Walter Pall: Tradícia v bonsai

Waltrov článok na tému tradície v umení bonsai, napísaný v roku 2002. Jeho originál v anglickom jazyku nájdete na jeho blogu tu.
 Mám dvojznačný vzťah k bonsajovej tradícii. Po prvé, je to základ na ktorom všetci staviame. Umenie bonsai ako ho poznáme dnes pochádza z tejto tradície. Pre mnohých je to jediná cesta k bonsai; a nie je pre nich žiadna iná cesta, iba robiť bonsai podľa tradičných postupov.  Tradícii vďačíme za to, že teraz môžeme vidieť bonsai ako jemné umenie ktoré je rozšírené po celom svete.
Ja osobne verím, že každý nadšenec bonsai  sa musí naučiť o tradíciách bonsai tak veľa ako je len možné, je to nenahraditeľné. Myslím si , že to čo sa tiež nazýva „klasickým bonsai“ je to čo skrátka a dobre ukazuje naša tradícia. Existujú tradičné, klasické formy (zvyčajne nazývané štýly) ktoré sa používajú pri tvarovaní stromov v klasickom štýle. Je to štýl tvorby ktorý smeruje k vytvoreniu ideálneho stromu, abstrakcie ktorá nám ukazuje dokonalý strom. Každý tvorca bonsai sa musí naučiť ako tvarovať stromy v tradičnom štýle a s klasickým duchom.
Okrem samotného tvarovania v klasickom štýle existujú v bonsaistike mnohé ďalšie tradície. To sú misky a spôsob sadenia, spôsob vystavovania v tokonome,  so stolíkom, s doplnkovou rastlinou a zvitkom a mnoho ďalších. V duchu ázijskej tradície je absolútne akceptovateľné a očakávané, že ďalší tvorcovia sa pokúšajú kopírovať dobre známe majstrovské dielo a všetky aspekty tradície. Každé odchýlenie od tejto cesty je otázne.
Druhou stranou mince je, že toto jednoducho nie je moja tradícia. Je to Ázijská tradícia, v prevažnej miere Japonská tradícia. Aj keď pre tradície mám ten najväčší rešpekt, tak si kladiem otázku či bonsai v našej časti sveta je o strnulom nasledovaní cudzej tradície. A ak to tak je, tak či potom je to hodné toho aby som tomu venoval svoj čas. Nuž, musím povedať že si vlastne tú otázku už nekladiem, jednoducho to odmietam akceptovať. Ja verím že ázijská tradícia môže byť použitá ako výborný počiatočný bod, a odtiaľ máme my pokračovať. Pokým sa bonsaisti Západného sveta pokúšajú kopírovať japonské vrcholné diela, bonsai vôbec nie je univerzálne umelecká forma. Kopírovanie nie je v našej západnej tradícii považované za umenie. Umelec musí byť kreatívny a to je niečo viac ako kopírovanie. My musíme nájsť naše vlastné cesty, ktoré sa raz možno stanú tradíciou. Jedným z počiatočných bodov je  spochybnenie platnosti základnej filozofie tradičného bonsai – vytvorenie ideálneho stromu. Som si dobre vedomý toho, že ak prestaneme trvať na tom, že bonsai má byť obrazom ideálneho stromu, tak to otvára dvere pre všetky formy nezmyselných a ohavných výtvorov. Tiež som si dobre vedomý toho, že toto poňatie sťažuje situáciu priemernému pestovateľovi bonsai ktorý hľadá pomoc a uistenie. Ale takýto prístup nám prinajmenšom otvára dvere a umožňuje nám tvoriť umenie a nie len kópie. No napriek tomu som presvedčený, že človek musí zachovať hlboký rešpekt voči svojim učiteľom.