Yamadori - Zbieranie stromov z voľnej prírody, časť II. (Autor: Walter Pall)

V tomto príspevku je preklad druhého dielu zo série článkov od pána Waltera Palla na tému vykopávania a zbierania stromov z voľnej prírody, yamadori. Viac z jeho tvorby je možné nájsť na jeho blogu http://walter-pall-bonsai.blogspot.com/ a na jeho osobnej web stránke http://walter-pall.de Pôvodná séria článkov bola publikovaná v časopise Bonsai Today č. 74, 75 a 76. Ja som sa k článkom dostal na webe Harry Harringtona - www.bonsai4me.com, kde je možné v anglickom jazyku nájsť obrovské množstvo informácií o bonsai.

Odhadnutie kvality stromu


Rastlina z voľnej prírody s potenciálom stať sa bonsai ma malú hodnotu ak si nie ste istý, že strom po vyzdvihnutí prežije. Aby ste boli schopný odhadnúť či je strom schopný prežiť vykopanie a premiestnenie je potrebné preveriť koreňovú sústavu. Tiež musíte vedieť o aký strom sa jedná a aká bude je ho možná reakcia. Koreňová sústava by mala byť kompaktná natoľko, aby bolo možné strom vykopať s dostatočne veľkým koreňovým balom. Smutné je, že často to možné nie je.
Navyše pred samotným vykopaním stromu je dobré dôkladne si preveriť či strom má po natvarovaní potenciál stať sa atraktívnym bonsai. Kľúčovými elementami sú hrubé povrchové korene, nebari a najnižšia časť kmeňa. Ak tieto časti stromu nie sú atraktívne pred vykopaním tak pravdepodobne nikdy atraktívne nebudú. Zvyčajne je možné všetko ostatné na strome nejako vyriešiť.
Má kmeň stromu správnu hrúbku potrebnú pre finálnu výšku natvarovaného bonsai v súlade s pozíciou vetiev? Ak je kmeň veľmi tenký, je lepšie strom nechať tam kde je. Prípadne je možné nevyzdvihnutému stromu zostrihať korunu aby mohol nadobudnúť vhodnejšie proporcie za pár rokov. Má kmeň stromu pohyb ktorý je možné použiť a budí strom dojem staroby? Má strom nízko položené živé vetvy z ktorých sa prípadne vytvorí nový vrchol?
-->
Borievka s vekom presahujúcim 500 rokov vyzdvihnutá autorom v horách Rocky Mountain, a ten istý strom po 8 rokoch od vyzdvihnutia.

V miestach s extrémne ťažkými životnými podmienkami pre stromy je vedľa živých stromov množstvo odumretých. Ak sa vyberiete hľadať stromy na jar alebo na jeseň je možné, že pre Vás nebude možné na prvý pohľad rozoznať či je strom živý alebo odumretý, zvlášť to platí o listnatých stromoch. Odpoveď na túto otázku by mala byť jasná pri skontrolovaní pukov. Ale v prípade, že ani to nestačí tak skúste nechtom škriabnuť do kôry stromu či je pod kôrou zelený.
Stromy rastúce v prasklinách skál alebo na plochých skalách veľmi často vytvárajú kompaktný koreňový bal a v mnohých prípadoch vďaka nedostatku živín a vody majú zaujímavý tvar. Veľmi často takéto stromy je možné vyzdvihnúť okamžite s kvalitným koreňovým balom. Ak máte veľké šťastie a strom sa dá uvoľniť z miesta veľmi ľahko môžete risknúť vyzdvihnúť strom aj mimo obvykle odporúčanej sezóny.
Ďalšie miesta na ktorých stromy vytvárajú kompaktný koreňový bal sú vlhké oblasti. Tieto miesta nemusia byť nevyhnutne vlhké počas celého roka a na celej ploche. V močiarovitých pôdach môžu vzniknúť v letných mesiacoch tenké ostrovy suchej pôdy. Na takých to miestach v Strednej Európe, v Škandinávii a na Sibíri rastú Borovica lesná (Pinus sylvestris), Borovica kosodrevina (Pinus mugo montana) a Breza ( Betula pubescens). Tieto stromy môžu rásť len počas relatívne krátkeho obdobia v týždňoch keď je vrstva zeminy suchá a preniká do nej vzduch. Z tohto dôvodu tieto stromy rastú relatívne málo do výšky a zvyčajne majú kôru s veľkou dávkou charakteru. Tieto stromy majú kompaktný koreňový systém a môžu byť vyzdvihnuté z pôdy ostrou lopatou bez straty veľkého množstva koreňov a s vysokou pravdepodobnosťou prežitia. Pre stromy rastúce v piesčitej alebo štrkovitej pôde platí úplný opak. Často priťahujú pozornosť pre svoju krásu ale vo všeobecnosti je veľmi komplikované ich úspešne vyzdvihnúť. Aj mladé stromy v takýchto pôdach zapúšťajú korene mnoho metrov do hĺbky v snahe zabezpečiť rastline výživu a vodu a je nemožné ich vykopať bez toho aby nedošlo k zničeniu nenahraditeľných vlásočnicových koreňov. V takýchto prípadoch ani neuvažujte o vykopávaní stromu a to ani na skúšku. Je oveľa rozumnejšie hľadať spôsoby ako urobiť koreňový bal a korunu kompaktnejšími priamo na mieste.

Koreňový bal je možné vylepšiť vykopaním hlbokej škáry okolo stromu. Na jej vykopanie použite lopatu s ostrými hranami, pretože čisté rezy na koreňoch lepšie stimulujú rast nových vlásočnicových koreňov. Ak je zemina veľmi kamenistá je m
ožné škáru vykopať s pomocou krompáča. Je dôležité zachovať korene natoľko nepoškodené a dostatočne veľké aby to stromu umožnilo bezproblémové prežitie. Preseknutie koreňov umožňuje vznik mnohých nových koreňov a zvlášť nových vlásočnicových koreňov z koncov starých. Tento proces je podobný ako strihanie konárov stromu, ktoré stimuluje strom k tvorbe nových pukov na starom dreve.
Z dôvodu redukcie koreňovej sústavy sa odporúča proporčne zredukovať aj nadzemnú časť rastliny, korunu. Aby ste to urobili správne musíte vedieť aká bude reakcia daného stromu na tento zásah. Listnaté stromy majú na takýto zásah úplne inú reakciu ako ihličnany. Listnatý strom zvyčajne naraší na starom dreve ak dôjde k rozsiahlej redukcii koruny. To isté je možné povedať o ich koreňoch.
Ale s ihličnanmi je to oveľa zložitejšie. Nevedia narašiť tak jednoducho na staršom dreve, zvlášť ak na ňom neostalo žiadne ihličie a tak sa stom nedokáže ďalej zásobovať živinami. To znamená, že ak na ihličnane prevediete intenzívnu redukciu koruny (ktorá by bola pri listnatom strome bezproblémová a dokonca by strom udržala zdravý) môže uhynúť. Z tohto dôvodu sa neodporúča prerezávať ihličnan ak jeho koreňová sústava bola výrazne zredukovaná. Až keď dôjde k obnoveniu síl stromu potom môže byť prestrihávaný krok za krokom, podľa potrieb budúceho rozvoja stromu ako bonsai. Preto nedáva zmysel pokúšať sa vytvoriť „rovnováhu“ medzi korunou a koreňmi, ako je to často odporúčané. Strom sám najlepšie vie čo má urobiť. Dokonca aj japonský zberatelia mali rovnaké skúsenosti. Po vykopávaní borievok nechávali korunu a ihličie nedotknuté. Až rok po vykopaní redukovali prebytočné konáre.

-->
Toto je borovica kosodrevina s veľkým potenciálom. Na nešťastie rastie v lese vo veľmi kamenistej a piesčitej pôde. Bolo by extrémne zložité vykopať ho okamžite s dostatočným množstvom koreňov. V tomto prípade je kľúčom niekoľkoročná príprava pred vyzdvihnutím.


Po vykopaní škáry okolo stromu je logicky potrebné niečím ju vyplniť. Na tento účel je potrebné použiť dobrú zeminu ktorá bude stimulovať rast koreňov. Nižšie po
písaná metóda je v podstate verziou potápania najsilnejších koreňov. Pri potápaní je zvlášť dôležité aby boli nové korene obklopené zeminou ktorá dokáže udržiavať vodu ale zároveň musí byť dostatočne priepustná aby potrebný kyslík mal prístup ku koreňom. Pôdu s podobnými vlastnosťami je veľmi ťažké nájsť na miestach kde je možné obvykle nájsť dobrý yamadori materiál. Dobré yamadori vznikajú presne pre to, že rastú v slabých pôdach. Ak chcete uvedený postup aplikovať správne bude nutné aby ste si priniesli so sebou pôdu vhodnú pre bonsai, podľa druhu rastliny ktorej sa to týka.

Dan Robinson mal v polopúštiach Rocky Mountains (USA) výborné výsledky pri vyzdvihovaní yamadori borievok a borovíc, ktoré by bolo možné považovať za nevyzdvihnuteľné. Ich korene rástli v extrémne suchých štrkových pôdach a ich korene boli príliš dlhé. Dan prerezal všetky veľké korene na jednej strane rastliny a okolo vzniknutých koncov koreňov obväzoval a upevnil nadierované plastové vrece plné pôdnej zmesi podobnej tej používanej pre potápanie rastlín. Snažil sa udržiavať vrece vlhké a po nejakom čase aplikoval rovnakú procedúru na druhej strane stromu. Po tejto procedúre mohol strom vyzdvihnúť s veľkým množstvom nových jemných koreňov a vziať domov bez obáv.

Často nachádzame stromy, ktoré si postupom času priamo pod svojou korunou vytvorili z opadaného lístia alebo ihličia vlastný kompost. V takom prípade je možné na vyplnenie vykopanej škáry okolo stromu použiť túto pôdnu zmes. Pri jej odstraňovaní spod koruny stromu postupujte veľmi opatrne. Tento proces Vám ako sekundárny efekt ponúka možnosť skontrolovať začiatok nebari. To je dôležité na odhalenie budúcich možností tvarovania yamadori. Ďalej si je treba uvedomiť že kôra a kmeň stromu schované dlhodobo pod vrstvou kompostu sa od zvyšku stromu veľmi líšia, takže je dobré ich odhaliť čo najskôr. Na to aby ste dosiahli prirodzený vzhľad najnižšej časti kmeňa je potrebné aby rastlina mala všade identickú štruktúru kôry. Kôra sa z dôvodu atmosférických vplyvov časom stáva veľmi drsnou a tie časti ktoré boli skryté pod zemou týmto vplyvom neboli vystavené. Na druhej strane musíte dbať na to aby pri tejto činnosti neostali odhalené blízko povrchu jemné korene okolo nebari. Ak z nich bola odstránená vrchná vrstva zeminy tak veľmi pravdepodobne odumrú.

Po vyplnení škáry musíte strom prerezať ale konáre nesmú byť odstraňované bez rozmyslenia. V tom čase by ste mali mať celkom jasnú predstavu o budúcom tvare stromu a odstrániť by ste mali len tie konáre o ktorých ste si istý, že nebudú potrebné pre váš dizajnový zámer. V prípade ihličnanov sa odporúča neodstraňovať konáre príliš blízko kmeňa a tak nechať dostatočne dlhý kus konára z ktorého v prípade potreby bude vyrobený jin. Na úplné odstránenie je stále dosť času v neskoršom období. V prípade borievok (Juniperus) a smrekov (Picea) robte redukciu konárov veľmi opatrne, pretože by nemali v žiadnom prípade naraz prísť o viac ako 25% koruny.

Tieto prípravy je logicky možné robiť len počas určitého obdobia počas roka. V prípade listnatých a ihličnatých stromov je najlepším obdobím začiatok jari. V období keď práve dochádza k otváraniu pukov, čo je často obdobie limitované na niekoľko dní, je to najbezpečnejšie. Presný moment závisí od druhu rastliny a do veľkej miery od klímy a mikroklímy. Všetok zvyšný čas je pre bonsai nadšenca vhodný na zoznámenie sa so stromom a na to aby sa pokúsil „myslieť ako on“.

V strednej Európe je najlepším obdobím pre vyzdvihnutie stromov od konca marca až do konca apríla. V Alpách a severnej Európe môže byť toto obdobie predĺžené do mája eventuálne do Júna. V prípade ihličnanov je najvhodnejší čas na prípravu po ukončení rastového obdobia (po vytvorení pukov pre budúci rok). Ale ako už bolo napísané presné obdobie závisí od druhu stromu a klímy. V strednej Európe je toto obdobie medzi koncom augusta a koncom septembra. V prípade niektorých druhov ako je Borievka obyčajná (Juniperus communis) a Smrek obyčajný (Picea abies) je najvhodnejšie obdobie na ich vykopanie na konci leta, preto že v priebehu jesene tieto druhy majú fázu silného rastu koreňov. Týmto spôsobom môžu oveľa lepšie prežiť obdobie studenej zimy a v jari potom majú niekoľko týždňov počas ktorých môžu pokračovať v raste pred začiatkom horúcich suchých období. To je práve ten čas kedy môžu byť vyzdvihnuté z pôdy v horách. V niektorých prípadoch je možné odporučiť vyzdvihnutie stromov v jari alebo na začiatku leta pretože v tom období môžete vidieť či sú v dobrej kondícii. Zdravé stromy môžu byť označené a vykopané na jeseň.

Niekedy pri návrate na miesto niekoľko rokov neskôr je veľmi ťažké nájsť opäť strom v ťažkom alebo skalnatom teréne. V takom prípade je dobré zapamätať si nejaký špecifický veľký kameň alebo strom ako orientačný bod. Vizuálna pamäť je v takýchto prípadoch veľkou výhodou. Prípadne nakresliť si orientačnú mapku miesta nie je luxusom. Odporúča sa prípadne použitie GPS prijímačov.

Keď bol strom pripravený je dobré ho nechať na mieste v pokoji po čo najdlhší čas medzi prípravou a vykopaním. Minimálne jednu rastovú sezónu, ešte lepšie dve až štyri sezóny. Ale bonsai nadšenec musí byť pripravený na to, že v deň keď sa rozhodne pripravovaný strom vyzdvihnúť nájde namiesto stromu len dieru v zemi. Tu je potrebné povedať, že to tvorí súčasť etiky pri zbieraní yamadori – práca iných by mala byť rešpektovaná a strom ktorý jasne nesie známky predchádzajúcej prípravy by iný nadšenec nemal vyberať z pôdy a to ani v prípade, že sa jedná o veľmi dobrý strom. Zvyčajne bývajú bonsai nadšenci čestný.

Niekedy je možné nájsť výborný strom ale je jasné, že nebude možné ho bezpečne vyzdvihnúť. V takých prípadoch je dobré zvážiť možnosť vzdušného potápania. Funguje to napríklad v prípade borievok (Juniperus) a to aj u veľmi starých stromov.

Počas hľadania a vykopávania je dobré vziať so sebou fotoaparát. Fotografia miesta vykopávania bude na nezaplatenie ak bude strom o 10 rokov vo vašej zbierke. Rovnako môže fotografia stromu rozšíriť vašu zbierku ak samotný strom nie je možné vykopať.

Vykopanie stromu

Ak bol strom pred časom dobre pripravený alebo prirodzene disponuje dobrým koreňovým balom tak nastane čas kedy bude vykopaný a vyzdvihnutý z pôdy ak z neho raz má byť jedného dňa bonsai. V takom prípade je nevyhnutné aby zvolený čas bol ten správny. Keď ten čas nastal tak skúsený bonsai nadšenec má pripravený jeden alebo viac veľkých kontajnerov, s dierami prikrytými mriežkou, namiešanú vhodnú zmes zeminy s dobrou drenážnou schopnosťou a má v krátkosti povedané pripravené celé pracovisko.

Ak to nebolo urobené doteraz tak je čas na odstránenie všetkých konárov ktoré určite nebudete potrebovať pri tvarovaní nového bonsai. Ak to nebolo urobené a zatiaľ v tom nemáte jasno čo so stromom zvažujete urobiť, tak je dobré sa na chvíľu zastaviť a dobre si to premyslieť.

Šanca na prežitie stromu po jeho vykopaní a prenesení sa zvyšuje ak tesne pred jeho vyzdvihnutím padal silný dážď. To znamená, že strom absorboval veľké množstvo vody a to mu umožní lepšie zvládnuť šok. Samozrejme to neznamená, že v deň keď idete realizovať samotnú operáciu musia z oblohy padať fúriky.

Počas nasledujúcich týždňov bude dobré aby bola mierna klíma priestoru kde budete mať vykopané stromy umiestnené. Vysoké teploty vzduchu bez dažďa sú pre väčšinu stromov ako jed, a to aj vrátane stromov ktoré boli vyzdvihnuté dávnejšie. Ak je na povrchu koreňového balu zemina, buriny, kamene alebo niečo iné odstraňovať by ste to mali veľmi opatrne.

Pomocou lopaty s ostrými hranami pokúste vybrať čo najväčší koreňový bal. Ak je koreňový systém vo veľmi kamenistej pôde pracujte s krompáčom ale veľmi opatrne. Koreňový bal by mal mať priemer najmenej 7 až 8 násobku priemeru kmeňa stromu. To znamená, že ak má strom napríklad priemer kmeňa 5cm potrebujete si označiť kruh s priemerom najmenej 35 cm. Hĺbka záleží od terénu a od druhu stromu. Z opatrnosti a v prípade nejasností je lepšie kopať čo najhlbšie, avšak približne do hĺbky trojnásobku priemeru kmeňa stromu. Nebolo by to po prvý krát čo by sa po začatí kopania prišlo na to, že hlavné korene išli oveľa hlbšie ako sa očakávalo. Čo sa zadali byť korene nášho stromu sa ukázali byť korene blízko rastúceho kríka.

Odporúča sa skontrolovať polohu koreňov pred vybratím stromu zo zeme. Aby ste to urobili očistite najnižšiu časť kmeňa, strom pevne uchopte a opatrne s ním hýbte. S troškou skúseností je takýmto spôsobom možné určiť ktorým smerom rastú hlavné korene stromu. Na vlhkých stanovištiach to je zvyčajne tým smerom kde sa im dostáva najviac slnka, na suchých tým smerom kde sa nachádza tienisté miesto. Mnoho krát je nevyhnutné odstrániť bočnú časť koreňového systému ak majú hlavné korene tendenciu rásť v jednom smere. Rovnako sa stáva že objavené korene sú tak hrubé, že ich nie je možné čisto prerušiť len lopatou. Pre takéto prípady je dobré mať po ruke masívne nožnice na konáre schopné urobiť čistý rez na konároch alebo koreňoch s hrúbkou až 6 cm.

Prevážna väčšina stromov má hlavný koreň ktorý preniká zeminou zvislo dolu, takmer presne pod kmeňom. Je nevyhnutné tento koreň prerušiť veľmi opatrne aj keď je to často komplikované. Aby ste to dosiahli použite lopatu zboku z dostatočnej vzdialenosti na dostatočnej úrovni pod stromom. Ak to nie je možné rovnako použite nožnice. V prípade veľmi veľkých stromov je niekedy nevyhnutné vyzdvihnúť ich s pomocou kladkostroja pripevneného o iný strom. V každom prípade takéto operácie je potrebné vykonávať veľmi opatrne aby nedošlo k poškodeniu menších koreňov. Nie je tak dôležité aby koreňový systém ostal čo najmenej dotknutý, ako si často mnohý myslia.

Napokon je veľmi časté, že pri konečnom vyzdvihnutí stromu zo zeme sa koreňový bal rozpadne. Je oveľa dôležitejšie zachovať čo najväčšie množstvo jemných koreňov. Ja som mal často dobré skúsenosti s otrasením zeminy z koreňov opatrným spôsobom okamžite po vyzdvihnutí stromu z pôdy. Je samozrejmé, že musíte mať na pamäti to aby si strom zachoval dostatok jemnej pôdy na to aby si vedel udržať svoju mycorrhizu.

Ak je to možné nemali by ste sa snažiť strom vytiahnuť von z diery ťahaním smerom hore. Lepšie je pokúsiť sa ho ťahať von jedným smerom nabok tak, že na miesto kam ho budete ťahať si podložíte handru a strom sa budete snažiť koreňmi prevaliť na ňu. Potom by mohlo byť možné handru popod strom z opačnej strany pretiahnuť a obaliť ju okolo koreňov a previazať. Potom môžete pokračovať vo vyťahovaní stromu. Samozrejme v prípade, že strom má kompaktný koreňový bal môžete ho priamo vytiahnuť hore z diery a potom ho obaliť.

Stredné a malé stromy sa môžu vložiť do plastových vriec. Pre veľké stromy budú pravdepodobne najlepšie veľké vrecia na odpadky pretože sa dajú veľmi dobre uzavrieť a vedia vo vnútri udržať vlhkosť po dlhú dobu. Ak chcete veci urobiť ozaj správne je dobré si priniesť mach, ktorý sa upevní okolo koreňov aj keď je možné ho nahradiť mokrými novinami.

Niekdy sa vám podarí nájsť dobrý strom, ale nie je možné ho transportovať ihneď. Obalením koreňového balu do vlhkého machu a umiestnení v tieni je možné takto strom nechať na mieste aj niekoľko dní bez akýchkoľvek problémov. V každom prípade je dôležité aby počas často komplikovaného a dlhého transportu stromu k autu nedošlo k poškodeniu alebo vyschnutiu jemných koreňov. V niektorých prípadoch dochádza k drobeniu balu a tým k poškodeniu drobných koreňov z dôvodu otrasov. Z tohto dôvodu sa v mnohých prípadoch odporúča veľmi opatrne odstrániť pôdu z koreňov pred samotným transportom. Avšak tomuto je nutné sa v maximálnej možnej miere vyhnúť v prípade borievok (Juniperus) a borovíc (Pinus), pretože tieto druhy rastlín do veľkej miery závisia od pôvodnej pôdy kde boli nájdené s vlastnou vhodnou mycorrhizou. Ak cesta, po ktorej musíte strom preniesť je veľmi dlhá je potrebné si so sebou vziať dostatok vody.

Vo všeobecnosti platí, že stromy ktoré nájdete sú oveľa väčšie a objemnejšie ako by ste si želali. Ak ich sadíte odporúča sa ich prerezať vo väčšej alebo menšej miere. Ak to urobíte pred samotným transportom na mieste celú operáciu si tým zjednodušíte.

Keď už je strom vonku zo zeme tak je oveľa jednoduchšie skontrolovať či bolo odstránené všetko čo nebudete potrebovať. Na strome teraz môžete vidieť lepšie detaily (vrátane začiatku koreňového balu) a je oveľa jednoduchšie urobiť si prehľad o možnostiach budúceho tvarovania. Skúsený bonsai nadšenec si určí už namieste základný tvar a odstráni všetko čo do tohto zámeru nezapadá. Budte ale veľmi opatrný v prípade ihličnanov. Borovice, smreky a v menšej miere aj smrekovce a borievky veľmi trpia ak sú prestrihané príliš. Ich metabolizmus bude veľmi zmätený a budú mať obrovské problémy pri ďalšom vývoji alebo môžu dokonca uhynúť aj napriek kvalitnému koreňovému balu. Nadmerne objemnú korunu môžete stiahnuť lanom alebo lepiacou páskou.

Najlepšie výsledky sa dosahujú v prípade stromov ktoré nemuseli byť vykopané, to znamená, že rástli v nejakej praskline skaly alebo na skale a iba boli vytiahnuté. Možno aj v takých to prípadoch je občas potrebné odstrániť nejaký koreň nožnicami alebo pílkou. Tieto kvázi-bonsai, ktoré museli prežiť väčšinu svojho života s minimálnym miestom pre korene môžu byť zasadené priamo do misky a už po prvej sezóne je možné začať s ich tvarovaním.

Ak máte to šťastie že viete kde môžu byť stromy vyzdvihnuté zo skaly choďte vybavený potrebným náradím. Je veľmi užitočné mať so sebou veľký krompáč. Rovnako sa môže zísť sekáč a ťažké kladivo. Možno v takom teréne bude musieť použiť kladku. Špeciálna pásová píla ktorú je možné obtočiť okolo koreňa tak, že sa bude dať odrezať aj v ťažkej pozícii sa môže v istých prípadoch hodiť.

-->
Táto veľká Borovica kosodrevina (Pinus mugo) sedí priamo na vrchu veľkého balvana.

-->
Toto je veľmi dobrá situácia pre výborný materiál s vysokými šancami na prežitie.
-->
Malo by byť možné vyzdvihnúť takýto strom s rozumným koreňovým balom. Ale na tomto obrázku je vidieť že pre niektoré zvlášť veľké stromy je potrebná zvlášť veľká námaha.

-->
Po prerezaní koreňov stromu a zriedení koruny je použitá kladka na vytiahnutie stromu.

No comments:

Post a Comment