopania. Zdá sa mi, že od apríla sa mu darí celkom dobre. Vytvoril mnoho nových pukov, aj na starom dreve. Teraz ostane nedotknutý niekoľko rokov a ak prežije raz z neho bude vysoký prirodzene vyzerajúci smrekový bonsai. Prvý obrázok je z apríla zvyšné z dnes. 







Late Summer Meeting in Walters Garden

During Saturday my friend Martin and me visited Walters famous garden. We joint his late summer event. Very inspiring. Garden is fantastic, obviously makes not much sense to post pictures of trees, since Walter is doing this professionally.  Of course we have seen a lot of WP famous trees. We talked to interesting bonsai people from different countries.  Despite of cloudy and rainy weather visit exceeded our expectations. I could not resit to visit hornbeam which used to be mine. And came home with Carpinus orientalis traded from Walter.

Počas soboty sme s kamarátom Martinom navštívili záhradu Waltra Palla. Prišli sme sa pozrieť na jeho už 10 ročník otvorenej záhrady spojenej so zaujímavým programom. Záhrada bola fantastická, počasie komplikovalo fotenie, ale to vlastne nevadí, Walter to robí profesionálne a oveľa lepšie. Videli sme vačšinu slávnych Waltrových stromov. Pokecali sme so zaujímavými bonsaistami z iných krajín. Aj napriek oblačnému a daždivému počasiu návšteva prekročila naše očakávania. Samozrejme som nemohol odolať odfotiť sa s hrabom čo bol ešte nedávno môj. :) A domov som sa vrátil s C.orientalisom.










Split Connection

  Video from the workshop with Walter Pall at Andrija Zokic place in Kastela last weekend. Check who is the Angel, who is stoned and who'...