Walter Pall o tmelení rán na stromoch

Walter Pall napísal tento príspevok ako reakciu v diskusii na Bonsai Nut. Tento príspevok v origináli možete nájsť aj na jeho blogu http://walter-pall-bonsai.blogspot.com/2009/01/about-sealing-wounds-on-trees.html
Rovnako ako Will Heath v článku, ktorého preklad som uverejnil nižšie, sa aj Walter odvoláva na výskumy doktora Shiga. Pár krát som sa stretol s tým, že Walter odporúča ako pomoc pre ranu spievanie Internacionály, alebo sa za ranu vraj môžte pomodliť Ruženec - vraj to pomáha rovnako dobre ako Cut Pasta. Tak a teraz si len vybrať - podľa toho či ste katolík alebo komunista (výhodu majú veriaci komunisti).

Tu je samotný článok:
Človek by si pomyslel, že otázka ošetrovania rán je niečo, čo je možné jednoducho zodpovedať tým, že budeme počúvať čo o tom hovoria profesionáli, ktorý sa rezaním stromov živia a vedci, ktorý robia výskum na základe ktorého sa riadia ľudia starajúci sa o stromy. Ako je možné zistiť, nie je to také jednoduché. Na túto tému prebiehajú zápasy v kluboch. Na stránkach miestnych novín na túto tému prebiehajú zápasy, keď sa orezávajú stromy v parkoch. Medzi bonsaistami je to niečo ako náboženská vojna. Ako je teda možné, že niečo čo by nemalo vytvárať žiadne pochybnosti z dôvodu zjavnej jednoduchosti, spôsobuje také rozhorčenie?

Podľa toho ako to vidím ja, tak hlavným dôvodom na to je, že ľudia nemajú takmer žiadnu šajnu o tom ako funguje rastlina, ale majú všeobecné vedomosti o tom ako funguje ľudské telo. Ľudia vedia, že ak má človek veľkú ranu a tá je neošetrovaná, tak to neprospieva zdraviu. Ľudia vedia, že u cicavcov sa musí zabrániť hnilobe z vnútra rany. Ak ma chirurg nenávidí tak veľmi, že mi rozreže skalpelom brucho a nechá ho otvorené bez ošetrenia rany, bude to všetko možné len nie zdravé. Ak mu ja poviem, že akékoľvek ošetrenie rany bude zbytočné a rana by sa mala nechať tak ako je, tak ma nazve bláznom alebo ignorantom a bude mať pravdu. A rovnako je to aj u stromov – zem je plochá. Prípravky na ošetrovanie rán na stromoch sú založené na tomto veľkom nedorozumení. A potom prišiel Dr. Shigo a urobil revolúciu vo svete starostlivosti o stromy. Jeho výskum objavil niečo čo sa nazýva codit (Compartmentalization Of Decay In Trees) (pretože väčšina ľudí by nevedela hláskovať alebo vysloviť slovo compartmentalization ). V podstate hovorí o tom, že stromy nehnijú zvnútra ako nám to hovorí zdravý rozum. Stromy vytvárajú oddelenia s chemickými a fyzikálnymi bariérami. Tieto oddelenia začínajú v strede kmeňa a je ich niekoľko v letokruhoch smerom von k povrchu kmeňa. Zatiaľ čo oddelenie v strede podľahne hnilobe, v rovnakom čase hniloba len tak jednoducho nepostúpi do ďalšieho oddelenia. Eventuálne k tomu časom dôjde, ale strom na svojom obvode bude ďalej rásť a vytvárať nové oddelenia. Aj keď vnútorné oddelenia podľahnú hnilobe, tie vonkajšie budú stále pokračovať v raste. Tento proces je obvykle tak pomalý, že strom je týmto spôsobom schopný rásť preč smerom od hniloby po stovky až tisícky rokov. Takmer každý starý ihličnan v prírode podlieha hnilobe z vnútra. Ale vďaka tvorbe oddelení, kompartmentalizácii, neodumrie.

Doktor Shigo prišiel na to, že ľudia ktorý viac alebo menej profesionálne „pomáhajú“ stromom robia dve chyby:

  1. Odrezávajú konáre plocho pri kmeni a tak vytvárajú veľkú otvorenú ranu cez niekoľko oddelení. Tým vzniká nebezpečenstvo, že ináč zdravé oddelenia budú jednoducho napadnuté rôznymi druhmi škodcov, hlavne hubami a eventuálne hnilobou.

  2. Tmely na ošetrovanie takýchto rán, ktoré sa štandardne používajú sú aplikované so zámerom zabrániť hnilobe vnútorných častí stromov.

On prišiel na to, že práve opak je pravdou ak následok takéhoto postupu. V prírode nie je možné zabrániť tomu aby sa na čerstvú ranu dostali nejaký škodcovia ako huby alebo baktérie. Ak nejaký dobromyseľný krajinár myslí, že tomu vie zabrániť, tak jednoducho toho veľa nevie. Ak ranu uzavriete tak jednoducho vytvárate pre týchto škodcov ideálne prostredie na to aby si robili svoju prácu. Potrebujú teplo a vlhkosť čo získajú ľahšie s pomocou tmelu ako bez neho. Takže Dr. Shigo urobil revolúciu v ošetrovaní stromov tvrdiac, že tmely na rany sú zbytočné a môžu byť dokonca nebezpečné.

Dr. Shigo je považovaný pre svoje objavy za trvalý míľnik vo vede o starostlivosti o stromy. Študent záhradníctva alebo lesníctva, ktorý o ňom nikdy nepočul je ignorant. Človek, ktorý sedliackym rozumom chce bojovať proti výsledkom výskumov najlepších kapacít sveta trvajúcich desaťročia je hlúpy ignorant. Krajinár, ktorý hovorí, že nikdy nepočul o Dr. Shigovi a nevie vysloviť „kompartmetalizácia“ je buď veľmi jednoduchý človek alebo šarlatán.

Ale svet sa veľmi nezmenil. Všeobecne sa v starostlivosti o stromy nasledujú odporúčania Dr. Shiga, ale mnohý to stále nerobia. Nuž, mnoho ľudí tie odporúčania nenasledujú, pretože to trvá roky, kým sa ukáže výsledok a tak na ignorovaní odporúčaní Dr. Shiga sa dajú zarobiť peniaze. Ako to? Skúste odrezať pár veľkých konárov vo verejnom parku a neošetrite rany a uvidíte ľudí okolo seba skákať od zlosti. Oni budú „vedieť“, že niečo nerobíte správne. Ľudia vás požiadajú, aby ste sa postarali o stromy v ich záhradách a vy necháte veľké otvorené rany po konároch. Budú si myslieť, že neviete čo robíte. Takže existuje mnoho šarlatánov, čo na veľké rany používajú rôzne tmely a zarábajú na tom a zároveň tým ľuďom zatvoria ústa. Títo šarlatáni vedia, že by to vlastne robiť nemali, ale vedia, že je to dobré pre nich samotných a nie je to tak zlé pre stromy samotné, aspoň krátkodobo. A potom sú taký, ktorý sa ďalej nevzdelávali po svojom základnom štúdiu starostlivosti o stromy. Robia veci tak, ako boli zvyknutí ich robiť pred tridsiatimi rokmi. Problém je ten, že verejnosť radšej počúva šarlatánov ako vedcov.

Čo má všetko toto spoločné s bonsai?

Nuž, vytvárame na stromoch veľké otvorené rany na stromoch celý čas. Nemali by teda aj u nás platiť závery doktora Shiga? Môj názor je, že určite áno.

Toľko v k vede. Teraz k praxi. Ako to robím ja po desaťročiach štúdia?

Viem, že ohrozujem oddelenia ak robím rezy tak ako sa praktizujú u bonsai, to znamená blízko pri kmeni a navyše s konkávnymi kliešťami čo robí celú situáciu ešte horšou. Robím to aj ja stále takto, pretože to strom nezabije. Vytvorí to hnilobné oddelenia ale nezabije to strom. Strom môže byť z vnútra celý dutý a napriek tomu nemusí odumrieť. Veľké duté stromy vo voľnej prírode môžu byť ohrozené z dôvodu straty stability. V prípade bonsai toto nie je problém. Ak robím veľké rezy, dávam veľký pozor na to, aby rana NEMALA rovnomerný tvar, aby NEBOLA pravidelná, ako sa to pri bonsai odporúča. Bude tam kalus a v prípade veľkých rán tam stále bude diera. V prípade menších rán tam stále bude jazva. Ja chcem dosiahnuť to, aby diera alebo jazva vyzerali prirodzene, to znamená nikdy by nemali byť pravidelné, ako po odstrihnutí konkávnymi kliešťami.

Zámerne vytváram na okraji rany nepravidelné nerovnosti.

Čo sa týka použitia tmelov na rany je veľký rozdiel medzi ihličnanmi a listnáčmi. Ihličnany vo všeobecnosti nepodliehajú hnilobe tak ľahko, pretože majú najlepšiu prirodzenú ochranu, ktorou je živica. V prípade listnatých stromov k hnilobe dochádza oveľa ľahšie, ale ako ja poznám rany tak hnijú oveľa viac ak sú „chránené“. Na prekvapenie ľudí ja väčšinou chcem aby otvory na stromoch hnili. Chcem mať väčšinou na svojich stromoch veľké prirodzene vyzerajúce dutiny. Takže by som celkom spoľahlivo na to mohol používať tmel. Ale keďže viem, že tmel je nadbytočný, tak jednoducho nepožívam žiadny. Väčšinou.

Používam tmel na niektorých ranách, kde vidím nebezpečenstvo príliš rýchleho vysychania. To je prípad niektorých citlivých javorov, napríklad. Niekedy sa mi náhodou podarí nalomiť vetvičku a myslím si, že má šancu sa zachrániť. Preto v takých prípadoch dávam na ranu tmel aby som zabránil dehydratácii. Používam tmel, ktorý sám zmizne po niekoľkých mesiacoch, je lacný a je málo viditeľný: KRAVSKÝ DOJACI TUK. Veľmi blízko mám obchod s potrebami pre farmárov, kde tento produkt viem kúpiť veľmi lacno (Áno, je to ten tuk ktorý sa používa na ruky keď dojíte kravu). Je takmer neviditeľný, funguje ako Vazelína a vydrží na rane asi rok, kým úplne zmizne. A určite nie je jedovatý. A niekedy takto skrývam čerstvé rany tým, že na nich použijem kamufláž.

A čo vravím ľuďom, ktorý trvajú na tom, že každú ranu na bonsai je potrebné ošetriť tmelom? Nuž, pokračujte v tom, ak sa pre to cítite lepšie ale buďte si istý, že je to lepšie skôr pre vašu dušu ako pre strom. A neverte tomu, že ten kto vám hovorí, že používa tmel na každú ranu je lepší človek.

Amen.